Moderátor Braňo Závodský privítal 6. mája 2024 vo svojej relácii Naživo nášho kolegu Ľuboša Kostelanského. Prezidentskú kampaň strieda kampaň pred voľbami do Európskeho parlamentu. Politici opäť minú milióny eur, aby sa pred svojimi voličmi ukázali. Slovensko už má zvoleného prezidenta. Ako ale dopadla prezidentská kampaň? Prečo sa zdá, že hlavní kandidáti míňali viac ako mali a mohli? A prečo kampaň prezidenta bola zo všetkých najmenej transparentná? Hrozia kandidátom za nedodržiavanie pravidiel nejaké postihy? A ako sa rozbieha kampaň pred eurovoľbami? Ktorá z našich politických strán a hnutí je najbohatšia? Prečo Slovensko klesá v rebríčku slobody tlače a médií? Čo s tým urobia ďalšie mocenské zmeny vo verejnoprávnych médiách? A čo to bude znamenať pre Slovensko? O všetkých týchto témach sa budeme baviť dnes v štúdiu najmä s Ľubošom Kostelanským z mimovládky Transparency International Slovensko.
Ľuboš, príjemný dobrý deň, vitajte u nás.
Dobrý deň.
Veľmi pekne ďakujem, že ste prišli. Začnime prezidentskými voľbami a kampaňou. Transparency International z dostupných dát, dokonca aj z tých, ktoré ste museli zbierať, sami vyhodnotila, ako to celé dopadlo. Hodnotili ste kampane jednotlivých kandidátov. Aké kritéria a na základe čoho sa používali? Kto ich vypracúva? Inšpirujete sa aj v zahraničí? Ako to celé vzniká?
Ide o naše vlastné kritéria. Podobný projekt má aj naša partnerská organizácia v Českej republike. Zmyslom je kontrolovať hlavný princíp predvolebnej kampane, ktorým je transparentnosť. Teda najmä to, či strany napĺňajú zákon a pravidlá tak, ako boli schválene.
Na čo konkrétne ste sa pozreli v prípade prezidentskej kampane? Čo boli základné faktory, ktoré ste u kandidátov sledovali? Pomôžem si vyjadrením Transparency International: „Do hodnotenia transparentnosti prezidentských kandidátov bolo zaradených šesť kampaní. To boli väčšinou najsilnejší kandidáti.“ Podľa vás celkové výdavky podľa týchto kandidátov prekročili minimálnu hranicu 20.000 eur, aby ste ich teda zaradili do hodnotenia. Kampane zvyšných piatich kandidujúcich nebolo možné práve kvôli nízkej intenzite adekvátne porovnať. Keď sme klikli na vašu stránku, vždy sme videli hodnotenie kampaní šiestich kandidátov. Čo boli základné faktory, ktoré ste u nich v kampaniach sledovali?
Hlavne, či kampaň vedú tak, aby ju verejnosť mohla naozaj skontrolovať. Potom sme sa snažili skontrolovať, či dodržali základné veci, ktoré v kampani dodržať mali.
Povedali ste, že pred piatimi rokmi transparentnosť prezidentskej kampane bola jedna z najvyšších v histórii, ak nie najvyššia. Tento rok, že Slovensko zaznamenalo výrazný úpadok. Prečo?
Kým doposiaľ sa aktéri vo voľbách, najmä politici, snažili hľadať diery a volebný zákon obchádzať, tentokrát sme boli, žiaľ, svedkami toho, že sme mali hráčov, ktorí pravidlá priam popreli. Dokonca aj takých, ktorí otvorene pravidla porušovali, a vôbec sa tým netajili. Transparentnosť upadla tak, že už aj pre tých kandidujúcich, ktorí majú záujem byť transparentní a hrať podľa pravidiel, to predstavuje také veľké náklady, že zrejme budú v budúcnosti musieť zvažovať, či aj oni nezačnú volebné pravidla obchádzať. Vďaka netransparentnému konaniu oponentov sú tak poškodzovaní, že ich to do značnej miery znevýhodňuje vo volebnej súťaži.
Že musia urobiť aj oni ten istý netransparentný krok?
Áno. Obávame sa, že až tam to môže viesť. Zjednodušene, z domčeka už bolo toľko kariet vytiahnutých, že hrozí jeho zrútenie. Je asi najvyšší čas zasiahnuť a niečo s tým urobiť.
Napríklad limit kampane pred prezidentskými voľbami je 500-tisíc eur na jedného kandidáta. Kandidujúcemu nesmie pomôcť s kampaňou žiadna tretia strana. Zároveň, ak ide o straníckeho kandidáta, ako napríklad víťaz prezidentských volieb, P. Pellegrini, jeho strana mu nesmie poslať peniaze, ktoré získala za výsledok vo voľbách. Iba peniaze, ktoré, povedzme, získá od svojich donorov, sponzorov či prostredníctvom úveru. Je problémom nastavenie finančných limitov a zákazu spolupráce tretích strán, čo pred piatimi rokmi nebolo?
Dôsledkom prísne nastavených pravidiel bolo, že kampaň bola nezvyčajne slabá. Celkovo kandidujúci minú zhruba okolo 1,3 milióna eur, čo je len jedna tretina sumy, ktorú minuli prezidentskí kandidujúci v roku 2019.
Až takýto rozdiel?
A keď to porovnáme napríklad so susednou Českou republikou, tak tam kandidáti v rámci vlaňajších prezidentských volieb minuli 5 miliónov eur. U nás 1,3 milióna eur. To, ako sú pravidlá aktuálne nastavené, kandidátov výrazne obmedzilo, čo malo rôzne dôsledky. Jedným z nich je napríklad posun časti peňazí do šedej netransparentnej zóny. Ani netušíme, čo sa s tými peniazmi dialo, a o aké peniaze vlastne šlo.
Poďme ku konkrétnym kandidátom. Najskôr, k tomu, ktorý prehral v druhom kole prezidentských volieb, teda I. Korčokovi. Podľa výsledkov práve hodnotenia Transparency mal najtransparentnejšiu kampaň spomedzi šiestich sledovaných kandidátov. Na 90 % bol transparentný. Čo znamená tých zvyšných 10 %?
Išlo o technické drobnosti. No treba povedať, že v závere sa pokazila aj kampaň I. Korčoka. A to najmä v dôsledku spomínaného pol miliónového limitu. Bol vyslovene zle nastavený, nefungoval už ani v predošlých voľbách v roku 2019.
Povedzme na rovinu že, je príliš nízko?
Nezmyselne nízko. A teraz bol ešte nezmyselne nižší, lebo ceny odvtedy narástli.
A tretie strany nesmeli ísť do toho.
My sme už dávnejšie upozorňovali, že štát, resp. predstavitelia, ktorí majú možnosť, s tým nič neurobili. Až sa človek zamyslel, či to nie je náhodou aj účel – nechať limit tak nízko. Bolo veľkou výzvou pre kandidáta reálne bojujúceho o funkciu prezidenta sa do limitu vojsť. Domnievame sa, že ani I. Korčokovi sa to v konečnom dôsledku nepodarilo.
Ako zbieral a vykazoval svoje peniaze I. Korčok podľa Transparency? Zakončil svoju kampaň baťovsky? Výsledný súčet peňazí, ktoré minul na transparentnom účte, dosiahol 499-tisíc. Zároveň hovoríte o otáznych 80-tisícoch eurách. O čo ide?
Ide o baťovskú sumu naznačujúcu, že finalisti v 2. kole nemali žiaden reálny priestor, či rezervu, aby sa mohli pohodlne vojsť do limitu. A tak aj dopadla kampaň I. Korčoka. Kandidáti sú povinní vykázať dáta o vlastnej kampani v záverečnej správe, ktorú už pán I. Korčok zverejnil.
A kedy ju môžete zverejniť? Aký je tam limit aj na konci roku, trebárs kalendárneho?
Tí kandidáti majú na to 30 dní po voľbách. Akurát dnes teda časový limit končí. P. Pellegrini, budúci prezident, ešte zatiaľ záverečnú správu zrejme neodovzdal. Na webe ministerstva vnútra sa nenachádza. Ešte nevieme, ako jeho kampaň dopadla. Trošku som očakával, že I. Korčok naberie odvahu a prizná, že sa mu to nepodarilo vojsť do zákonného limitu, prekročil ho, a dobrovoľne zaplatí pokutu. To sa nestalo.
Trvá na tom, že je to 499-tisíc?
Snažili sme sa s ním o tom komunikovať po voľbách, no už sa nám nepodarilo lepšiu komunikáciu o tom nadviazať.
Nemáte jednoznačnú odpoveď, či pán Korčok prekročil o približne 80-tisíc eur limit kampane?
No na rozdiel od minulosti, tentokrát je to pomerne jasné, pretože limit je naozaj zle nastavený. Je veľmi ťažké predstierať jeho dodržanie, keď máte outdoor reklamu, ktorá sa dá nejako zmonitorovať a ohodnotiť, dá sa aj nejako naceniť. O to sme sa teda aj snažili.
On vám na to takto priamo neodpovedal?
Nie
Ako ste prišli k tomu, že by to nemalo byť 499-tisíc, ako vykazuje? Ale možno až 580-tisíc eur, teda mínus 80-tisíc nad limit.
I. Korčok sa správal transparentne, naozaj dobre popisoval svoje výdavky na transparentnom účte. A preto aj vidieť, čo mu tam asi chýba. Sú tam aj drobnosti, ale aj pomerne zásadne veci. Obaja kandidáti bojovali s tým, že druhé kolo sa uskutočnilo na začiatku apríla, a potrebovali mať vonku billboardy aj na začiatku mesiaca apríla. Ide však o problém, pretože v agentúrach to funguje tak, že reklamu je nutné zaplatiť za celý mesiac. No mohli sa s tými mediálnymi spoločnosťami dohodnúť, hoci si to neviem predstaviť, že zaplatia len za pomernú časť mesiaca do 6. apríla, kedy bol termín 2. kola volieb.
No ani na účte I. Korčoka, ani na účte P. Pellegriniho sa takýto výdavok nenachádza. Nejde pritom o malú sumu, ale o desiatky tisíc eur. I. Korčok nám to nevedel uspokojivo vysvetliť, ako zaplatil outdoor bilbordovú kampaň, ktorú mal na začiatku apríla. To len jeden príklad. Takých príkladov by som mohol menovať viac. Spomínaná suma 80-tisíc je len náš odhad. Možno by sa to ešte troška nazbieralo a mohlo byť v skutočnosti aj trocha viac, no otázka je, ako sa k tomu teraz postaví ministerstvo vnútra a štátna volebná komisia.
Čo bude analyzovať Štátna volebná komisia a tiež odbor ministerstva vnútra, ktorý má na starosti financovanie politických strán a kampaní? Či kandidát dodržal zákonný limit? Budú to sami počítať?
Oni by to mali skontrolovať a odsúhlasiť. My im pomôžeme aj podnetom, kde ich upozorníme, čo sme zistili. Dúfame, že sa tým budú zaoberať. Zdá sa, že tentokrát by po prvý raz mohli padnúť aj nejaké finančné sankcie za vedenie kampane, či už u I. Korčoka, ale najmä u P. Pellegriniho.
Sú tie pokuty vysoké alebo ani nie?
Nejde o malé sumy. V prípade prekročenia volebného limitu musí kandidát zaplatiť dvojnásobok sumy, o ktorú limit prekročil. Ak by to bolo len tých 80-tisíc, myslím, že ani pre I. Korčoka suma 160-tisíc nie je zanedbateľná.
Zvolený prezident republiky, P. Pellegrini mal podľa Transparency najmenej transparentnú kampaň zo všetkých šiestich sledovaných kandidátov. Len na 30 percent. Podľa vášho hodnotenia už netransparentnú. Vysvetlite, prosím, čo to presne znamená? Aké konkrétne prešľapy voči pravidlám sa dopustil?
Žiaľ, náš nadchádzajúci prezident sa do svojej funkcie dostal neférovným spôsobom. Kampaň, ktorú viedol, nebola férová. Podľa našich odhadov a prepočtov mal P. Pellegrini s nedovoleným zapojením tretích strán miliónovú kampaň.
Dohromady?
Dohromady so všetkým mala jeho kampaň podľa nás hodnotu milión eur. Výrazným spôsobom teda prelomil zákonný limit na výdavky.
Jeho transparentný účet vznikol trošku neskôr, keď naň obdržal prvé peniaze 250-tisíc eur od vlastnej strany Hlas – sociálna demokracia. Až do konca volebnej kampane sa na transparentnom účte P. Pellegriniho používalo len spomínaných 250-tisíc a výdavky z nich. Keď už bolo po voľbách, ak mýlim, prosím, opravte ma, pristálo na tom účte druhých 250-tisíc opäť od strany Hlas. Ak žiadna politická strana nesmie podľa platnej legislatívy financovať kandidáta z peňazí, ktoré získa za voľby a strana Hlas absolvovala nákladnú kampaň do volieb do národnej rady, pamätám si výroky P. Pellegrino typu „Musíme naškrabať peniaze, požičiam si auto od sestry a podobne.“, vieme niečo o použitých 500-tisícoch? Čo sú to vlastne za peniaze? Odkiaľ ich Hlas získal? Ako ste zistili, že tak vážnym spôsobom mohol prekročiť výdavkový limit na kampaň?
Bavíme sa o bezprecedentnej veci. Ešte sme tu nemali kampaň, kde by vôbec nebolo jasné jej finančné pozadie. To znamená P. Pellegrini nám do dnešného dňa neukázal, z čoho svoju kampaň financoval, kto boli jeho darcovia.
Nevieme, či to sú dary, či úvery?
Podľa zákona prezidentský kandidát môže financovať kampaň iba z darov a tie by mal prijímať na transparentný účet. Hovoríme o darcoch, no do dnešného dňa nepoznáme ich mená. Ani či sám P. Pellegrini nejakou sumou financoval vlastnú kampaň. Pod tlakom sľúbil, že darcov kampane zverejní nie na budúci rok vo výročnej správe strany Hlas za aktuálny rok, ale po voľbách. A už máme mesiac po voľbách a, žiaľ, zatiaľ sa tak nestalo, darcovia zverejnení neboli. A potom už možno len špekulovať, prečo budúci prezident tají svojich darcov? Jedným z možných vysvetlení je, že ich nemal v pravý čas dostatočné množstvo a musel to odfinancovať iným spôsobom, a ten sa snaží zakryť.
Vlastné peniaze prichádzajú na transparentný účet až po voľbách, evidentne obchodný model objednávka-dodávka prebehol, pravdepodobne si teda štáb P. Pellegriniho objednal napríklad bilbordovú kampaň na malých bilbordoch, megabordoch. Zároveň nemusel zaplatiť, akoby ho agentúry na nejaký čas úverovali. Ide o vážny problém alebo sú skrátka pravidlá postavené tak, že môžu?
Aj to napovedá, že zrejme nemal dostatok financií, keď boli potrebné, aby ho bilbordové spoločnosti významnou sumou úverovali v kampani a oddialili splatenie jeho záväzkov. A nehovoríme o malej sume, jeho bilbordovú kampaň vyčíslili na 400-tisíc eur.
Iba bilbordovú kampaň?
Áno, iba bilbordovú kampaň. Ide o reálne ceny, aké politické strany platia. P. Pellegrini reálne zaplatil prvú časť bilbordov až 18. apríla, čiže s časovým odstupom od volieb. A druhú časť ešte stále nezaplatil, ani dnes ju ešte nemá uhradenú.
Čo sú tie v hlavné otázniky?
Napríklad tvrdí, že prečo by mal na transparentnom účte mať niečo, čo ešte nezaplatil, čo nemá splatnosť. No ťažko si predstaviť bilbordovú spoločnosť o niečo také.
Aké problémy to môže naznačovať?
Zrejme vďaka veľmi prísnemu obmedzeniu nemal dostatok prostriedkov na kampaň. Išlo o prvú kampaň, v ktorej nemohli figurovať štátne peniaze, ale celá musela byť postavená na privátnych peniazoch. V roku 2019 tomu tak nebolo. Vtedy mohli v kampani byť aj štátne financie, a preto vtedajšia kampaň bola trojnásobne väčšia. S tým mohol mať P. Pellegrini reálny problém, preto potreboval, aby veľkú sumu aj splatnosť niekto posunul až za hranicu volieb. No druhým dôvodom môže byť aj tá netransparentnosť.
Potreboval zakrývať, odkiaľ peniaze prišli?
Potrebujete zakryť tie najväčšie výdavky v kampani aké skutočne veľké boli. Potrebujete znemožniť to, aby ich niekto skontroloval. A preto ich vôbec ako keby neukážete.
A to ho nedostihne v spomínaných záverečných správach? Či tej týkajúcej sa iba volieb alebo straníckej na záver roka?
Záverečné správy sú postavené tak, že niekedy to tam nevidno. A je otázka, čo v tej, ktorú by P. Pellegrini mal odovzdať najneskôr dnes, bude.
Nemá predpísaný formát?
Keďže on ešte stále svoju kampaň celú nevyplatil, ešte stále má na transparentnom účte len výdavky v objeme 400-tísic a zároveň príjem 500-tisíc, stále ešte nezaplatil polovicu bilbordovej kampane, je otázne, čo v tej správe vykáže, keď ju stále nezaplatil.
Možno spomínané platby prebehnú dnes. Napríklad mu tam ešte ostala visieť platba za roznášku druhého vydania volebných novín. To sme vlastne odhalili, keď sa nám na základe infozákona od slovenskej pošty podarilo získať faktúru za spomínanú roznášku. Druhé vydanie volebných novín bolo v objeme milión kusov a roznáška stála 50-tisíc eur. Splatnosť faktúry za ňu bola 3. mája a tento výdavok na účte P. Pellegriniho stále nevidíme.
Keď vidíme takéto diery a disproporcie, čo možno robiť? Budeme čakať na štátnu komisiu pre voľby? Keď vidíme spomínané obrovské zapojenie tretích strán, dokonca aj otvorené. Minister vnútra s jeho sponzorovaným príspevkom na podporu svojho kandidáta a na vymedzenie sa proti kandidátovi. Vidíme spomínané tlačoviny, ktoré vychádzali úplne mimo štábu P. Pellegriniho, kritika I. Korčoka za podporu od opozičných strán na svojich protestoch. Skúste to uzavrieť, Ľubo.
Sme v situácii, že bez finančných pokút sa to už uzavrieť nedá. Nevyzeralo by to uveriteľne. Treba sa zamyslieť nad nastavením systému na myšlienke, že aktéri volieb, politici si budú ctiť zákon a dobrovoľne ho dodržiavať. Ukazuje sa, že ho dokážu úplne poprieť. P. Pellegrini sa tváril, že nerozumie, čo je slovo transparentnosť. Stále opakoval, že dodržiava zákon, ale v skutočnosti volebný zákon úplne poprel a jeho kampaň bola úplne netransparentná. Čo s tým do budúcnosti? Sprísniť to celé a nastaviť aj tvrdšie postihovanie? Ako to nastaviť v tom, kto bude postihy udeľovať, aby pravidlá fungovali lepšie? Následne budeme musieť konštatovať, možno opäť v ďalších voľbách, že boli neférové. Síce demokratické, ale neférové. A to nie je dobrá správa pre našu demokraciu.
Aktivity aj vašej mimovládky Transparency sa nepáčia vládnym politikom. Nepáčia sa vláde R. Fica. Aj pre ne a aktivity iných mimovládok chce SNS presadiť v zákone označovanie mimovládnych organizácií, ktoré príjmu finančnú podporu zo zahraničia v konkrétnej sume ročne, za organizácie so zahraničnou podporu. Ako reagujete, ak politici hovoria, že im ide len o transparentnosť?
R. Fico nás už vlani označil nálepkou zahraničný agent v reakcii na našu kontrolu kampaní v parlamentných voľbách. Túto rétoriku má dlhšie. I na príklade poukazovania, že aj kampaň I. Korčoka prekročila pol miliónový limit, vidno, že organizácie ako my, nerobia rozdiely, a sú ochotné sa dívať na prsty každému. Kritika, že sa dívame len na vládnu koalíciu, neobstojí. Čo sa týka návrhu spomínaného zákona, dlhodobo presadzujeme, aby aj tretí sektor bol transparentnejší. No návrh, ktorý je aktuálne na stole od poslancov za stranu SNS tento problém v skutočnosti nerieši. Ide len o nálepkovanie alebo dokonca stigmatizovanie mimovládnych organizácií, čo je škodlivé a doplatí na to v konečnom dôsledku celá naša spoločnosť.
Už nestíhame toho veľa, no či už vás alebo M. Piška, riaditeľa Transparency určite pozveme, aby ste k nám do štúdia prišli rozobrať podrobnejšie Eurovoľby a ich kampaň. 8. júna volíme z kandidujúcich 15 do poslaneckého mandátu v Európskom parlamente. Stručne, aké sú tam pravidlá Čo od tej kampane očakávate?
Eurovoľby sú tradične najmenej atraktívne z pohľadu voličského záujmu. Tomu zodpovedá aj to, ako k tomu pristupujú politické strany. Ich kampane v porovnaní s dajme tomu tou vlaňajšou jesennou, kde strany minuli 27 miliónov eur, je o veľa slabšia. Ľudia to asi aj cítia. Zaťal sú na transparentných účtoch výdavky v sume 3 milióny eur. Predpokladáme, že v celkom by sa kampaň mohla vyrovnať predošlej z roku 2019, kedy stála 5 miliónov eur.
To je suma, ktorú vynaložili všetky strany dohromady?
Áno. Na rozdiel napr. od prezidentskej ide o štátne príspevky. A kampane vedú predovšetkým strany, ktoré ich majú k dispozícii.
A môžu ich financovať aj z toho, z čoho prezidentské voľby nemôžu. Teda zo štátnych príspevkov, ktoré dostali za voľby?
Presne tak. Zatiaľ najviac viac minula na svoju kampaň strana Smer, ktorá na svoj transparentný účet vložila už 1,5 milióna eur. Zdá sa, že jej kampaň bude najsilnejšia. Verejnosť už možno zaregistrovala, že sa objavili v uliciach aj bilbordy tejto strany s mierovým motívom v úvodzovkách, ak to mám tak povedať.
Eurokampaň sa rozbieha a zrejme bude gradovať. Strana Hlas podľa volebných prieskumov patrí k favoritom a môže získať zaujímavý výsledok. Napriek tomu má zatiaľ na svojom transparentnom účte výdavky len v sume 7-tisíc eur.
Napriek tomu, že vidíte, že už v kampani minuli viac?
Majú napríklad najdlhšie eurovolebné bilbordy. Kampaň majú už od marca a zatiaľ sa tieto faktory stále na transparentnom účte neobjavili.
Aj to by mali účtovať? Napriek tomu, že to bolo minuté tak dávno?
Samozrejme.
Je to súčasť predkampane?
Bolo to už v rámci oficiálnej kampane. Iné strany už bilbordy majú dávno na svojich transparentných účtoch a vidíme ich výdavky. Dúfajme, že sa to ešte dokonca kampane zmení, že uvidíme na transparentných účtoch sumy, ktoré tam majú byť.
Určite to budeme chcieť aj spolu s vami sledovať. Veľmi pekne ďakujem, že ste s nami boli v štúdiu Ľubošovi Kostelanskému z Transparency International Slovensko.
Ďakujem za poznanie, prajem pekný deň všetkým.
Za prepis audiozáznamu rozhovoru do textovej podoby ďakujeme nášmu dobrovoľníkovi Radoslavovi Marekovi.