Noví župani sľuby o transparentnosti plnili, na Trenčiansky kraj sa im dotiahnuť nepodarilo
Slovenské samosprávne kraje sa aj na konci piateho volebného obdobia dokázali posunúť v transparentnosti. Najciteľnejší pokrok v priebehu predĺženého päťročného volebného obdobia zaznamenali v Košickom, Banskobystrickom a Prešovskom kraji, do ktorých čela sa postavili noví župani. Prvenstvo v rebríčku transparentnosti žúp, ktorý zostavuje mimovládna organizácia Transparency International Slovensko od roku 2011, sa podarilo obhájiť trenčianskemu županovi Jaroslavovi Baškovi. Najmenší progres zaznamenal Nitriansky kraj vedený vo funkcii najdlhšie slúžiacim županom Milanom Belicom. V aktuálnom rebríčku obsadil posledné 8. miesto s 58% skóre.
Priemerné skóre transparentnosti slovenských žúp opäť vzrástlo, tentokrát o šesť percentuálnych bodov na doteraz najvyššiu hodnotu 69% (oproti 63% z 2020). Župy sú tak z hľadiska verejnej kontroly citeľne pred stovkou najväčších miest, ktorých otvorenosť v poslednom meraní v roku 2018 dosiahla 57%. Nový rebríček transparentnosti miest predstavíme tento rok na jeseň.
Spomedzi ôsmich žúp sa za posledné dva roky zlepšilo až sedem, mierne zhoršenie sme zaznamenali pri Trnavskej župe (zo 65% na 63%). Prejavila sa na ňom aj nedávna migrácia webovej stránky, keď mnohé odkazy prestali fungovať. S podobnými problémami pred dvomi rokmi zápasili v Bratislavskej župe, ktorú za posledné dva roky môžeme označiť za skokana rebríčka (z 54% na 67%).
Mierny pokrok opäť zaznamenal aj trojnásobný víťaz rebríčka, Trenčianska župa sa vôbec ako prvá v histórii hodnotení dotiahla na 80-percentnú hranicu a získala tak najvyššiu možnú známku A+. Aj napriek priblíženiu sa ďalších krajov, stále dominuje v 4 z 11 hodnotených oblastí. Rating A po prvýkrát získali aj ďalšie kraje – druhá Košická (skóre 77%) a tretia Banskobystrická župa (75%), podobne ako známku A- štvrtá Prešovská župa (71%).
Spomedzi hodnotených oblastí dosiahli v priemere župy najvyššie skóre pri Zariadeniach sociálnych služieb (91%), Prístupe k informáciám (85%) a Dopravnej politike (76%). Najväčšie rezervy stále pretrvávajú v oblasti Predaja a prenájmu majetku (44%), ale aj pri Etike a konflikte záujmov (53%) a Dotáciách a grantoch (57%).
Celkovo sa však župy zlepšili až v 10 z 11 oblastí. Najväčší progres zaznamenali v oblastiach Podniky a organizácie VÚC (nárast o 18 percentuálnych bodov na 63%) a Účasť verejnosti na rozhodovaní (nárast o 16 pb na 69%). Za posledné dva roky sa zlepšil spôsob informovania o župných firmách a organizáciách prostredníctvom webov samosprávnych krajov, vrátane zverejňovania ich výročných správ. Zrejme aj vplyvom pandémie poskytuje online videozáznamy zo zasadnutí zastupiteľstva už 7 z 8 krajov, V Nitrianskom zostávajú dostupné zvukové záznamy. Kým pred dvoma rokmi neumožňovala ani jedna župa sledovať verejnosti legislatívny proces k schvaľovaným nariadeniam, dnes to umožňujú dve župy v plnej miere a ďalšie dve čiastočne.
Vyzdvihnúť možno aj ukazovatele z ďalších oblastí. Zápisnice z komisií zastupiteľstva začali precízne zverejňovať všetky kraje, už len dvaja z ôsmich županov na webe neinformujú o svojom pracovnom programe (trenčiansky a nitriansky). Mzdu župana a odmeny poslancov zverejňujú v rôznej kvalite štyri župy. Z 3 na 5 stúpol aj počet krajov zverejňujúcich kritéria pre poskytovanie dotácií na kultúru, šport či sociálne služby, participatívny rozpočet momentálne prevádzkuje už päť žúp.
Rebríček však naďalej identifikuje aj problematické oblasti. Až päť krajov naďalej nezverejňuje informácie o výsledku verejných obchodných súťaží na predaj a prenájom majetku. Nezmenilo sa ani to, že iba v troch krajoch si volení predstavitelia stanovili etické pravidlá. Stále iba tri župy prijímajú zamestnancov už do pozícií referentov výlučne cez výberové konania, zápisnice z nich stále vôbec nezverejňuje polovica krajov.
Transparentnosť žúp sme merali celkovo pomocou 135 indikátorov, pričom sme pridali aj tri nové. Sledovali sme napríklad aj to, či župy poskytujú na weboch pre verejnosť zaujímavé datasety v štandardoch otvorených dát, s ktorými sa dá ďalej pracovať a vytvárať z nich vizualizácie či nové aplikácie. Popredu sú v tejto oblasti najmä v Prešovskej a Košickej župe, v istej miere otvorené dáta poskytujú už aj v Bratislavskom a Nitrianskom kraji.
Pri zostavovaní rebríčku sme vychádzali z vyše desiatich rôznych zdrojov od webových stránok krajov, cez dotazník zaslaný úradom, župné médiá, informácie z portálov ÚVO, EKS či z Registra partnerov verejného sektora až po otázky zasielané županom a hlavným kontrolórom z adries bežných občanov. Všetky detaily vrátane podrobných výsledkov nájdete na portáli samosprava.transparency.sk ako aj na webe Transparency.
Meranie transparentnosti žúp považujeme za účinný nástroj na ceste ku kvalitnejšej verejnej kontrole, ktorá výrazne zužuje priestor pre nekalé praktiky. Rebríček Otvorená samospráva však nemeria samotnú korupciu, ale iba otvorenosť a kvalitu zverejňovania a nastavenie pravidiel. V žiadnom prípade sa horšie hodnotená župa nedá automaticky označiť za korupčnú, a naopak.
Ľuboš Kostelanský, lubos.kostelansky@transparency.sk, 0948/003 625
Kristína Kroková, kristina.krokova@transparency.sk, 0905/613 779
Detailné výsledky a analýza transparentnosti žúp: Župný_rebríček_2022_TIS