Slovenských schránok je zrejme viac ako tých z daňových rajov dokopy
Pri predloženom vládnom návrhu zákona o verejnom obstarávaní, ktorý má za cieľ obmedziť účasť schránkových firiem z daňových rajov do slovenských tendrov, zaráža neprítomnosť akejkoľvek analýzy, o aký veľký problém vlastne ide. Pritom obstarávatelia musia povinne nahlasovať množstvo dát už teraz, a v kombinácii s obchodným registrom sa dá o víťazoch tendrov mnoho zistiť.
V Transparency International Slovensko sme skombinovali dáta z Vestníka verejného obstarávania, obchodného registra, a iných dostupných verejných zdrojov (výročné správy, webstránky firiem, obchodné registre iných krajín) a za tendre od roku 2009 sme zanalyzovali, aký veľký podiel majú firmy pôsobiace, či vlastnené z daňových rajov.
Až 85 percent objemu zákaziek ide majiteľom do piatich krajín: Slovensko, Česko, Rakúsko, Francúzsko a Nemecko. Za posledných päť rokov získali firmy s majiteľmi z daňových rajov len 1,5% alebo necelú pol miliardu celého objemu verejných zákaziek na Slovensku.
Posledné roky pozorujeme mierny nárast trendu víťazov z daňových rajov. Za vlády Ivety Radičovej podiel dosiahol 1,8 percenta objemu verejných zákaziek, za druhej vlády Roberta Fica už 2,3%. Napriek tomu ide v pomere k minutým peniazom stále o okrajovú záležitosť.
Navyše, víťazov z daňových rajov je málo. Ide za päť rokov spolu o 80 firiem, z ktorých však polovica sú pobočky globálnych firiem so známymi vlastníkmi. Viac ako tretinu z tohto objemu zákaziek navyše tvorí len jedna spoločnosť – Medical Group (pôvodne Martek Medical). Potenciálnych schránkových výhercov s prepojením na daňové raje je len hŕstka – odhadom Transparency do desať.
Tabuľka 1. Firmy s najväčšími verejnými zákazkami od 2009 po júl 2014 s majiteľmi z krajín poskytujúcich nízku transparentnosť o majiteľoch firiem (Belize, Britské Panenské ostrovy, Cyprus, Lichtenštajnsko, Luxembursko, Seychelly, Švajčiarsko, USA (Delaware, Nevada))
| Firma | Suma | Krajina (spolu)vlastníkov |
| MEDICAL GROUP SK (MARTEK MEDICAL) a.s. |
196 472 606 |
Belize, Cyprus |
| Deloitte Advisory + Deloitte Audit |
75 863 952 |
Cyprus |
| KPMG Slovensko s.r.o. |
69 377 352 |
Cyprus |
| SLOVENSKÉ ENERGETICKÉ STROJÁRNE a.s. |
34 050 000 |
Cyprus |
| BULK TRANSSHIPMENT SLOVAKIA, a. s. |
23 862 476 |
Cyprus |
| MET Slovakia, a. s. |
19 458 270 |
Cyprus |
| AXBENET, s.r.o. |
18 707 176 |
Švajčiarsko |
| Stromano Holdings Ltd |
11 590 482 |
Cyprus |
| ELU Medical s.r.o. |
9 318 102 |
Lichtenštajnsko |
| Amberg Engineering Slovensko s.r.o. |
8 476 741 |
Švajčiarsko |
V pôvodnej tabuľke najväčších firiem chýbali firmy Deloitte Advisory a Deloitte Audit a omylom bola uvedená aj firma Amgen Slovakia, ktorá ale po korektúre patrí v poradí až do tretej desiatky s objemom zákaziek 2,9 mil. eur. Zdroj: Transparency International Slovensko, tender.sme.sk
Z pohľadu krajín tvorí Cyprus celú polovicu objemu peňazí z tendrov, ktoré smerujú do daňových rajov, nasledujú Belize (pätina), Švajčiarsko (sedmina) a Britské Panenské ostrovy (7%). Víťazi s majiteľmi zo skúmaných krajín víťazia najmä pri tendroch v zdravotníctve, potom pri finančných službách a v strojárstve.
Najväčší objem peňazí vyplatili v tendroch víťazom do daňových rajov v posledných piatich rokoch Všeobecná zdravotná poisťovňa, Ministerstvo vnútra a železničné Cargo.
| Obstarávateľ | Suma obstarávaní |
| Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. |
150 222 726 |
| Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky |
60 293 125 |
| Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s. |
42 569 652 |
| Žilinská teplárenská, a.s. |
34 050 000 |
| Národný onkologický ústav |
18 631 728 |
| Slovenské elektrárne, a.s. |
16 927 139 |
| Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže |
15 282 937 |
| Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, a.s. |
13 014 435 |
| Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb a.s. |
12 815 443 |
Zdroj: Transparency International Slovensko, tender.sme.sk
Schránky sú hlavne na Slovensku
Tzv. schránkové firmy nie sú nutne späté s krajinami označovanými za daňové raje. Množstvo schránkových firiem funguje aj na Slovensku, či v iných vyspelých krajinách so štandardným verejným registrom firiem, no oficiálne sú napísané na fiktívnych vlastníkov (biele kone). Jedným z indikátorov býva narýchlo založená firma krátko pred začatím verejného obstarávania. Na Slovensku za ostatných 5 rokov až pri jednom percente tendrov vyhrali firmy založené až po dátume ohlásenia obstarávania. Týka sa to viac ako 300 víťazných firiem.
Hoci znalosť vlastníctva firiem je pre budovanie dôvery a kontroly rozhodnutí politikov všeobecne prospešná, návrhy vlády riešiť ju zákonom sú podľa Transparency International na jednej strane neprimerané veľkosti problému a na druhej strane aj neúčinné. Snaha riešiť čo aj relatívne malý problém zákonom je abdikáciou na zodpovednosť za lepšie fungovanie už existujúcich inštitúcií: Finančnej správy, Národnej kriminálnej agentúry či Špeciálnej prokuratúry. Tie už dnes môžu v prípade podozrení konať.
Odhaľovanie korupčných prepojení medzi zadávateľmi a víťazmi v akýchkoľvek obchodoch so štátom si vyžaduje poznať finančné toky po uzavretí transakcií, na čo sú práve tieto inštitúcie najlepšie stavané. Ich konanie by bolo efektívnejšie vzhľadom na relatívne malý rozsah problému, ako povinné deklarovanie všetkých uchádzačov, ktorých za 5 rokov bolo takmer päť tisíc.
Samostatnou kapitolou je zrejmý nesúlad návrhu s európskymi smernicami, ktoré zakazujú obmedzovanie prístupu firiem z iných členských krajín (Cyprus, pripomíname, tvorí až polovicu objemu zákaziek do daňových rajov). Lepšou cestou sa javí koordinácia v rámci Európskej únie a tlak na transparentnosť verejných registrov členských štátov, napríklad v spolupráci s Veľkou Britániou, ktorá si túto agendu dala za prioritu už minulý rok.
Gabriel Šípoš
(dáta spracovali Matej Tunega a Martin Turček)
Štúdia je súčasťou dvojročného projektu Monitoring verejného obstarávania, ktorý bol podporený sumou 87 750 eur z Fondu pre mimovládne organizácie, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2009-2014. Správcom Fondu je Nadácia otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation. Cieľom Fondu je rozvoj advokačných a watch-dogových aktivít.
