whistleblowingDanka sa k nám pridala pred štyrmi rokmi. Hoci sme sa osobne zatiaľ nikdy nestretli, intenzívne nám na diaľku zo škótskeho Glasgowa pomáha so zberom a analýzou dát, aktuálne zaúča ďalšiu dobrovoľníčku do zadania, ktorému sa venovala dlhší čas. V rozhovore o svojej dobrovoľníckej skúsenosti v Transparency prezrádza aj to, ako jej aktívne zapájanie sa pomáha proti frustrácii zo spoločenského diania.
Ako začal tvoj príbeh s Transparency?
Keď som začala študovať na doktorandskom v zahraničí, povedala som si, že by bolo fajn zostať v nejakom spojení so Slovenskom. Vždy mi na tom záležalo čo sa tam deje. Aj počas strednej školy som dobrovoľníčila v centre voľného času v Starej Ľubovni a bola som aj členkou mládežníckeho parlamentu. To bol prvý impulz – skúsiť sa prepojiť so Slovenskom a nadnesene poviem: byť aspoň v niečom užitočná.
Transparency bola už dlhšie v mojej hlave, ešte počas magisterského štúdia na Slovensku som túto organizáciu registrovala, vnímala som jej pôsobenie v oblasti boja proti korupcii aj kontroly vecí verejných. Neskôr som si povedala, že skúsim Transparency osloviť a uvidíme, či bude záujem aj z druhej strany. Nasledoval online call s koordinátorkou dobrovoľníckeho tímu, predstavila mi témy, ktorým sa venujú, vysvetlila, že bez dobrovoľníkov a dobrovoľníčok by veľa výstupov a zistení nebolo možných. Transparency je totiž malá organizácia, zamestnanecký tím tvorí okolo desať ľudí, čo je oveľa menej než som predpokladala.
Pri vypĺňaní registračného formulára na dobrovoľnícku spoluprácu si možno mala očakávania alebo predstavy. Môžeš ich zhodnotiť či porovnať s realitou dobrovoľníctva?
Určite som mala očakávanie, že budem nápomocná. Že keď venujem Transparency nejaký čas, dostanem na vypracovanie nejaké zadanie, ktoré prispeje k tomu, čo aktuálne bude potrebné. Verím, že sa to naplnilo. No nečakala som, že to bude veľmi prínosné i pre mňa, čo bolo najmä pestrosťou dobrovoľníckych zadaní. Asi som očakávala viac práce s dátami, čomu sa venujem aj pracovne. Myslela som, že pôjde len o dátové zadania alebo také, kde niečo už viem a pôjde mi to ľahko. No v ponuke bol široký záber tém aj zadaní, to bolo pre mňa veľkým prínosom.
Veľa som sa naučila napríklad o whistleblowingu (chránenom oznamovaní korupcie či nekalého správania na pracovisku) na online konferenciách alebo aj prostredníctvom prekladov. To mi rozšírilo slovnú zásobu, išlo o veci, ktorým som sa doposiaľ nevenovala. Zbery dát a verejné registre som tiež predtým nepoznala, lebo som s nimi nepracovala.
Tiež ma prekvapil oveľa širší záber spracovávaných tém, než som čakala. Napríklad oblasť whistleblowingu, ktorý som dovtedy takmer neregistrovala.
Tešila Ťa spolupráca na nejakom dobrovoľníckom zadaní viac než ostatné?
Viaceré, mám pocit, že všetko ma bavilo. (úsmev) V prvom rade musím povedať, že žiadne zo zadaní nebolo komunikované, že toto musím spraviť. Vždy je to o komunikácii a možnosti dohodnúť sa, čo z časového hľadiska komu sedí a či mám na zadanie kapacitu v danom čase, keď Transparency potrebuje spoluprácu.
Veľmi dobre sa mi napríklad pracovalo na zadaniach s niekým iným, napríklad na zbere dát a analýze k zdravotníctvu s Jančim Hradickým. Využila som svoju expertízu – dátovú analýzu. To ma bavilo, lebo tam bola mravenčia práca, ktorú často nevidno za výstupmi. Išlo o veľký zber dát z verejných registrov, zároveň nás spolupracovalo viac ľudí z dobrovoľníckeho tímu, následne sa to celé dalo dokopy. Bolo zaujímavé vidieť to dokončené, celok, ktorý sa nám podarilo zozbierať.
Zaujímavý bol aj zber dát k mape vlastníkov zariadení v cestovnom ruchu. Tiež nás bolo viac, ktorí sme na tom spolupracovali. Bolo pekne vidieť, ako sa vďaka čiastkový prácam niečo vytvorí, a čo z toho vie byť. Ten portál je podľa mňa super. Sem tam ho aj pozriem, keď ma niečo zaujme.
Mimo dobrovoľníckej spolupráce si použila v bežnom živote aj niečo iné, s čím si sa stretla počas dobrovoľníctva v Transparency?
Spomínané verejné registre. Nevedela som o nich, pamätám si ešte v začiatkoch dobrovoľníckej práce v Transparency som sa zúčastnila na webinári, ako ich používať. To mi veľmi pomohlo nielen o ich existencii vedieť, ale mať poznatky aj o tom, ako ich použiť. Pred dobrovoľníckou spoluprácou som nevedela, koľko dát je verejných, že na Slovensku existuje napríklad aj Register užívateľov konečných výhod.
Pozerala som si aj rebríčky transparentnosti v samosprávach, aj portál Hlasné trúby. To si človek prirodzene zo zvedavosti pozrie mesto, z ktorého je.
Pamätáš si zadanie alebo čokoľvek z dobrovoľníckej spolupráce, čo bolo frustrujúce?
Frustrujúce bolo, že napriek tomu koľko dát je dostupných, tak sú v takej forme, že sa nedajú spracovať automaticky. To je veľmi frustrujúce, že je nutný manuálny zásah a spomínaná mravenčia práca. Je super, že máme spomínaný Register užívateľov konečných výhod, no veľa zverejnených dát ako zmluvy a podobne sú vo formáte, že si to človek musí rozkliknúť, otvoriť, prekopírovať, prepísať, čo potrebuje. A keď niečo potrebuje zanalyzovať, treba tých dát veľa a potom to všetko berie veľa času.
Spomínaš si na úplne prvé zadanie, ktorému si sa venovala?
Na začiatku som sa bála, či to časovo zvládnem. Doktorandské štúdium bolo v tom čase samo osebe náročné. No dalo sa to, vždy sme sa dohodli, Transparency má sieť dobrovoľníkov, zadaniam sa možno venovať jednotlivo i v tíme, a existuje možnosť zastúpenia.
Na úplnom začiatku bolo počúvanie podcastov k prierezovým témam, testovanie nového webu o prokurátoroch, zoznamovanie sa s témami Transparency.
A posledné?
Scraping z webu slovenských advokátov a notárov. To začalo ako frustrujúce zadanie. (smiech). Tie weby totiž nie sú ideálne, ťažko sa z nich kopírujú dáta. A tých dát je aj veľa, bolo to teda veľmi časovo náročné zadanie. Zároveň to niečo dalo aj mne, keďže s web scrapingom som dovtedy nemala skúsenosti. No povedala som si, že to vyskúšam kvôli uľahčeniu a efektívnejšiemu využitiu času, tiež aby to skvalitnilo dáta. Týmto spôsobom, keď ich potrebujeme zajtra použiť, vieme si dnes zbehnúť kód a máme aktuálne dáta k danému dňu.
Hoci to začalo ako frustrujúce zadanie, nakoplo ma to vyriešiť problém trošku kreatívnejšie. Skúsila som, či by sa tu dal použiť web scraping a napísala som k tomu kód, ktorý sa dá teraz použiť aj na iné weby.
Transparency Ťa nominovala na dobrovoľnícke ocenenie Srdce na dlani, no v pandemických časoch, kedy sa nedalo osobne prísť a všetko bolo komplikované. Aký typ poďakovania za dobrovoľnícku spoluprácu Ťa poteší a dodá motiváciu pokračovať?
Najviac asi spätná väzba. A to som dostala. To je vždy pekné. Spätnú väzbu vnímam ako vyjadrenie vďaky aj toho, že to bude užitočné a aj konkrétne vidím dopad toho, na čom spolupracujem. Jednoducho, že vidno zmysel toho, na čo som robila. A ako som už spomínala tak aj to, že som sa pri tých zadaniach aj ja niečo naučila, to ma tiež motivovalo ísť do tých ďalších.
Ľuďom, ktorí s nami dlhodobo spolupracujú, sme ako poďakovanie posielali knihu Moc korupcie. Ako ju hodnotíš?
Zaujali ma osobné príbehy a charaktery osobnosti Transparency, najmä bývalého riaditeľa, klobúk dole za úprimnosť. Veľmi sa mi páčili zákulisné info, ktoré doposiaľ ani možno neboli takto zverejnené, a už vôbec nie takto pokope zhrnuté do ucelenej formy. Vďaka informáciám v knihe si prácu Transparency vážim ešte viac, uvedomila som si, koľko sa toho zmenilo k lepšiemu. Dnes máme tendenciu sústrediť sa na kopu negatívnych vecí, ktoré sa za posledné roky stali a aj sa stále dejú, a popritom zabúdame alebo si už ani nepamätáme, že kedysi to bolo oveľa horšie.
Ešte nás čaká dlhá cesta, najmä čo sa týka nastavenia ľudí a spoločenskej ‚kultúry‘, no od svojho založenia Transparency spravilo veľmi veľa dobrej práce, a množstvo z toho dnes už berieme ako samozrejmosť.
Pri spätnom pohľade ma pri čítaní nepotešila, či priam zarmútila, neúspešná kampaň o mediálnej gramotnosti pre seniorov. Kto mohol pred pandémiou tušiť, že o pár rokov to bude vypuklý problém s dopadom na celú spoločnosť: od zdravotníctva až po ekonomiku. Očividne bola dôležitosť témy odhadnutá správne, no spoločnosť na to nezareagovala. Veľká škoda.
Ako by znela Tvoja rada či odporúčanie, pre koho je dobrovoľníctvo vhodné?
Myslím, že pre každého, komu nie je ľahostajné, aké sú veci okolo, a koho zaujímajú veci verejné. Mne to napríklad pomáha aj v tom, že niečo robím. Aj na tú frustráciu z politickej a spoločenskej situácie pomáha nejaká aktivita. Nie je to niečo, čo ju odstráni alebo vylieči, ale je to niečo, čo určite pomôže. Teda aspoň mne určite pomáha, že robím niečo, čo viem.
Treba na dobrovoľníctvo nejaké špeciálne zručnosti?
Len chuť niečo robiť, lebo zadania v Transparency sú také pestré, že je to pre hocikoho. No dobrovoľnícky dá sa zapájať aj širšie, nielen v Transparency. Len tak v komunite vo svojom v okolí byť aktívny a niečo urobiť, napríklad tu v zahraničí, kde žijem, takmer každý niekde dobrovoľničí. Je to súčasť života.
Ako na dobrovoľnícku spoluprácu s Transparency reaguje tvoje okolie, blízki, rodina a kamaráti, či už v zahraničí alebo na Slovensku?
Veľmi o tom nehovorím. Celkovo asi o sebe len tak veľmi nehovorím. (úsmev) No ak príde téma dobrovoľníctva na stôl, spomeniem to. Ja sa z toho teším, že s Transparency spolupracujem. A vždy to boli len pozitívne reakcie. Aspoň v mojom okolí každý berie Transparency pozitívne a vníma dôležitú úlohu tejto organizácie v spoločnosti.
Za prepis ďakujeme našej dobrovoľníčke Zuzane Sopoligovej.
Otázky v rozhovore zazneli od Zuzany Grochalovej.