OstatnéZhoršujú sa aj globálne podmienky boja proti korupcii
Podľa najcitovanejšieho svetového rebríčka vnímania korupcie od Transparency International skončilo Slovensko za rok 2016 na 54. mieste. Zachovalo si minuloročné skóre 51 zo sto maximálnych bodov. Ide zároveň o zhoršenie o štyri miesta oproti roku 2015 pri rozšírení počtu hodnotených krajín zo 168 na 176 štátov. Ide o siedme najhoršie umiestnenie z krajín EÚ, keď za nami skončili Chorvátsko, Maďarsko, Rumunsko, Taliansko, Grécko a ako posledné Bulharsko.
Ako Transparency konštatovala už pri minuloročnom hodnotení, o výraznejšom posune Slovenska v rebríčku korupcie bude rozhodovať najmä výkon moci, nie zmena zákonov. Prvý rok tretej vlády Roberta Fica však naznačil, že boj proti korupcii bude pokračovať skôr v deklaratívnej ako skutočnej rovine.
Ani v roku 2016 nebol za korupciu odsúdený žiaden vysokopostavený politik či podnikateľ. Naopak, kauza Bašternák ako aj výpoveď bývalého vyšetrovateľa prípadu Gorila potvrdili, že rovnosť pred zákonom neplatí pre ľudí blízkych vládnucim politikom. Sám minister vnútra Robert Kaliňák svojimi vyhláseniami a postojmi v oboch prípadoch naštrbil dôveryhodnosť polície.
Slovenské predsedníctvo v Rade EÚ sprevádzali silné podozrenia z klientelizmu pri zadávaní zákaziek. Po svedectve Zuzany Hlávkovej a Pavla Szalaia sa týmto whistleblowerom ako i novinárom, ktorí o prípade informovali, dostalo osočovanie a ponižovanie namiesto toho, aby bolo prideľovanie zákaziek verejnosti podrobne vysvetlené. Ministerstvo zahraničných vecí doteraz nezákonne odmieta sprístupniť kľúčové dokumenty, ktoré by podozrenia mohli definitívne potvrdiť či vyvrátiť.
Znepokojivým je aj ľahostajný prístup vlády k jej vlastným protikorupčným opatreniam. Bola to druhá vláda Roberta Fica, ktorá moderný zákon o ochrane whistleblowerov pred viac než dvomi rokmi sama prijala. No zákon má v praxi minimálne výsledky a už pri prvom väčšom prípade na MZV je nielen ignorovaný, ale poctiví úradníci sú za svoje skutky napádaní.
Podobne vláda zanedbáva svoj zámer preverovať efektívnosť veľkých štátnych výdavkov systémom „Hodnota za peniaze.“ Obchádza ho pri diskutovaných stámiliónových investíciách do obchvatu Prešova.
Z opatrení prijatých súčasnou vládou Transparency pozitívne vníma sprísnenie protischránkového zákona. Pre jeho vyššiu účinnosť by vláda mala aktívne lobovať za zavedenie registrov vlastníkov firiem aj v ďalších krajinách EÚ. Dobrou správou je aj pokročilá príprava novely infozákona, ktorá má ambíciu zefektívniť a rozšíriť právo občanov na informácie.
Zlé vyhliadky vo svete
Podľa rebríčka Transparency International, ktorý reflektuje úroveň vnímania domácich i zahraničných analytikov a manažérov, sú najčistejšími krajinami Dánsko a Nový Zéland (90 bodov). Naopak, najskorumpovanejšími sú Somálsko a Južný Sudán (10, resp. 11 bodov).
V rebríčku vnímania korupcie sa minulý rok zhoršilo 70 krajín a zlepšilo 60 štátov, čo naznačuje zhoršujúce sa medzinárodné podmienky pre boj proti korupcii. Zároveň podľa šéfa celosvetovej Transparency International Josého Ugaza prispieva nedostatočný boj proti korupcii k rastu populistických politikov, ktorí však korupciu tiež nebudú vedieť riešiť.
„V krajinách s populistickými či autokratickými lídrami často vidíme oslabovanie demokracie a znepokojivý trend útokov na občiansku spoločnosť, slobodu médií či podkopávanie nezávislosti trestných orgánov. Namiesto boja s klientelizmom tak títo politici zvyčajne dovedú krajinu do ešte horšej korupcie,“ doplnil Ugaz.
Gabriel Šípoš, riaditeľ Transparency International Slovensko
Kompletné výsledky prieskumu pre celý svet nájdete na http://cpi.transparency.org
