Viac ako 80% obyvateľov si myslí, že verejné obstarávanie je stále náchylné na korupciu a jeho pravidlá a možnosti verejnej kontroly by sa nemali rozvoľňovať, ukázal reprezentatívny prieskum agentúry Focus pre Transparency.
Počas aktuálneho rokovania parlamentu síce pochopiteľne púta pozornosť najmä „lex atentát“ či zámer prestavby RTVS, už zajtra má byť však na programe aj ďalšia zásadná norma. Tou je novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorá posúva hranicu nákupov mimo pravidiel obstarávania z 10- až na 50-tisíc eur. Ruší aj systém zákaziek s nízkou hodnotou a podlimitné dodávky navrhuje v širokej miere realizovať na základe priameho ponukového oslovenia. Okrem iného sa obmedzuje aj režim podávania námietok.
Vicepremiér pre investície Richard Raši (Hlas) potrebu novely odôvodňoval aj tým, že si vraj „politici roky vymýšľali rôzne sťaženia, prekážky a sprísňovania a pod zámienkou nekradnutia sa náš zákon o verejnom obstarávaní tak sprísnil a skomplikoval, že dnes sa tu už takmer nedá nič obstarať“.
V Transparency dlhodobo upozorňujeme, že dôvera vo férovosť a hospodárnosť obstarávateľov znie síce dobre, transparentnosť však má pri verejných nákupoch svoje opodstatnenie. V prvom rade zabezpečuje, aby sa o verejné zákazky mohol uchádzať ktokoľvek. Naša analýza z roku 2018 odhalila, že aj mierne posuny smerom k priamym dodávkam znížili konkurenčný boj až o štvrtinu. Skokový posun tak síce umožní starostom priamo vyberať ponuky podľa ich mienky, avšak bez väzieb na vedenie obce sa aj kvalitní či lacnejší dodávatelia poľahky môžu ocitnúť na vedľajšej koľaji. Súčasné pridlhé obstarávania má pritom aj podľa odborníkov na svedomí najmä nesprávna aplikácia pravidiel, nie prísny zákon.
Zaujímalo nás preto aj to, či nastavenie vlády pre rozvoľnenie pravidiel obstarávania zdieľa tiež verejnosť. Cez reprezentatívny prieskum agentúry Focus na vzorke 1025 respondentov sme sa v prvej polovici júna spýtali, či si myslia, že na Slovensku dochádza ku korupčnému správaniu v procese verejného obstarávania. Až 80,3% ľudí odpovedalo, že áno a pravidlá by sa buď mali ešte sprísniť (40,6%) alebo aspoň zachovať dnešné štandardy (39,7%). Toto číslo sa oproti minulým meraniam dokonca ešte o desatinky zvýšilo, v roku 2012 prevládalo kritické vnímanie u 79,8% respondentov, hoci možnosti odpovedí boli jednoduchšie.
Naopak, odpoveď, že ku korupcii „dochádza už len výnimočne, a preto by sa už mohli pravidlá obstarávania, štátna a verejná kontrola už nie je potrebná v takom rozsahu“ si vybralo len 10,3% respondentov. Odpovedať nevedelo 9,4%.
Spomedzi voličov parlamentných strán si uvoľnenie pravidiel najčastejšie vedeli predstaviť podporovatelia SNS (16,5%), SaS (15,3%) a Smeru (11%). Najmenej túto ideu podporujú voliči KDH, iba 2,9% z nich. Z hľadiska parlamentných blokov však rozdiely veľké nie sú, uvoľňovanie pravidiel obstarávania si želá 10,8% koaličných a 8,9% opozičných voličov.
Ak novela a jej zdvihnutie limitu pre obstarávanie na 50-tisíc eur prejde, spod verejnej kontroly vypadnú predovšetkým zákazky miest a obcí v hodnote desiatok miliónov eur ročne. Naša februárová analýza kontraktov zverejnených v Centrálnom registri zmlúv ukázala, že napríklad krajské mesto Trenčín vlani podľa CRZ uzatvorilo podľa pravidiel zákona o verejnom obstarávaní 143 zmlúv, až 86 z nich (60%) práve v rozpätí od 10- do 50-tisíc eur. Tieto zmluvy, v celkovom objeme cez 2,1 milióna eur, majú po novom spod režimu obstarávania vypadnúť. V prípade Ružomberka by šlo pri zmluvách za rok 2023 dokonca o 70% zmlúv, v Snine je takýchto kontraktov okolo 40%.
Znižovať sa bude aj transparentnosť pri zákazkách na stavebné práce a ďalšie služby. V praxi tak obstarávatelia naozaj budú môcť konať rýchlejšie, pretože sa zmenší okruh tých, ktorí o plánovaných verejných investíciách budú vedieť. Hospodárska súťaž je ale základom nielen pre nižšie ceny, ale aj pre kvalitu služieb. V praxi teda hrozí veľké riziko, že za rýchlejšie rozdeľovanie zákaziek dostaneme drahšie a horšie služby, aj horšie podnikateľské prostredie. Obavy vyvoláva aj zužovanie rozsahu na podávanie námietok a iných revíznych prostriedkov.
(mp)