Primátor Čadce ostáva doteraz najvyššie postaveným voleným činiteľom odsúdeným za korupciu na Slovensku
Napriek sľubom vlády „systematicky likvidovať korupciu na všetkých úrovniach“ a „nastaviť účinný sankčný systém“ aj po štyroch rokoch vlády Smeru-SD platí, že korupcia na Slovensku je trestaná len mierne, a aj to zvyčajne len pri tzv. malých rybách. Za korupčné a súvisiace trestné činy bolo v posledných štyroch rokoch odsúdených 663 ľudí, len 33 z nich však aj reálne skončilo vo väzení. Nemožno však medzi nimi nájsť žiadneho vrcholového politika, alebo predstaviteľov ministerstiev. Vyplýva to zo zistení Transparency International Slovensko, ktorá skúmala viac ako 700 súdnych rozhodnutí od roku 2012.
Medzi nepodmienečne odsúdenými ľuďmi za ostatné 4 roky sú napríklad štyria policajti, dvaja prokurátori, dvaja úradníci, starosta obce, či šéf oblastnej pobočky Štátnych lesov. Takmer 90 % vymeraných trestov pre korupciu skončilo podmienkami, resp. finančnými trestami v celkovej výške takmer milión dvestotisíc eur. Hrubý odhad výšky korupcie na Slovensku pritom dosahuje pol miliardu ročne.
Analýza naznačuje, že za beztrestnosťou korupcie leží málo aktívna prokuratúra, nie súdy. Tie odsúdia až 93 percent obžalovaných. Žiadne veľké prípady však najmä špeciálna prokuratúra na súdy nedodala, ktoré by sa už skončili rozsudkom. Navyše, o výške trestov menej ako jednej tretiny súdených je reálne rozhodnuté na súdoch – väčšina obžalovaných pri korupcii ukončí svoj proces tzv. Dohodou o vine a treste či Trestným rozkazom, kde tresty určujú prokurátori.
Z celkovo 711 obžalovaných bolo len 23 takých, ktorí boli odsúdení za svoje pôsobenie vo volenej funkcii. Prevažnú väčšinu z nich tvoria starostovia obcí plus niekoľko miestnych poslancov. V 12 z týchto prípadov išlo o zneužitie svojich právomocí, v 6 prípadoch o korupciu, či 4-krát o porušenie povinností pri správe cudzieho majetku. Doteraz najvyššie postaveným za korupciu potrestaným voleným funkcionárom ostáva na Slovensku Jozef Pohančeník, bývalý primátor Čadce, mesta s 25 tisíc obyvateľmi. Skutok sa stal ešte v roku 2005.
Plytvanie a spôsobovanie škody na verejnom majetku ostáva nepotrestané aj v otázke čerpania fondov Európskej Únie. Zo 121 rozsudkov týkajúcich sa Poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev sa žiadne netýkalo predstaviteľa štátnej správy alebo miestnej samosprávy. Pritom Slovensko je podľa Európskej komisie krajinou s druhým najvyšším počtom pochybení a podvodov pri čerpaní eurofondov. Týkali sa eurofondov v sume 434 miliónov eur v období 2007-2013.
Samotný proces trestania je navyše málo transparentný. Pri väčšine rozsudkov nie je zverejnený zoznam dôkazov a verejnosť tak okrem osobnej návštevy pojednávaní z textu rozsudku nevie posúdiť, či bolo spravodlivosti urobené zadosť. Podobne anonymizácia mien vinníkov a miesta skutku pri absencii médií na pojednávaniach znemožňuje občanom poznať, či ich vlastný starosta či poslanec bol vôbec za korupciu či zneužívanie moci odsúdený. V neposlednom rade utajovanie mien prokurátorov znižuje možnosť kontroly ich práce verejnosťou.
Samuel Spáč, Katarína Hukelová a Gabriel Šípoš
tis@transparency.sk, spac@transparency.sk
02 / 5341 7207
Analýza bola podporená z projektu financovaného Fondom pre transparentné Slovensko pri Nadácii Pontis.