ObstarávanieZo stoviek pochybení pri eurofondoch označia úrady ako podvodné len veľmi malé množstvo. Keď sa tak už stane, pred súd sa nedostávajú žiadne „veľké ryby“.
„Slovensko je dnes plné dobrých správ. Vďaka eurofondom…“ Tak začínajú reklamy, ktoré v posledných týždňoch zapĺňajú slovenské televíze. V médiách sa však s eurofondami omnoho častejšie stretávame v súvislosti s ich plytvaním, či rovno s podozreniami z korupcie siahajúcej priamo k politickým predstaviteľom. Pred Špecializovaným trestným súdom je ale situácia odlišná – za poškodzovanie finančných záujmov EÚ sa pred súd dostávajú len bežní občania.
S eurofondami sa pritom spájajú aj „megakauzy“, v ktorých vystupovali aj vysoko postavení politici. Eurofondy hrali kľúčovú úlohu pri nástenkovom tendri na Ministerstve riadenom SNS, či pri sociálnych podnikoch ex-ministerky Viery Tomanovej. V kauze Star EU, ktorá uspela vo všetkých 70 tendroch, ktorých sa zúčastnila hrá zas kľúčovú rolu súčasný minister práce Ján Richter, ktorý na neverejnom stretnutí premiéra Fica so starostami v košickom a prešovskom kraji vyzýval starostov, aby pri čerpaní eurofondov využívali práve služby Star EU. Odporúčanie padlo na úrodnú pôdu, Star EU zarobila celkom viac ako 1,4 milióna eur. Verejne známa kauza zatiaľ k žiadnym výsledkom neviedla, Špeciálna prokuratúra ju prešetruje len od augusta minulého roku.
V čerpaní eurofondov patríme k najhorším
Slovenský problém s čerpaním eurofondov je mimoriadne rozsiahly. V roku 2014 pozastavila Európska komisia Slovensku čerpanie eurofondov v 9 z 11 operačných programov. Európski audítori kontrolovali projekty, ktoré prešli kontrolou slovenských audítorov a boli uznané ako bezchybné. Odhalili pochybenia vo verejnom obstarávaní, vo výberových procesoch, pri nadhodnocovaní cien, či preplácaní neoprávnených výdavkov. Tento týždeň sa v médiách objavila podobná správa a hoci je počet dotknutých programov nižší, čerpanie a preplácanie eurofondov je opäť pozastavené.
V správe Ministerstva financií z jesene 2015, ktorá bola vypracovaná pre členov parlamentného finančného výboru, sa píše o korekciách v celkovej výške 519 miliónov eur. To sú peniaze, ktoré komisia vzhľadom na zistené nedostatky nepreplatí.
Aj v porovnaní s ostatnými krajinami v Únii Slovensko negatívne vyčnieva. Patríme medzi najhoršie krajiny v čerpaní eurofondov, pri čerpaní máme navyše veľa pochybení a z nich len malú časť dokážu naše orgány označiť ako „podvodné“. V Transparency sme sa pozreli ako sa v prípadoch činu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev od roku 2012 do polovice roka 2015 rozhoduje na Špecializovanom trestnom súde.
Medzi 131 obžalovanými (122 odsúdenými) sme nenašli žiadnych politických predstaviteľov, vo zverejnených rozhodnutiach nefigurovali žiadne známe kauzy, za podvody pri eurofondoch sa pred súd dostávajú len bežní ľudia, väčšinou drobní živnostníci.
Kradneme si aj sami
Najčastejším dôvodom prečo sa niekto ocitol pred súdom pre poškodzovanie finančných záujmov európskych spoločenstiev je používanie financií na iné účely než na aké boli určené, resp. používanie zverených peňazí na osobné účely. Ako napríklad žiadateľ o príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť z Banskej Štiavnice, ktoré poskytnuté peniaze použil na nákup auta a pre svoju osobnú spotrebu.
Neúcta k verejným prostriedkom tak zjavne nie je príznačná len pre politické špičky ako sa často v názoroch verejnosti môže zdať. Aj bežní ľudia pristupujú k poskytnutím peniazom nezriedka tak ako keby nikomu nepatrili. Aj tri ďalšie prípady ukazujú, že ľudia sa neraz snažia získať z eurofondov pre seba výhody, na ktoré nárok nemajú.
3 pokusy o neoprávnené použitie eurofondov, 3 rôzne verdikty
Medzi rozhodnutiami sme našli tri kauzy, ktoré mali spoločné dve veci: vždy šlo o značnú sumu z eurofondov, vo všetkých prípadoch súd rozhodoval o trestnom čine v štádiu pokusu. Napriek tomu, v každom prípade bol rozsudok súdu výrazne odlišný.
V prvom prípade obžalovaní – štatutári lesného spoločenstva – predložili žiadosť o preplatenie výdavkov projektu zameraného na rekonštrukciu lesných požiarnych ciest vo výške 310 tisíc eur. Podkladom pre preplatenie výdavkov však boli faktúry aj za práce, ktoré ešte neboli vykonané, vo výške viac ako 30 tisíc eur. V tomto prípade obžalovaní potrestaní neboli. Súd argumentoval, že hoci prišlo k pokusu trestného činu, žiaden zločin sa nestal a obžalovaných oslobodil.
V podobnom prípade dopadol iný kreatívny podnikateľ odlišne. Pre to, aby získal príspevok z eurofondov bolo potrebné, aby sám podnikateľ preukázal, že disponuje polovicou prostriedkov na zrealizovanie projektu v celkovej výške takmer 400 tisíc eur. Tieto peniaze nemal, k žiadosti o príspevok priložil výpis z účtu, kde mal peniaze požičané od inej firmy. Okrem toho si žiadal preplatiť náklady vo výške 193 tisíc eur týkajúce sa aktivít ako sú výroba propagačných materiálov, či účasť na veľtrhoch a výstavách, no „žiadne z týchto aktivít nepodnikol“. V rozsudku sa píše aj, že „svoju účasť dokumentoval fotkami, ktoré sa nachádzajú voľne dostupné na internetových propagačných stránkach jednotlivých veľtrhov, do ktorých dosadil svoju osobu“, o tom, že jedna z výstav, na ktorých sa zúčastnil sa ani nekonala, či hotel, v ktorom údajne býval „nie je v prevádzke a neposkytuje ubytovanie“. K dokonaniu činu nedošlo, k činu sa obžalovaný priznal a s prokurátorom uzavrel dohodu o vine a treste a zo súdu odišiel s 3-ročným podmienečným trestom a peňažným trestom vo výške 2.500 eur.
Iný žiadateľ chcel v obci Radošovce (okres Trnava) modernizovať a dostavať polyfunkčný objekt za 650 tisíc eur, pričom príspevok z fondov EÚ bol takmer 560 tisíc. V čase, keď však o tieto prostriedky žiadal už bola stavba dostavaná a tesne pred kolaudáciou. Pred súdom obžalovaný tvrdil, že sa cíti nevinný, k činu sa nepriznal, a tak za obzvlášť závažný zločin subvenčného podvodu a zločin poškodzovania finančných záujov Európskych spoločenstievdostal nepodmienečný trest na 5 rokov. Je to jeden len zo 7 prípadov poškodzovania záujmov ES kedy skončil obžalovaný s nepodmienečným trestom.
Okrem zlého čerpania a nízkej miery odhalenia podvodov pri eurofondoch, tak platí aj to, žekeď sa už nejaké prípady pred súd dostanú nie vždy sú rozhodnutia v nich predvídateľné a za podobné činy sa môžu rôzni obžalovaní dočkať diametrálne odlišných verdiktov. Rovnako ako pri korupcii, zdá sa, platí, že ak sa obžalovaný k činu prizná, takmer určite sa vyhne väzeniu a spod obžaloby vyviazne prinajhoršom s podmienečným a peňažným trestom.
Ako ďalej s eurofondami
V rámci nového programového obdobia na roky 2014 až 2020 má Slovensko k dispozícii 15 miliárd eur. Slovenské skúsenosti a pohľad do rozsudkov ukazuje na tri dôležité oblasti, ktoré treba mať pri čepraní európskych peňazí na pamäti.
V prvom rade, Slovensko potrebuje čerpať financie rýchlejšie, účelnejšie a transparentnejšie tak, aby neexistovali podozrenia z toho, že eurofondové dotácie sa rozdávajú po politických či iných linkách a tak, aby nedochádzalu k dočerpávaniu prostriedkov na poslednú chvíľu, čo vedie len k neefektivite a neúčelnosti.
Druhá zásadná úloha súvisí s tým, že ani bežní občania sa neštítia hľadať spôsoby ako si z verejných prostriedkov uchmatnúť niečo pre osobný prospech. Pre zmenu k lepšiemu musia ísť aj politici príkladom. V štáte, kde panuje názor, že takéto konanie je normálne a navyše väčšinou beztrestné sa situácii, kde sa ľudia usilujú vo veľkom podvádzať, čudovať nemožno.
Tretím a najzásadnejším priestorom pre zlepšenie je dôsledná snaha o vytvorenie funkčného, transparentného a dôveryhodného represného reťazca – teda súdov, prokuratúry aj polície. Takého, v ktorom si všetci občania budú pred zákonom rovní a ktorí bude dôsledne, spravodlivo a rovnomerne postihovať korupčné praktiky. Lebo dnes sa tak nedeje. Obzvlášť na najvyšších miestach.
Katarína Hukelová a Samuel Spáč
PS Tento text bol pripravený vďaka podpore Fondu pre transparentné Slovensko v Nadácii Pontis. Ak Vás trápi beztrestnosť veľkých rýb, korupcia, či podvody pri eurofondoch pomôžte nám v našom boji. Ďakujeme!
