Cirkevné a súkromné školy dlhé roky žiadali finančné zrovnoprávnenie so štátnymi školami. Vyhovela im až vláda Eduarda Hegera. Rovnaké štátne dotácie však neznamenajú rovnaké povinnosti. Kým štátne školy musia zverejňovať aj to, na koľko ich vyšlo opranie kuchynských utierok či káva do riaditeľne, neštátne školy zmluvy, faktúry a objednávky obvykle nezverejňujú. Verejnosť sa bežne nedostane ani k ich správam o hospodárení.
Za zrovnoprávnenie
Popri sieti verejných škôl dnes na Slovensku pôsobí aj 165 cirkevných a 235 súkromných škôl, ktoré poberajú štátne príspevky. Po rokoch snáh si od minulého roka vydobili nárok na rovnocenné financovanie s verejnými školami, ktoré priniesla novela Zákona o financovaní škôl z dielne poslancov OĽaNO.
Zástupcovia cirkevných a súkromných škôl totiž dlhé roky kritizovali, že systém je nastavený nespravodlivo. Tvrdili, že poskytujú rovnakú službu ako štátne školy, no podľa zákona o financovaní škôl mali nárok na preplatenie 88% priemerných nákladov obecných škôl. Argumentovali napríklad aj nárokom na „finančné zabezpečenie v rovnakom rozsahu ako ho majú všetky ostatné školy“ na základe zmluvy registrovaných cirkví so štátom z roku 2004.
Ministerstvo školstva však tvrdilo, že 12 percent naviac pre verejné školy má slúžiť na kapitálové výdavky, čiže napríklad na investície do budov, ktoré sú zväčša majetkom štátu alebo obce. Neštátne školy teda opravy zrejme financovali aj z iných zdrojov, vrátane poplatkov za školné, ktoré v niektorých prípadoch tvoria len malú časť príjmov, inokedy môže ísť aj o nadpolovičnú časť ich zdrojov. O dotácie na investície však mohli individuálne žiadať.
Po tom, čo poslanci vládnej koalície novelu schválili, majú neštátne školy od januára 2022 nárok na štátne dotácie v 100-percentnej výške.
Únia miest Slovenska však upozorňovala, že nepôjde o zrovnoprávnenie. Podľa nej budú cirkevné a súkromné školy práve vďaka možnosti vyberať poplatky oproti štátnym zvýhodnené.
Nedávna novela zákona o účtovníctve, ktorá priniesla aj zverejňovanie účtovných závierok neziskových organizácií, tak odhalila, že napríklad bratislavské bilingválne gymnázium C. S. Lewisa, zriadené Cirkvou bratskou, má na účte nerozdelený zisk v hodnote 1,3 milióna eur. Gymnázium od nového školského roka ešte dvíha školné z 2850 eur na 3150 eur.
Dôvodom je podľa riaditeľa Petra Figeľa potreba vytvoriť zdroje na novú budovu, keďže škola teraz sídli v župnej budove. Tú má síce prenajatú na 25 rokov za euro ročne bez energií, no musí do nej investovať. Školné podľa neho zvyšujú nielen kvôli inflácii, ale aj preto, že peniaze od štátu im nestačia na potrebné zvýšenie platov pedagógom, či systém podpory študentov.
Zákon o financovaní škôl však presne vymedzuje, že peniaze od štátu a od rodičov môžu neštátne školy použiť len na mzdy, prevádzku, poistné, učebné pomôcky a ich modernizáciu a na riešenie havarijných situácií. Na financovanie rozvoja môžu použiť ostatné príjmy ako dary, 2 percentá z daní, zisk z podnikania ako je nájom školy, príspevky zriaďovateľov a ďalšie.
Čo financuje štát
Štát im tak rovnako ako verejným školám financuje mzdy zamestnancov, prevádzku, asistentov učiteľa, nákup učebníc, dopravu, lyžiarske výcviky, školu v prírode, krúžky a podobne. A po novom teda aj kapitálové výdavky. Pri súkromných školách zároveň platí, že prostriedky na kapitálové výdavky môžu použiť len na obstaranie hnuteľného majetku.
Rovnaké práva, nerovnaké povinnosti
Zrovnoprávnenie štátnej podpory pre neverejné aj štátne školy však zároveň zvýraznilo iný rozdiel medzi oboma typmi zariadení. Transparentnosť. Ako neštátne školy verejné zdroje používajú, si verejnosť skontroluje ťažko. Ministerstvo spravodlivosti pod vedením Viliama Karasa nám tvrdilo, že infozákon sa vraj na cirkevné a súkromné školy nevzťahuje, a tak na rozdiel od štátnych škôl zmluvy, faktúry a objednávky nemusia zverejňovať. Na základe čoho dospeli k takejto interpretácii, nám však jeho tlačové oddelenie od februára nevysvetlilo.
Podrobnejšie vyjadrenie prišlo až po nástupe úradníckej vlády. Aktuálne vedenie ministerstva uvádza, že neštátnych škôl sa infozákon týka, no len sčasti. „Cirkevné, prípadne súkromné školy, či už základné, stredné alebo vysoké, sú povinnými osobami, ale v obmedzenom rozsahu,“ napísali z tlačového oddelenia. „Majú povinnosť sprístupňovať informácie, prípadne zverejňovať zmluvy, ktoré sa týkajú ich rozhodovacej činnosti, ak im bola zverená zákonom,“ dodáva. Ministerstvo bližšie nespresnilo, čo všetko by mali školy zverejňovať. Zo zákona vyplýva, že by to zrejme mali byť napríklad rozhodnutia o prijímaní žiakov, či rozhodnutia o poplatkoch.
Zákon o školskej správe určuje riaditeľovi školy uvedené právomoci:
V dôvodovej správe k poslednej novele infozákona sa však uvádza: „Ak má byť zákon o slobodnom prístupe k informáciám účinným prostriedkom kontroly nakladania s verejnými prostriedkami, musí postihovať všetky subjekty, ktoré sú priamo alebo nepriamo napojené na štát.“
Výnimky z pravidla
Niektoré cirkevné a súkromné školy však zmluvy, faktúry a objednávky zverejňujú. Z celkového množstva 165 cirkevných škôl, napojených na štátny rozpočet, sme našli 17, ktoré so zdieľaním svojich finančných tokov s verejnosťou problém nemajú. Argumentujú práve novelou infozákona z roku 2011, ktorá hovorí, že sa zverejňujú tie zmluvy, cez ktoré sa míňajú verejné prostriedky.
Ďalších 55 cirkevných škôl má na stránke zverejnenú aspoň jednu zmluvu. Z 235 súkromných škôl, napojených na štátny rozpočet, zverejňuje zmluvy na svojom webe len 11. Väčšina z nich teda nezverejňuje nič. Podobne aj na naše infožiadosti nereagovala väčšina oslovených.
„Keď používam verejné prostriedky, nemám problém zverejniť, ako s nimi nakladám,“ vysvetľuje Marián Damankoš, riaditeľ Evanjelickej spojenej školy v Prešove, ktorá zverejňuje všetky dokumenty, dokonca aj odpočet, ako boli použité peniaze rodičov. Aktuálny zákon podľa neho umožňuje nejednoznačný výklad, a preto sa riadi tým, čo považuje za prospešnejšie pre verejnosť. Infozákon by sa teda podľa neho mal zmeniť.
„Jednoznačne by malo byť ošetrené v zákone, aby boli všetky školy v jednom režime. Lebo v konečnom dôsledku 90 percent nášho rozpočtu ako cirkevnej školy tvoria verejné prostriedky,“ hovorí Damankoš, ktorý je aj prezidentom Asociácie evanjelických škôl na Slovensku.
Chýbajúce správy o financovaní
Štátne dotácie – normatívy sú pre každú školu rovnaké, aj neštátne školy teda dostanú rovnakú sumu na platy učiteľov či prevádzku. Ak navyše vyberajú školné, môžu si dovoliť lepšie platy, či viac minúť na prevádzku. Zverejnené účtovné závierky ukazujú, že ak poplatky nevyberajú, alebo sú nižšie, tak štátne dotácie tvoria väčšinu rozpočtov neštátnych škôl. Ak sú poplatky vyššie, môžu tvoriť aj viac ako polovicu rozpočtu školy. Damankoš si však myslí, že by sa zverejňovanie malo týkať aj tých, u ktorých je podiel financovania štátom nižší. „Sme v štáte, kde je pomerne rozšírená kultúra nehospodárneho nakladania a riešením je transparentnosť. Ktokoľvek berie verejné prostriedky, nemal by mať problém zdokladovať ich použitie.“
Neštátne školy obvykle nezverejňujú ani zmluvy, cez ktoré používajú peniaze rodičov. Ide napríklad o zmluvy o dodávke stravy, alebo o škole v prírode či lyžiarskom zájazde.
Povinnosťou každej školy – bez výnimky je však zverejňovať správu o výchove a vzdelávaní, ktorej súčasťou by mala byť správa o financovaní školy. Aj na to však cirkevné a súkromné školy často zabúdajú. Ak správu zverejnia, nie vždy je jej súčasťou aj informácia o finančných zdrojoch. Rodičia sa teda nemajú ako dozvedieť, v akej finančnej kondícii je škola a ako konkrétne sú použité poplatky, ktoré jej platia.
Zákon o financovaní škôl ale hovorí, že rodičia na cirkevnej a súkromnej škole majú právo vyžiadať si informácie o použití svojich peňazí.
Bez súťaží
Ak školy nezverejňujú zmluvy, faktúry a objednávky, efektívne využívanie štátnych prostriedkov by mal zabezpečiť aspoň zákon o verejnom obstarávaní. Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) totiž tvrdí, že neštátne školy sú verejným obstarávateľom, ak sú z väčšej časti financované zo štátneho rozpočtu. To platí pre väčšinu z nich, len zopár vyberá také vysoké školné, že tvorí viac ako polovicu príjmov.
Náš prieskum však ukazuje, že väčšina cirkevných a súkromných škôl, napojených na štátny rozpočet, zákon o verejnom obstarávaní veľmi nevyužíva, alebo o tom úrad neinformujú.
Je fakt, že zákazky škôl málokedy presiahnu limity pre verejné obstarávanie cez vestník ÚVO. Zákon však aj pri menších zákazkách požaduje hospodárnosť a od verejných obstarávateľov vyžaduje polročné zasielanie súhrnných správ o zákazkách s nízkymi hodnotami. Súhrnné správy napríklad ukazujú aj to, či škola oslovila jedného alebo viac možných dodávateľov.
Väčšina cirkevných škôl (88 zo 165) nemala na svojom webe ani na stránke ÚVO žiadnu zmienku o tom, že by zadávala zákazky súťažnými metódami. Zvyšné školy buď túto možnosť niekedy využili, alebo aspoň raz zverejnili súhrnnú správu o zákazkách s nízkou hodnotou či už na svojom webe, alebo v profile ÚVO. Pri súkromných sme zmienky o verejnom obstarávaní nenašli u viac ako dvoch tretín (163 z 235 škôl).
Od niekoľkých škôl, ktoré nerobia verejné obstarávanie, sme si informácie o zadávaní zákaziek vyžiadali cez infožiadosť. Väčšina nereagovala. Stretli sme sa aj s odpoveďou zamestnankyne školy, že o povinnosti dodržiavať zákon o verejnom obstarávaní nevedeli.
Daná škola pritom mala povinnosť obstarávať zakotvenú aj v zmluve s obcou, na základe ktorej dostáva peniaze. „V prípade použitia finančných prostriedkov dodávateľským spôsobom je prijímateľ povinný postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní,“ píše sa v zmluvách, cez ktoré do neštátnych inštitúcií prúdia príspevky na mzdy a prevádzku materskej školy či družiny. To znamená, že sa táto povinnosť vzťahuje aj na tie subjekty, ktoré nespĺňajú definíciu verejného obstarávateľa.
Väčšie zákazky ako sú opravy školských budov a striech, prestavby a prístavby, dodávka stravovacích služieb, ale aj nákupy elektroniky a zariadenia školy tak cez súťaž, alebo prieskum trhu zadáva len niekoľko neštátnych škôl. No a tým, že väčšina z týchto škôl zmluvy a faktúry nezverejňuje, dnes nie je ľahké zistiť, či novú strechu školy nevyrobila firma blízka vedeniu, alebo či škola energie nenakupuje cez sprostredkovateľa, ktorý si pridáva neprimeranú províziu.
Na štát sú napojené aj samotné cirkvi, v roku 2023 dostali 57,6 milióna eur na svoju činnosť.
Na kontrolu štát silný názor nemá
Ministerstvo spravodlivosti napriek tomu mieni, že štátna kontrola dotácií je postačujúca. „Dotačné schémy sú súčasťou dohľadových orgánov v oblasti finančnej disciplíny, auditu, efektívneho hospodárenia, či štátnej pomoci. V tomto kontexte sa preto nejaví ako účelné zaradiť subjekty súkromného práva pod povinné osoby podľa infozákona len z titulu poberania verejných zdrojov,“ napísali z tlačového oddelenia.
Ministerstvo financií zase potvrdzuje, že aj neštátne školy sú povinné pri používaní dotácií zachovávať pravidlá finančnej disciplíny, teda hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia.
Kontrolu použitia štátnych príspevkov cirkevnými školami majú na starosti regionálne školské úrady. Zákon o financovaní škôl tiež hovorí, že podmienkou na pridelenie finančných prostriedkov pre cirkevné aj súkromné školy na nasledujúci kalendárny rok je vypracovanie správy o hospodárení školy za predchádzajúci rok. Realita je však taká, že školský úrad nedostáva správy o hospodárení jednotlivých škôl, ale súhrnné správy s vyúčtovaním zriaďovateľov.
„Protokoly (správy o hospodárení) predkladajú školy zriaďovateľovi, nie regionálnemu úradu,“ napísala nám pracovníčka jedného zo školských úradov v reakcii na infožiadosť, cez ktorú sme si výročné správy neštátnych škôl pýtali.
Rozdiel medzi verejnými a neštátnymi školami je aj v tom, že pri školách zriaďovaných samosprávou ich rozpočet i výročnú správu schvaľujú miestni poslanci na verejných zasadaniach. Pri cirkevných však dokumenty kontroluje arcidiecézny školský úrad, ktorého činnosť nie je verejne dostupná. Obdobne je to obvykle aj u súkromných zriaďovateľov.
„Ak je potrebné zvýšiť mieru verejnej kontroly, tak to treba riešiť ,otvorením’ verejnej kontroly dotačných či príspevkových schém verejného sektora,“ tvrdí ministerstvo spravodlivosti.
Môže tvoriť škola zisk?
Otáznym zostáva aj nastavenie, pri ktorom neštátne školy pôsobia ako neziskové organizácie, no de facto tvoria zisk. Na tento problém aktuálne poukázala aj novinárka Denníka N Veronika Prušová v prípade bratislavskej British International School, ktorá dokáže ročne vyzbierať na školnom aj vyše 12 miliónov eur. Škola sa podľa vyjadrenia ministerstva školstva v článku štátnych peňazí dobrovoľne vzdala. Z verejných zdrojov poberá len príspevok na škôlku.
Vyššie spomínané Bilingválne gymnázium C. S. Lewisa v Bratislave dosahovalo podľa účtovných závierok v rokoch 2016 až 2021 kladné hospodárske výsledky od 130-tisíc do 455-tisíc eur. Väčšina z týchto peňazí má ísť na spomínanú novú budovu. Tá má podľa odhadov jej riaditeľa Petra Figeľa spolu so zázemím pre študentov stáť zhruba 15 až 20 miliónov eur.
Ministerstvo školstva však upozorňuje, že „školy nemôžu použiť finančné prostriedky podľa vlastného uváženia, musia postupovať v súlade s platnou legislatívou.“ V zmysle zákona o financovaní škôl totiž musia aj neštátne školy použiť dotácie zo štátneho rozpočtu a školné od žiakov na mzdy a platy vrátane poistného, na prevádzku, modernizáciu učebných pomôcok a na riešenie havárií. Ostatné peniaze ako zisk z prenájmu, 2 percentá, dary či prostriedky od zriaďovateľov majú investovať do rozvoja.
Sumárne tak možno konštatovať, že vláda Eduarda Hegera síce finančným zrovnoprávnením neštátnych škôl s verejnými jeden problém odstránila, viacero ďalších však ponechala nedoriešených. Nová vláda by preto v tejto problematike mala spraviť dôslednú revíziu a predmetnú legislatívu upraviť.
Analýzu spracovala novinárka a spolupracovníčka Transparency International Slovensko Martina Hilbertová.
Ak považujete verejnú kontrolu aj v oblasti školstva za dôležitú, podporte prosím našu prácu aj Vy. Ďakujeme!