Nielen štát, ale čoraz častejšie aj štátne či mestské firmy poskytujú nemalé finančné dary rôznym subjektom. V minulosti vyplávalo na povrch niekoľko škandálov súvisiacich s podivuhodným obdarovaním. Štátna bratislavská tepláreň pred šiestimi rokmi darovala stotisíc korún plastickému chirurgovi Pavlovi Brychtovi, štátna prenosová sústava SEPS podporila 15 tisíc eurami aj Hrušovany, odkiaľ pochádza premiér Robert Fico. Ďalších 15 tisíc bolo darované obci Veľké Dvorany, kde žije premiérova mama.
Kameňom úrazu je, že väčšina štátnych či mestských firiem vôbec nezverejňuje informácie týkajúce sa dotácií. V našom prieskume 45 štátnych a mestských firiem nám v roku 2012 ani jedna spoločnosť nevedela poskytnúť písané pravidlá pre dotácie. Na ich webových stránkach chýba nielen popis jednotlivých možností získania dotácie, ale aj archív pridelených dotácií, či záznamy zo stretnutia komisií, ktoré o pridelení rozhodujú.
O výške dotácií a ich konečných príjemcoch sa teda môžete dozvedieť len z uzavretých darovacích zmlúv uverejnených v centrálnom registri zmlúv. Ak sa však chcete dozvedieť viac o tom, prečo, ako a kým bola vybraná obdarovaná osoba a nebodaj ako tie prostriedky boli použité, čaká Vás dlhá a strastiplná cesta. My sme sa o to pokúsili v prípade štátneho Transpetrolu.
Skutočne mimoriadne spoločenský význam?
V polovici apríla 2012 bola v centrálnom registri zmlúv zverejnená darovacia zmluva, podľa ktorej Transpetrol daroval neziskovej organizácii Hodnoty života 30 tisíc eur „na podporu činnosti tejto neziskovej organizácie s cieľom poskytovania všeobecno – prospešných služieb ako sú tvorba, rozvoj, ochrana, obnova a prezentácia duchovných a kultúrnych hodnôt.“
Podľa vyjadrenia Transpetrolu „podpora organizácie Hodnoty života bola zameraná na vedecký výskum osídľovania v lokalite Bratislavy so všetkými náležitosťami, ktoré k takémuto výskumu patria.“ Výskum mal podľa nich „mimoriadny spoločenský význam.“ Informácie a doklady, preukazujúce na aké účely a akým spôsobom bol dar využitý, sú vraj založené v archíve, rovnako ako dokumentácia k darovacej zmluve. Tie nám však neposkytli.
O činnosti tejto organizácie by ste sa prostredníctvom internetu dozvedeli len veľmi málo, nakoľko nemá ani len webovú stránku. Zakladateľka Ľubica Petrová si prekvapujúco nevedela v telefonickom rozhovore spomenúť, na čo presne ten dar od Transpetrolu použili. Vraj v tom roku usporadúvali rôzne akcie, koncerty v kostoloch…
Podľa výročnej správy neziskovky, ktorú sme získali na Okresnom úrade v Bratislave, bolo jedinou činnosťou tejto organizácie v roku 2012 zorganizovanie predvianočného koncertu v nitrianskej synagóge. Okrem toho mali poskytnúť nenávratný finančný príspevok Slovenskému archeologickému a historickému inštitútu – SAHI na „úhradu výdavkov súvisiacich s vydaním, troch čísel mesačného periodika Historická revue.“ O výskume osídľovania v nej nie je ani zmienky.
Nová riaditeľka obdarovanej neziskovky Andrea Puskailer (pôsobí tam od roku 2014) nám zaslala nielen pôvodnú žiadosť o poskytnutie dotácie, ale aj údajné poďakovanie Transpetrolu: „V súlade s našou žiadosťou sme týmito prostriedkami podporili výskum osídlenia v Rusovciach od praveku až po stredovek. Cieľom výskumu bolo aj získanie materiálov a predmetov z doby osídlenia, ich popis a vyhodnotenie.“
Zaslané dokumenty však majú znaky dodatočného vypracovania. Hoci je v texte wordového dokumentu dátum 27.12.2012, v jeho vlastnostiach je dátum samotného vytvorenia dokumentu 20.11.2014, teda len pár dní po tom, čo sme si tento dokument vypýtali.
Stopy vedú k Zoroslavovi Kollárovi
Aj keď je na zaslanom dokumente podpísaná pôvodná štatutárka Petrová – teda tá osoba, ktorá si na ten grant pri takmer nulovej činnosti organizácie nevedela spomenúť – jeho autorom je podľa počítačovej stopy „kaliarik“,.
Istý Bohuš Kaliarik vystupuje vo viacerých firmách spolu s pani Puskailer, Pavlom Čulíkom, vtedajším členom predstavenstva Transpetrolu, a – veľkopodnikateľom Zoroslavom Kollárom.
Kollár je spolumajiteľom Kúpeľov v Trenčianskych Tepliciach. A – kruh sa uzatvára – práve tam momentálne sídli aj neziskovka Hodnoty života.
Skupina okolo Zoroslava Kollára a jeho spoločností sa v minulosti špecializovali na konkurzy a administratívno – násilné prebratia firiem. Veľa krát boli v médiách označovaní za konkurznú mafiu. Okrem toho sa Kollár radí aj medzi 15 najbohatších Slovákov. Kollár, médiami označovaný aj ako slovenský Indiana Jones, prostredníctvom Slovenského archeologického a historického inštitútu SAHI financuje archeologické expedície do sveta.
A práve SAHI mala byť skryto cez inú neziskovku koncovým prijímateľom 30 tisíc eur od štátom vlastneného Transpetrolu. Podľa SAHI spolupráca vyzerala takto: „Nezisková organizácia HODNOTY ŽIVOTA na základe svojho rozhodnutia súhlasila s finančnou podporou časopisu Historická revue. Avšak v priebehu našej komunikácie s HODNOTY ŽIVOTA sme tejto neziskovej organizácii odprezentovali výnimočnosť nami aktuálne realizovaného projektu archeologického výskumu v lokalite Rusovce. Tento výskum bol obojstranne zhodnotený ako prioritný z dôvodu významnosti a historickej hodnoty záchranného výskumu realizovaného v danej dobe.“
Zvláštne ale je, že Hodnoty života rok po prijatí daru vo svojej výročnej správe stále hovoria o príspevku na časopis, nie na výskum, zatiaľ čo SAHI na svojej webovej stránke nemá žiadny výstup alebo informácie o archeologickom výskume v Rusovciach. Dokonca tam nie je ani zmienky či už o Transpetrole alebo Hodnotách života ako o darcoch. Nič podobné nenájdete na ich FB stránke, kde inak aktívne svoju prácu propagujú. A samotný Transpetrol o účelnosti svojho grantu nevie nič preukázať.
Kam sa teda tie štátne peniaze naozaj podeli, ostáva záhadou.
Prospekty za 40 tisíc
Mimochodom, Kollárova SAHI má s Transpetrolom už dlhšie nadštandardný vzťah. Dva týždne pred uzavretím zmluvy s neziskovkou Hodnoty života Transpetrol daroval priamo SAHI 50 tisíc eur na podporu archeologického výskumu opevnenej osady zo staršej doby kamennej v Budmericiach.
Ten istý mesiac si štátna firma cez zmluvu o dielo objednala „organizačné a realizačné zabezpečenie reprezentatívnej publikácie k 50 – temu výročiu sprevádzkovania ropovodu Družba na území SR“ za takmer 47 tisíc eur. Hotovú publikáciu nám Transpetrol nechcel poskytnúť, keďže: „predmetná publikácia nie je a ani nebola určená na verejnú distribúciu. Tá sa uskutočnila a uskutočňuje výlučne vo vzťahu k subjektom, ktoré reprezentujú obchodných partnerov spoločnosti Transpetrol a.s., či v rámci reprezentačných akcií a prezentačných stretnutí vedenia spoločnosti s vybraným okruhom profesne a odvetvovo identických subjektov.“ Dostali sme akurát fotokópiu jej obálky – tak posúďte, či bolo necelých 50 tisíc eur účelne použitých:
Zdroj: Transpetrol
Šafárenie s grantami?
Ako sa v Transpetrole rozdávajú peniaze na granty by snáď mohlo byť cieľom audítorov z Najvyššieho kontrolného úradu. V každom prípade na webe firmy nenájdete žiadne oznamy o grantových kolách, kritériách či víťazoch.
V minulosti už pritom Transpetrol niekoľko kontroverzných darov daroval. Napríklad 1660 eur pre Mečiarovu HZDS v časoch, keď bola vo vláde, či alebo po 60 tisíc eur úradu vlády za vlády Róberta Fica.
Na svojom webe Transpetrol k svojmu sponzorstvu píše: „Uvedomujúc si svoj význam pre celú spoločnosť venuje TRANSPETROL, a.s. osobitnú pozornosť tým, ktorí najviac potrebujú pomoc.“
Multimilionár Zoroslav Kollár je za to nepochybne vďačný.
Petra Supeková
P.S. Ak aj Vám záleží na vyššej transparentnosti štátnych firiem, prispejte nám na ich ďalšiu kontrolu. Budúci rok chceme vo veľkom skontrolovať otvorenosť 30 štátnych firiem a porovnať zmenu s rebríčkom z roku 2012. Ďakujeme!
Ak chcete, aby sa článok dostal aj k ďalším čitateľom, podporte ho aj na vybrali.sme.sk.