Ako naše nemocnice nakupujú miliónové prístroje
„Keď sa o tendri dozviem až z vestníka verejného obstarávania, nemá už ani zmysel podávať ponuku,“ hovorí mi nad šálkou kávy jeden z hŕstky dodávateľov CT-éčiek na Slovensku. „Takmer všetky súťaže sú na niekoho našité. Keď si prečítam kritériá obstarávania, väčšinou hneď viem, na koho.“
Súhlasil, že sa so mnou stretne na terase kaviarne s výhľadom na Bratislavu, lebo ako hovorí, bol by rád, keby zdravotnícky trh fungoval normálne: nemocnica by vyhlásila tender, do ktorého by sa mohli prihlásiť všetci dodávatelia, a vyhral by ten s najvýhodnejšou ponukou. Dnes to podľa jeho slov funguje inak, z rôznych príčin.
Podľa neho riaditelia či lekári, ktorí píšu kritéria tendrov často sami, nie sú odborníkmi a pri špecifikovaní požiadaviek nemocnice si preto často nechajú poradiť dodávateľom. Ide o úzky okruh ľudí, a tak sa všetci navzájom poznajú. Tiež platí, že sú lekári navyknutí na určitú značku, chcú sa uistiť, že s ňou budú môcť pracovať aj naďalej a zodpovedajúco nastavia požiadavky obstarávania. Keďže prístroje často financuje ministerstvo zdravotníctva, to, že sa obstarávanie bez súťaže môže výrazne predražiť, nemusí lekárov ani riaditeľov štátnych nemocníc zaujímať. Inokedy sa zas dodávateľ jednoducho dohodne s niekým skorumpovaným v nemocnici, kto na tom zarobí. „Do súťaže niekedy chodíme, aj keď nemáme šancu na úspech,“ hovorí dodávateľ. „Potom podávame námietky proti diskriminačným kritériám na Úrad pre verejné obstarávanie. Obstarávateľ dve námietky uzná, ale tretiu zamietne, lehota pre námietky uplynie a nemocnica diskriminačné obstarávanie ustojí.“
Desiatky miliónov EUR a minimálna súťaž
CT alebo počítačový tomograf (z anglického computed tomography) je prístroj určený na zobrazovanie vnútorných orgánov pomocou röntgenových snímok. Je dnes bežným diagnostickým prístrojom. Aspoň jeden má u nás takmer každá nemocnica. To však neznamená, že sú lacnou záležitosťou. Dodávateľ mi hovorí, že nemocnica by dnes mohla CT-éčko s bežným vybavením kúpiť od 300-tisíc EUR za najnižšiu kategóriu po 1,4 milióna EUR za to najkvalitnejšie na trhu. Slovenské nemocnice však väčšinou nakupujú drahšie. Za ostatných päť rokov za štátne peniaze nakúpili zhruba 30 CT-éčiek. Na základe infozákona sme získali dokumentáciou o nákupoch 27 prístrojov v celkovej hodnote viac ako 20 miliónov EUR.
Tabuľka: Prehľad obstarávaní CT-éčiek slovenskými nemocnicami od roku 2007, pre cenové porovnanie sú uvedené i dve české obstarávania
*Žilinský samosprávny kraj nakúpil 2 CT, uvedená cena je za jeden prístroj.
**Košický samosprávny kraj nakúpil 4 CT, uvedená cena je za jeden prístroj.
Pozn.: Príčiny rozdielov v cenách môžu byť rôzne. Cena CT-éčka rastie s počtom obrázkov, ktoré vie zosnímať, naopak výrazne poklesli ceny s časom. I ceny dvoch rovnakých prístrojov zakúpených v tom istom roku sa môžu líšiť z objektívnych príčin, v závislosti od príslušenstva (napr. software), realizovaných stavebných úprav či dĺžky záručného servisu.
Zdroj: údaje poskytnuté nemocnicami, tender.sme.sk
Prvý pohľad na čísla ukazuje, že o dodávku takých luktratívnych prístrojov sa málo súťaží. Do súťaží o 17 z 27 nakupovaných CT-čiek, čo sú takmer dve tretiny tendrov, sa prihlásila iba jediná firma. Pritom dodávateľov na Slovensku je hneď niekoľko. Dvadsaťpäť z 26 obstaraných prístrojov bolo jednej zo štyroch veľkých značiek: Philips, Toshiba, General Electrics a Siemens. Gigant Siemens má na Slovensku vlastné zastúpenie, ostatné tri značky nemocniciam dodávajú slovenskí zástupcovia. CT-éčka od Philipsu nemocniciam ponúka firma S&T Slovakia, prístroje Toshiba predáva Audioscan a General Electrics firma Intes Poprad.
Nie je dôvod prečo nesúťažiť
Prečo nečelia dodávatelia v tendroch takmer žiadnej konkurencii? „V niektorých prípadoch ide o unikátnosť technológie“, hovorí rádiológ – expert na zobrazovacie technológie ako CT-éčka, ktorý si neželal byť menovaný. Spomína špičkové prístroje ako CT Dual Source od Siemensu, ktoré podľa jeho slov umožňujú výnimočné presné zobrazenie, potrebné napríklad v detskej kardiológii a nemajú u ostatných výrobcov konkurenciu. Rádiológ však jedným dychom dodáva, že vo väčšine nemocníc nie je dôvod nesúťažiť, ale tendre sú často vopred nachystané pre vybranú firmu. Medzi desiatkami technických parametrov sa nájdu jeden či dva, ktoré splní iba jeden dodávateľ.
Chladenie vodou
Takým parametrom je napríklad chladenie vodou, ktoré pre svoje CT-éčka v roku 2010 požadovali Fakultná nemocnica Trenčín a Fakultná nemocnica Bratislava. Pri vyšetrení sa prístroj zahrieva a je potrebné ho chladiť. Chladí sa vodou alebo vzduchom. Pri chladení vodou prístroj zahreje vodu, ktorá je odvádzaná do samostatnej špeciálnej miestnosti, kde sa voda chladí. Chladenie vzduchom prebieha priamo v prístroji, v miestnosti kde sa vyšetruje, a je hlučnejšie. Je to dôvod zvoliť chladenie vodou ako požadovaný technický parameter? „Je to hlúposť,“ hovorí rádiológ. Chladenie vodou a vzduchom sú podľa jeho slov porovnateľné alternatívy. Pre nemocnicu, ktorá sa snaží obstarávať hospodárne, by preto chladenie nemalo byť podmienkou. Obstarávania trenčianskej i bratislavskej nemocnice preto vzbudzujú podozrenie, že neobstarávali hospodárne, ani o to nemali záujem. Obe nemocnice dostali jedinú ponuku. Vzduchom chladí General Electrics, Toshiba a Philips. Vodou chladí výlučne Siemens. Bratislavská nemocnica prístroj Siemens Somatom Definition AS kúpila za 1,39 mil. EUR, trenčianska ten istý za 1,97 mil. EUR. O rok skôr česká Fakultní nemocnice Ostrava kúpila rovnaký prístroj za 1 milión EUR, čiže za polovicu trenčianskej ceny. Tendre sa líšili mierou obstaraného príslušenstva. Na otázku, či príslušenstvo môže navýšiť cenu CT-éčka o 100 %, mi vedúci komunikácie Siemensu Tomáš Kráľ povedal, že si to vie predstaviť.
Rýchlosť rekonštrukcie obrázkov
Problematickým parametrom, ktorý môže firme vopred zaručiť víťazstvo v tendri, je aj rýchlosť rekonštrukcie zosnímaných obrázkov z vyšetrenia do uceleného obrazu (v tzv. matici 512 x 512). Mnohé nemocnice pri obstarávaní buď špecifikujú iba minimálnu požadovanú rýchlosť rekonštrukcie obrázkov alebo sa jej nevenujú vôbec. Pre Nemocnicu s poliklinikou v Dunajskej Strede bolo však v obstarávaní na jar 2012 dôležité, aby bola rýchlosť rekonštrukcie presne šestnásť obrázkov za sekundu. Nemocnica tiež zadala maximálny rozmer veľkého ohniska RTG lampy ako 0,95 mm.
Odborník na rádiológiu hovorí, že požadovať presnú rýchlosť rekonštrukcie či obmedzovať veľkosť RTG lampy z medicínskeho hľadiska nemá opodstatnenie. Z britského porovnania trhu CT-čiek vyplýva, že prísne kritéria tendra by vyradili troch zo štyroch svetových výrobcov prístrojov.
Tak sa aj stalo. V Dunajskej Strede kúpili CT-éčko General Electrics Optima 660 od Intesu Poprad za 766 tisíc EUR, jedinej firmy, ktorá podľa našich informácií prístroj s požadovanými parametrami bola schopná dodať.
Obr.: Najkvalitnejšie CT-éčka štyroch hlavných dodávateľov slovenských nemocníc v roku 2009
Zdroj: ImPACT: Purchasing a cardiac CT scanner: What the radiologist needs to know
Pomohla by súťaž?
Keď o zákazku súťaží viac firiem, z ktorých si žiadna nie je istá výsledkom, sú motivované ponúknuť nemocnici nižšiu cenu, aby zvýšili šancu, že zákazku získajú. Fungujúca súťaž preto tlačí ceny nadol a vedie k úsporám financií, ktoré môžu byť použité na iné účely. Napríklad skvalitňovanie zdravotnej starostlivosti pri zachovaní rovnakej úrovne výdavkov. V Transparency sme spolu s inštitútom INEKO v auguste vypočítali, že keby vo všetkých nemocničných tendroch súťažili aspoň dvaja uchádzači, úspory by dosiahli až 21 %, alebo 36 miliónov EUR ročne. Čo je extra CT-éčko pre každú štátnu slovenskú nemocnicu.
Ani súťaž však nie je všeliekom. Naznačuje to doteraz neukončený tender troch firiem o zákazku na dodanie CT v piešťanskej Nemocnici Alexandra Wintera. V elektronickej aukcii prehrali firmy S&T a Audioscan, ktoré ponúkli CT-éčka za 757 tisíc a 635 tisíc EUR. Zvíťazil Siemens s ponukou za 846 tisíc EUR, teda o viac ako 200 tisíc eur vyššou než bola najnižšia ponuka. Podľa konkurencie Siemensu všetky firmy ponúkli do súťaže porovnateľné prístroje. Všetky vedia naraz zosnímať z tela pacienta 128 obrázkov. Údaj 128 obrázkov, ktorý je pre tieto prístroje štandardnou charakteristikou, Audioscan a S&T aj uviedli vo svojich ponukách. Siemens uviedol údaj 384 obrázkov (3×128). Podľa rádiologičky, pracujúcej s CT-éčkami v slovenskej nemocnici, ktorá si však tiež neželala byť menovaná, neexistuje prístroj, ktorý by vedel zosnímať 384 obrázkov naraz, za jednu rotáciu lampy. Získať 384 obrázkov je možné iba neskorším dopracovaním.
Siemens súhlasí, tvrdí však, že konkurencia také kvalitné prístroje pri ponúkanej cene nevie dodať. Tá však hovorí, že pri tom istom prístroji mohli uviesť hoc i 400 obrázkov. Považovali by to však za zavádzajúce a nečestné. Štandardom je totiž uvádzať počet zosnímaných obrázkov za jednu rotáciu lampy. Siemens uviedol obrázkov 384. Získal tým v elektronickej aukcii body, kvôli ktorým zvíťazil v tendri napriek najdrahšej ponuke. Riaditeľ nemocnice Róbert Mamrilla povedal, že „uchádzači sa vo svojich ponukách sami rozhodovali aký prístroj s akou kvalitou a parametrami verejnému obstarávateľovi ponúknu.“
Drahý servis
Zvláštne sa súťažilo aj v Žilinskom samosprávnom kraji (ŽSK), ktorý kupoval CT-éčka pre nemocnice v Čadci v máji 2011 a v Trstenej a Liptovskom Mikuláši v decembri 2011. V Čadci obstarali CT-prístroj rokovacím konaním bez zverejnenia (najmenej transparentný postup nákupu, kde sa rokuje s vopred vybratým dodávateľom), ako príčinu uviedli časovú tieseň. Nemocnica získala rovnaké CT ako v Dunajskej Strede, tiež od Intesu Poprad. Zaplatila 894 tisíc EUR, čiže o 128 tisíc viac ako Dunajská Streda. Čadca však v cene získala aj 5-ročný pozáručný servis, čiže oproti Dunajskej Strede v skutočnosti môže ušetriť od 300 až do 800 tisíc EUR (podľa viacerých zdrojov sa ceny kompletného pozáručného servisu na rok pohybujú vo výške od 5 do 10 % ceny prístroja).
V dobe pridelenia zákazky v Čadci firme Intes Poprad však bola už Žilinským krajom ohlásená súťaž na nákup ďalších dvoch CT, pre Liptovský Mikuláš a Trstenú. Súťaž prebehla prostredníctvom elektronickej aukcie – a do tretice zvíťazil Intes. CT-éčka ponúkol v rekordne nízkej cene 329 tisíc EUR za kus. Súťažilo sa však opäť aj o pozáručný servis, za jeho cenu firmy v aukcii dostali osobitné body. Výsledná cena prístroja i so servisom dosiahla 947 tisíc, čiže o približne 50 tisíc EUR za kus viac ako zaplatila nemocnica v Čadci. Žilinský kraj rozdiely vysvetľuje rôznymi nákladmi na stavebné úpravy.
Zvláštne sú však predovšetkým ceny konkurencie. Siemens ponúkol Žilinskému kraju CT-éčko v cene 603 tisíc EUR za kus. Cenu ročného pozáručného servisu stanovil na 0,008 EUR. Celkom by teda Žilinský kraj Siemensu zaplatil 603 tisíc EUR a 4 centy. Intes dostane o polovicu viac, vyhral preto, že cenu rozložil medzi prístroj a servis a tak získal viac bodov v e-aukcii. Konkurencia hovorí, že nemôžu takto „čarovať s cenami,“ resp. „dupmovať“ cenu prístroja a naopak navýšiť cenu servisu. Takéto rozdelenie ceny je neštandardné a nevedeli by ho vysvetliť výrobcovi svojich prístrojov. Keby ŽSK cenu nerozdelil, ušetril by takmer 350 tisíc na každom z dvoch CT.
Žilinský kraj trvá na tom, že zaradením pozáručného servisu do súťaže na rozdiel od iných zohľadnil životný cyklus prístroja a nakúpil výhodne. Nižšia ponuka Siemensu kraj nemrzí, podľa slov predstaviteľa ŽSK totiž nebola realistická.
Sprostredkovať obchod
Zaujímavým fenoménom medzi dodávateľmi CT-éčiek sú sprostredkovateľské firmy, ktoré v podstate kúpia prístroj od oficiálneho dovozcu a potom ho s maržou predajú ďalej nemocnici. Zvláštne partnerstvo Siemensu a dunajskostredskej firmy Ad Rem, ktoré prekvitalo v rokoch 2007-2010, popísal už Gabriel Beer v týždenníku Trend. Majiteľ Ad Remu vtedy tvrdil, že jeho vklad do spoločného biznisu je „možno o inom prístupe k ľuďom.“
Siemens vysvetľuje, že príčinou spolupráce so sprostredkovateľskými firmami pri dodávkach CT-éčiek je, že tie vedia pre Siemens znížiť mieru rizika plynúcu z obstarávania. „Ste oslovení partnerom, ktorý má záujem dodať nemocnici prístroj,“ povedal mi vedúci komunikácie Siemensu. Do posledných troch CT tendrov za ostatný rok (v Dunajskej Strede, Žiline a Piešťanoch) sa však Siemens už zapojil bez sprostredkovateľa. V prvých dvoch neuspel, tretí doposiaľ nebol uzatvorený.
Podobne ako Ad Rem bola v roku 2009 firma Med Leader, sprostredkovateľom pri nákupe CT-éčka Aquilion ONE od Toshiby Národným ústavom srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH). Vklad Med Leadera do tohto obchodu a suma, ktorú za svoju úlohu získal zo štátnych peňazí vzbudzuje zásadné otázky: NÚSCH za CT totiž zaplatil 2,88 milióna EUR. V tom istom roku Toshibu Aquilion ONE kúpila i česká Pardubická krajská nemocnice. Pardubická nakupovala bez sprostredkovateľa, priamo od zástupcu Toshiby v ČR, českého Audioscanu. Zaplatila 1,42 milióna EUR. Za rozdiel v cenách mohol NÚSCH kúpiť ďalšie CT-éčko. Alebo, pri hrubej mzde 1500 EUR, zaplatiť na rok 60 lekárov. Mimochodom, vlastníkom firmy Med Leader bol v čase nákupu dnešný riaditeľ Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb Juraj Frajt.
V roku 2010 dodal Medleader aj spomínané CT-éčko za 1,97 milióna EUR Fakultnej nemocnici Trenčín. Tento raz Medleader sprostredkoval obchod so Siemensom. Ten istý prístroj od Siemensu v tom istom roku Fakultnej nemocnici v Bratislave dodal opäť Ad Rem, za 1,39 mil. EUR. Pre pripomenutie, o rok skôr česká Fakultní nemocnice Ostrava kúpila rovnaký prístroj za 1 milión EUR, čiže za polovicu trenčianskej ceny.
Čo s tým?
Diskriminačné parametre, žiadna súťaž či zle nastavené kritériá elektronických súťaží ukazujú, že nemocnice buď nemajú silnú motiváciu správať sa hospodárne, nevedia ako na to, alebo podliehajú korupcii.
Motivovať nemocnice k hospodárnym nákupom by mali ich zriaďovatelia, teda aj ministerstvo zdravotníctva, ktoré na nákupy často i priamo poskytuje financie. MZ SR by mohlo pri všetkých CT-éčkách obstaraných verejnými nemocnicami zverejniť na jednom mieste prehľad cien za CT-prístroje v jednotlivých kategóriách spolu s cenami softvéru a ďalších bežných položiek ako stavebné úpravy, montáž či zaškolenie zamestnancov. Pri známych cenách by nemocnice ťažšie vysvetľovali aj občanom, prečo nakúpili o niekoľko stotisíc EUR drahšie ako vo vedľajšom meste.
Pomohlo by aj zdieľanie a zverejňovanie najlepších skúseností nemocníc so stanovovaním technických požiadaviek obstarávaní, ale aj kritérií elektronických súťaží. Vzorom môže byť britské zdravotníctvo. Britská vláda pre zdravotníckych obstarávateľov nechala vypracovať napríklad Buyers’ guide – návod, ako nakupovať CT-éčka. Súčasťou sú odporúčania, ako nastavovať technické parametre či prehľad prístrojov na trhu. Britská vláda tiež upozorňuje, že pri nákupoch treba dbať na celý životný cyklus prístroja, ideálne zaradiť napríklad pozáručný servis či demontáž a odvoz prístroja po vypršaní jeho životnosti. Tento postup slovenské nemocnice pri nákupoch CT-éčiek takmer nepoužívajú.
Britská vláda však nemocnice tiež nabáda, aby pred nákupom vykonali analýzu návratnosti prístroja. Z takéhoto postupu by zrejme mohlo benefitovať aj slovenské zdravotníctvo. Dvaja z troch dodávateľov CT-éčiek, s ktorými som sa rozprávala, mi povedali, že prístroje mnohých nemocníc sú nielen nevyťažené pre nízky počet pacientov. Tvrdia, že nemocniciam dodávajú prístroje, pre ktoré nie je k dispozícii dostatočne kvalifikovaný personál. Nemocnice by si často vystačili s CT-éčkami o triedu či dve nižšími a o státisíce EUR lacnejšími.
„Prečo sa do súťaže uchádzači neprihlásia, to za nich ministerstvo zdravotníctva nemôže komentovať. Ktokoľvek chce, môže sa na tendri zúčastniť,“ povedala hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva pre PLUS 7 dní po našej augustovej analýze. Príklady z Británie ale dokazujú, že ministerstvo pre lepšie nákupy nemocníc môže urobiť viac. Najmä keď miliónové nákupy CT-éčiek predstavujú iba zlomok zdravotníckych obstarávaní.
Zuzana Dančíková (dancikova@transparency.sk)
Tento článok vznikol v rámci projektu Monitoring transparentnosti v sektore zdravotníctva, realizovaného v spolupráci s inštitútom INEKO.