Nie je tajomstvom, že naše zdravotníctvo je finančne podvýživené a aj tie zdroje, ktoré do neho prúdia, sú často využívané neefektívne. Aj preto si pacienti musia nosiť do nemocníc najzákladnejšie hygienické potreby, či čakajú dlhé mesiace na operáciu. A preto sme sa pozreli na to, kde sa strácajú peniaze, ktoré by mohli byť použité v prospech pacientov. Zamerali sme sa na elektrickú energiu, teda komoditu, na ktorú vydávajú veľké nemocnice milióny eur ročne. Skúmali sme, ako ju nakupovalo v roku 2013 deväť z desiatich najviac obstarávajúcich nemocníc. Desiatu nemocnicu – Fakultnú nemocnicu s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove, sme nezaradili do výskumu, pretože tá nakupuje elektrinu podľa koncesnej zmluvy z roku 2005, ktorá neumožňuje adekvátne porovnávanie. S analýzou nám pomohli experti na nákup elektrickej energie – Andrej Lednár z firmy Prvá Energetická a Zuzana Lukáčová zo spoločnosti energy analytics.
Centrálne? Radšej nie
Na rok 2013 si každý skúmaný subjekt obstarával elektrinu vo vlastnej réžii. A to napriek tomu, že ešte na začiatku septembra 2012 plánovalo Ministerstvo zdravotníctva nákup elektrickej energie centrálne. Od takéhoto postupu si sľubovalo úsporu približne 10 percent, keďže takýto nákup by svojím objemom pritiahol viacerých hráčov na trhu a obmedzil priestor na nehospodárne nákupy. Avšak, už pár dní nato zasielalo ministerstvo nemocniciam list, v ktorom im nariaďovalo, aby si jednotlivé organizácie zabezpečili dodávku elektrickej energie samostatne, s odôvodnením, že vzhľadom k náročnosti procesu centrálneho verejného obstarávania nebolo možné ukončiť tento proces načas.
Veľkí nakupovali draho
Naši experti sa zhodli v tom, že Univerzitná nemocnica v Bratislave je jednou z troch nemocníc, ktoré si zazmluvnili elektrinu za vysoké ceny. Rokovacie konanie bez zverejnenia, ktoré nemocnica pre obstarávanie využila, sa používa iba v prípade mimoriadnej udalosti, akou sú napríklad živelné pohromy a iné situácie bezprostredne ohrozujúce život a zdravie ľudí. Pri tomto postupe chýba súťaž a preto je pri nej ťažké dosiahnuť nižšiu cenu. Nemocnica argumentovala, že pre tento postup sa rozhodla preto, že list, ktorým ministerstvo informovalo o zrušení centrálneho obstarávania, dostali neskoro a že v prípade, ak by urýchlene nedohodla kontrakt na dodávku elektrickej energie, mohlo by prísť k ohrozeniu životov pacientov. Faktom však je, že iné nemocnice tento postup nevyužili.
Cena je vysoká aj s ohľadom na veľkosť odberu. Platí totiž, že pri väčšom odbere majú nemocnice možnosť vyjednať si nižšiu cenu. Andrej Lednár zdôrazňuje, že Univerzitná nemocnica Bratislava zaplatila oproti najlepšiemu kontraktu, ktorý dosiahol Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, sumu vyššiu o viac ako 12 EUR za 1 MWh. A to napriek tomu, že Stredoslovenský ústav mal menej ako jednu desatinu spotreby Univerzitnej nemocnice. Takýto rozdiel predstavuje za rok 2013 viac ako 210 tisíc. Nemocnica tvrdí, že problém je spôsobený zlou platobnou disciplínou a že ho už riešila pomocou rokovaní s dodávateľmi. Je však otázne, či by pri existencii súťaže takýto problém vôbec nastal a či by sa nepodarilo dosiahnuť ešte nižšiu cenu.
Podobne je na tom Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, ktorá tiež patrí k nemocniciam s najväčším odberom elektriny. Tu, rovnako ako pri Univerzitnej nemocnici Bratislava, je možné argumentovať, že takéto navýšenie ceny je dôsledkom oneskorených platieb. Tieto následne spôsobili aj nezáujem konkurencie, a teda sa tu nedá hovoriť o súťaži v pravom zmysle slova. Avšak, naši experti sa zhodujú, že ani približne štvortýždňové oneskorenie platieb, o ktorom nás informovala Rooseveltova nemocnica, nie je dostatočným vysvetlením takto vysokej ceny. Pri zakontrahovanom množstve je rozdiel, ktorý si Rooseveltova nemocnica za rok priplatila oproti najlepšiemu kontraktu približne 145 tisíc.
V oneskorení viac ako 120 dní po splatnosti bola aj Univerzitná nemocnica L. Pasteura v Košiciach, kde došlo k predĺženiu zmluvy z predchádzajúceho roku prostredníctvom štyroch dodatkov. Zmluva bola nastavená tak, že v prípade oneskorenia platieb platila nemocnica viac ako 66 EUR za 1 MWh. Zmluva dokonca určuje, že nemocnica by v niektorých prípadoch platila za 1 MWh viac ako 76 EUR. Naši experti sa zhodujú, že suma viac ako 66 EUR, ktorú nemocnica reálne platila, je vysoká a neodpovedá cene na trhu. Takáto výška môže byť skutočne zdôvodnená iba extrémne zlou platobnou disciplínou. Lednár však zdôrazňuje, že aj s takouto platobnou disciplínou by bola suma okolo 60 Eur/MWh pre dodávateľa zaujímavá, čo by predstavovalo pre nemocnicu úsporu približne 85 tisíc. Keďže sa nekonalo obstarávanie, nedozvieme sa, či by sa takúto alebo ešte nižšiu cenu, nepodarilo dosiahnuť.
Menším patrí pochvala
Fakultná nemocnica v Nitre získala dodávateľa elektrickej energie pre rok 2013 využitím prieskumu trhu, do ktorého sa zapojilo 5 spoločností. Napriek tomu, že sa tu nepoužila elektronická aukcia je cena 52 eur za megawatt veľmi dobrá. Ceny adekvátne trhu sa podarilo získať prostredníctvom verejnej súťaže Ústrednej vojenskej nemocnici SNP v Ružomberku a Národnému ústavu srdcových a cievnych chorôb. A nakoniec, Univerzitnej nemocnici v Martine a hlavne Stredoslovenskému ústavu srdcových a cievnych chorôb sa podarilo vysúťažiť dobré ceny. Tu sa ukázala užitočnosť elektronickej aukcie, keď hlavne v prípade Martinskej nemocnice a Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb došlo vďaka nej k výraznému poklesu cien a ušetrilo sa spolu viac ako 50 tisíc.
Pri Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb sa nám podarilo získať dokumenty viažuce sa k cenám elektriny už na rok 2014. Tu treba tiež oceniť, že verejná súťaž vygenerovala dobrú cenu. Je to pozitívna zmena oproti predchádzajúcemu roku, keď verejný obstarávateľ neskoro podal výpoveď existujúcej zmluvy a tým sa stalo už vykonané verejné obstarávanie pre rok 2013 bezpredmetné.
Nejasné pravidlá
Aj vyššie načrtnutá situácia ukazuje, že nemocnice pri obstarávaní elektriny nestoja na pevnej pôde a je čo zlepšovať. Ako zdôrazňuje naša expertka, pozitívnym krokom oproti minulosti je ústup od predlžovania kontraktov a prijímania dodatkov k zmluvám s vybraným dodávateľom bez súťaže.
V praxi sa taktiež stretávame s problémom, že nemocnica nevie správne určiť predmet obstarávania. Cena elektriny sa totiž skladá zo štátom regulovanej ceny za distribúciu a zo samotnej ceny dodávky komodity, pričom platí, že cena za distribúciu určená štátom ešte nie je známa v dobe, keď sa ukončuje verejné obstarávanie pre ďalší rok. Pri obstarávaniach má verejný obstarávateľ buď záujem len o dodávku elektriny s prenesením zodpovednosti za odchýlku za distribúciu, ktorej cena bude známa až neskôr, na dodávateľa alebo má záujem o dodávku ako aj o distribúciu – to jest o všetky zložky finálnej ceny. Ako pripomína Lukáčová, z právneho hľadiska by sa malo súťažiť o finálnu cenu, ktorá je dokladom pre prípadnú kontrolu hospodárenia, avšak paradoxne pri elektronickej aukcii sa menia len ceny za dodávku a aj zverejnená víťazná ponuka vo Vestníku verejného obstarávania je len platba za dodávku elektriny. Z dostupných podkladov potom nie je zrejmé ani to, na akej cene za distribúciu sa víťaz s obstarávateľom dohodli a ako sa táto líši od štátom určenej ceny. Tieto príklady ukazujú na praktické problémy, ktoré existujú pri obstarávaní tak zásadnej komodity akou je elektrina. Zmienené problémy sa dotýkajú všetkých verejných obstarávateľov tendrujúcich elektrickú energiu, nielen nemocníc.
Ako je vidieť, až jedna tretina zo skúmaných nemocníc nakupovala energiu drahšie ako by mohli. Ak by tieto tri nemocnice boli schopné vysúťažiť elektrinu za trhovú cenu, ich celková ročná úspora by mohla dosiahnuť až 450 tisíc. Za tieto peniaze by sa dalo na rok zamestnať približne tridsať nových zdravotných sestier alebo lepšie zaplatiť tie súčasné.
Ján Ondruš, Roman Procházka, Gabriel Šípoš
Za vyhodnotenie dát a cenné rady ďakujeme Andrejovi Lednárovi zo spoločnosti Prvá Energetická a Zuzane Lukáčovej zo spoločnosti energy analytics.
Článok je súčasťou dvojročného projektu Monitoring verejného obstarávania, ktorý bol podporený sumou 87 750 eur z Fondu pre mimovládne organizácie, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2009-2014. Správcom Fondu je Nadácia otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation. Cieľom Fondu je rozvoj advokačných a watch-dogových aktivít.
