Slovensko kleslo v indexe korupcie o dve miesta

V rebríčku vnímania korupcie sme piatou najhoršou krajinou v EÚ

Podľa najcitovanejšieho svetového rebríčka vnímania korupcie od Transparency International skončilo za rok 2015 Slovensko na 50. až 53. mieste¹, spolu s Chorvátskom, Maďarskom a Bahrainom. Ide o zhoršenie o dve miesta oproti roku 2014. Je to piate najhoršie umiestnenie z krajín EÚ, keď za nami skončili len Grécko, Rumunsko, Taliansko a ako posledné Bulharsko.

Podľa rebríčka, ktorý reflektuje úroveň vnímania domácich i zahraničných analytikov a manažérov, sú najčistejšími krajinami Dánsko, Fínsko a Švédsko. Naopak, najskorumpovanejšími sú Somálsko, Severná Kórea a Afganistan.

Počas pôsobenia súčasnej vlády si Slovensko postavenie mierne zlepšilo oproti 55. až 56. miestu v roku 2012. No podľa hodnotenia Transparency International Slovensko boli posledné štyri roky najmä nevyužitou príležitosťou. Zanedbanie reforiem v zdravotníctve viedlo k plytvaniu a rozkrádaniu. Polícia a prokuratúra sa nestali funkčnými orgánmi boja proti korupcii s rovnakým metrom na všetkých. Prehĺbilo sa zaostávanie Slovenska za Českou republikou. V roku 2012 sme boli za ňou o 7 miest, v aktuálnom rebríčku je to už 13 priečok.

Posun Slovenska v indexe vnímania korupcie Transparency International

Zdroj: TIS – poradie je prepočítané pre rovnaký počet krajín, ktoré boli merané v každom z uvedených rokov

Z opatrení prijatých súčasnou vládou Transparency pozitívne vníma prijatie zákona o ochrane oznamovateľov korupcie ako aj prísnejšiu úpravu financovania politických strán, ktorá po novom zahŕňa lokálne aj župné voľby. Dobrou správou je aj zvýšenie miery súťaže v  štátnych zákazkách o tretinu na 3,6 uchádzača na tender v minulom roku, čo je najvyššie číslo od roku 2009. Rekordne málo obstarávaní skončilo s jediným uchádzačom – len 21% oproti každej druhej zákazke v roku 2011.

Zvýšila sa aj transparentnosť biznis sektora zverejnením účtovných závierok na webe či dát z katastra vo forme aplikácie. Sledovanie zmien zákonov či vyhľadávanie v rozsudkoch online je jednoduchšie. Po prvý krát bol zverejnený aj zoznam prokurátorov. Pozitívnym signálom bol aj odchod Štefana Harabina z čela slovenskej justície ako aj odvolávanie osôb zodpovedných za škandály v zdravotníctve, hoci tie boli často spojené s presunutím na iné zodpovedné pozície.

Naopak hlavným negatívom je pokračujúca beztrestnosť elít pri trestných činoch korupcie. Ani za posledné štyri roky nebol odsúdený žiadny vysoko postavený verejný činiteľ. Navyše, 95% odsúdených za korupciu dostáva len podmienečný alebo finančný trest. Za machinácie s tendrami bolo odsúdených len 12 osôb za posledné štyri roky.

Neochota skutočne bojovať s korupciou a nastoliť rovnosť pred zákonom pre všetkých sa prejavila aj v personálnej politike. Obsadenie generálneho prokuratúry, špeciálnej prokuratúry, Najvyššieho kontrolného úradu či nominácie na Ústavný súd potvrdzujú dominanciu politického záujmu vládnej strany pred verejným záujmom krajiny.

Klientelizmus pretrvával pri viacerých štátnych dotačných schémach, od stavby ihrísk cez rezervu premiéra po prideľovanie hasičských áut ministrom vnútra. Podobne klientelizmus vykazovali nominácie na vedúce posty v zdravotníctve ako aj prideľovanie lukratívnych zmlúv štátnou poisťovňou. Pokračoval výskyt nerovných šancí pri výberových konaniach sudcov.

Vláda nesplnila ani sľub zlepšiť prístup k informáciám, teda kľúčového zákona pre verejnú kontrolu. Boj proti schránkovým firmám bol len povrchný, keď aj nový register vlastníkov firiem so štátnymi zákazkami je prikrátky na jedného z najväčších dodávateľov štátu firmu Váhostav.

Kľúčom k úspešnému boju proti korupcii je na Slovensku stále viac osobná integrita verejných činiteľov od polície a prokuratúry cez štátne kontrolné inštitúcie po vedúcich odborov obstarávania. Ak politické strany myslia boj s korupciou vážne, tak ďaleko viac ako na zmeny zákonov by sa mali sústrediť na odborný a morálne nespochybniteľný výber svojich nominantov do verejných funkcií. O výraznejšom posune Slovenska v rebríčku korupcie bude totiž rozhodovať najmä výkon moci, nie zmena doterajších pravidiel.

 1 Oproti roku 2014 vypadlo z indexu 8 krajín, väčšina z nich z prvej päťdesiatky. Ide o malé karibské štáty ako Bahamy, Barbados či Dominica, ktoré v novom indexe nefigurujú kvôli nespoľahlivosti zdrojov dát pre prieskum. Tým pádom sme minuloročné poradie prepočítali na rovnakú bázu nanovo.

Gabriel Šípoš, Pavel Nechala, Samuel Spáč

Kompletné výsledky prieskumu pre celý svet nájdete na http://cpi.transparency.org