whistleblowingZuzana Hlávková sa podieľala na príprave kultúrnych akcií slovenského predsedníctva na ministerstve zahraničných vecí. Keď sa tam začali diať nekalé veci, odišla. Teraz sa spolu s Transparency usiluje o vyvodenie zodpovednosti.
Na ministerstvo zahraničných vecí som nastúpila v júli 2015 ako odborník pre kultúrnu prezentáciu na sekretariáte slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Ako absolventka kultúrnych štúdií na škótskej University of St Andrews som sa po niekoľkých rokoch strávených v zahraničí chcela domov a prispieť svojou prácou k dobrému obrazu Slovenska. Možnosť spolupripravovať predsedníctvo bola preto pre mňa jasnou voľbou.
V rámci svojej práce som mala na starosti kultúrne podujatia a aktivity zamerané na propagáciu Slovenska v zahraničí. Pracovala som napríklad na bruselskej výstave projektu Hľadanie krásy animátorského dua Ové Pictures a Slovenského centra dizajnu, koordinovala som spoluprácu s Bažant Kinematografom, a tiež tvorbu a spustenie mechanizmu udeľovania záštity predsedníctva.
Počas prvých niekoľkých mesiacov bola atmosféra na našom odbore (odbor komunikácie a prezentácie sekretariátu predsedníctva) veľmi otvorená a slobodná. V práci sme mali plnú podporu našich nadriadených a mohli sme ju robiť podľa nášho najlepšieho vedomia a svedomia. V tom čase to bol ešte malý 6-členný tím – od septembra 2015 už 10-členný. Všetci vedeli, kto čo robí a aké problémy momentálne rieši, stretávali sme sa na pravidelných celoodborových poradách, s nadriadenými a s kolegami sme o veciach hovorili na rovinu.
Príchod mediálnej poradkyne
Na jeseň 2015 sa čoraz intenzívnejšie na ministerstve (a na našom odbore obzvlášť) začala objavovať Zuzana Ťapáková, bývalá riaditeľka TV Markíza, ktorú nám predstavili ako novú mediálnu poradkyňu. Pripomienkovala najmä veľké kultúrne podujatia na Slovensku – otváracie ceremónie a koncerty. Toto prebiehalo na najvyššej úrovni – stretávala sa s ministrom, štátnym tajomníkom, vedúcim služobného úradu a generálnymi riaditeľmi, príp. riaditeľmi, neskôr aj s nami radovými zamestnancami.
Začal byť na nás vyvíjaný tlak meniť podobu pôvodných projektov na základe jej požiadaviek, čo zároveň obnášalo výrazné navyšovanie rozpočtov. Podujatia, ktoré boli pôvodne plánované ako skromnejšie a decentné, sa zrazu menili na veľkolepé udalosti omnoho komerčnejšieho charakteru. Išlo predovšetkým o dva otváracie koncerty, jeden pre verejnosť a druhý pre VIP hostí, na ktoré bolo pôvodne dokopy vyčlenených 63 800 eur (pozri Memorandum o spolupráci medzi MZV a Ministerstvom kultúry z júla 2015). V réžii ich malo podľa zmluvy Slovenské národné divadlo. Po vložení sa pani Ťapákovej do veci sa zrazu rozpočet na tieto koncerty vyšplhal na niekoľko stotisíc eur.
V tom čase začala p. Ťapáková presadzovať aj realizáciu veľkolepého podujatia pri príležitosti predstavenia loga predsedníctva. Všetci na odbore sme boli proti – jednak to od začiatku vyzeralo podozrivo a zároveň nám to prišlo ako nezmyselné míňanie peňazí na niečo, čo ostatné predsedníctva zvládli obyčajnou tlačovou správou alebo tlačovou konferenciou. Veľký dôraz bol pritom kladený na to, že to mala byť predsednícka akcia, na ktorej sa objaví ešte vtedajšia vláda. Termín podujatia bol preto tlačený na január alebo február 2016.
Už vtedy sme vedeli, že ak k tomu dôjde, podujatie by mala zastrešovať agentúra, ktorá sa podieľala na príprave slávnostného snemu strany Smer z decembra 2015 v Nitre. Bolo to zrejmé aj z toho, že nám naši nadriadení po jednom z kľúčových stretnutí posunuli video z krátkeho úvodného kultúrneho programu snemu – romantické video o krásach Slovenska a vystúpenie folklórneho súboru – s tým, že “takto nejak by to malo vyzerať”. Podobnosť s finálnym programom predstavenia loga, najmä úvodné video, rovnakí folkloristi (Čarovné ostrohy) a vizuálne motívy, je zrejmá.
My na odbore sme sa len neveriacky pozerali na navrhované zmeny, no pravdupovediac nikto z nás si nemyslel, že sa naozaj zrealizujú. Prišlo nám to šialené. Mysleli sme, že je to nejaká zákulisná hra a niekto vo vedení to včas stopne a diplomaticky zruší (pretože odsúhlasenie alebo neodsúhlasenie takéhoto podujatia bolo v kompetencii len najvyššieho vedenia ministerstva). Takto sme odchádzali na vianočné sviatky.
Rýchlo a bez otázok do volieb
Po Vianociach sme sa vrátili do práce a zistili sme, že na podujatí k predstaveniu loga sa už medzičasom začalo náhlivo pracovať. Narýchlo boli vytvorené podklady na “akože” prieskum trhu, v ktorom boli oslovené tri vopred vybrané eventové agentúry, vrátane Agentúry Evka, na ktorú bolo zadanie zákazky podľa všetkého ušité. Súčasťou týchto podkladov bola podmienka, že víťaz zabezpečí podujatie komplexne – vrátane umelcov, priestorov, techniky, dramaturgie podujatia, atď. Pri zabezpečovaní podujatia sa postupovalo pomocou výnimky z verejného obstarávania (tzv. výnimka slovenského predsedníctva), ktorá dovoľuje zadať nákupy na predsednícke aktivity do sumy 162 tisíc eur s DPH bez verejnej súťaže.
Boli nám zaslané tri ponuky, vybratý bol automaticky návrh Agentúry Evka za 156 tisíc eur(jeden z protinávrhov bol napr. truck show s logom predsedníctva po Slovensku). Termín podujatia bol stanovený na 22. február 2016 – necelé dva týždne pred voľbami. Narýchlo sa začalo s prípravami. Napriek tomu, že Agentúra Evka mala podujatie pokryť komplexne, pracovali na jeho organizácii vo veľkej miere aj naši ľudia.
V priebehu príprav sa však prišlo na to, že zmluvy s umelcami sa uzatvoria a ich honoráre sa vyplatia z ministerstva, nad rámec zmluvy podpísanej s Agentúrou Evka. Tzn. okrem 156 tisíc eur zaplatí ministerstvo zo svojho rozpočtu aj honoráre účinkujúcich, plus priestory SND (tie mali byť pôvodne poskytnuté buď zadarmo alebo zahrnuté v celkových nákladoch na podujatie, ktoré pokryje Evka). SND zároveň ministerstvu prenajalo priestory za komerčnú cenu, čo nie je bežná prax, keďže ministerstvo zahraničných vecí (MZV) je štátna inštitúcia a tým sa priestory prenajímajú buď zadarmo alebo za prevádzkové náklady (napríklad Holandská ambasáda v SR si pre svoj predsednícky koncert 25.1.2016 prenajala tie isté priestory len za prevádzkové náklady okolo 5 000 eur).
Vtedy naši ľudia znervózneli ešte viac, celé sa to začalo vymykať z rúk. Typ zmlúv, ktoré MZV s umelcami podpísalo, nebol povinne zverejniteľný, preto ich existenciu mohlo ministerstvo zamlčať. Na podujatie boli narýchlo pozvaní hostia, mnohí však nemohli prísť kvôli časovej tiesni a tak boli zamestnanci sekretariátu povinne nahnaní do divadla, aby zaplnili prázdne miesta. Mnohí kolegovia vystupovali na podujatí ako hostesi/hostesky alebo iná výpomoc (min. 8 hostesiek v jednotnom ošatení mala podľa zmluvy zabezpečiť Agentúra Evka).
Ja som tam nebola, lebo v tom čase som už mala podanú výpoveď a odmietla som sa podujatia zúčastniť.
Otvárací koncert – znova to isté?
V tejto atmosfére som po Novom roku dostala na starosti otvárací koncert pre verejnosť v spolupráci s agentúrou Viva Musica!, ktorý pôvodne nebol v mojej kompetencii. Mala som spracovať podklady na ďalšiu žiadosť o výnimku z verejného obstarávania. Agentúra Viva Musica! bola oslovená ministerstvom v auguste 2015 na odporúčanie Slovenského národného divadla, aby s nami konzultovala riešenie otváracieho koncertu pre verejnosť. Pôvodne malo ísť o skromné doplnenie koncertu pre VIP hostí – premietanie koncertu z divadla na veľkoplošnú obrazovku na Hlavnom námestí, s prípadným tanečným vstupom. Pôvodný rozpočet bol 20 000 eur (zo spomínaných 63 800 eur vyčlenených na otváracie koncerty na Slovensku).
Z pohľadu agentúry Viva Musica! to ale nebol dostatočne atraktívny formát a prisľúbila, že zašle alternatívne návrhy. Jeden z nich schválil minister v polovici októbra 2015, avšak bez rozpočtu. V novembri sme následne obdržali návrh rozpočtu na cca 140 000 eur. Ako agentúra vedela, že môže predložiť tak nepomerne vysoký rozpočet, je otázne. V januári, keď som projekt preberala, bol rozpočet už viac ako 230 000 eur.
Zároveň bol na mňa vyvíjaný tlak, aby sa výnimka zo zákona o verejnom obstarávaní sprocesovala do volieb. Vedela som, že navýšenie rozpočtu na podujatie prebehlo pochybným spôsobom a vedela som aj to, že rozpočet nikdy formálne neschválil minister. Osloveniu agentúry Viva Musica! a zadaniu zákazky nepredchádzala verejná súťaž ani prieskum trhu.
Po konzultácii s kolegami a rešerši rozpočtov obdobných podujatí (koncert k 10. výročiu vstupu SR do EÚ, predsednícky trio koncert Holandskej ambasády v Bratislave v januári 2016 – rádovo okolo 50 000 eur) sme nadobudli obavy, že rozpočet je príliš vysoký a musí byť zrevidovaný (nehovoriac o tom, že prevyšoval limit výnimky z verejného obstarávania 162 tisíc eur). O svojich obavách som otvorene hovorila s mojimi nadriadenými, ktorí však tvrdili, že to ide mimo nás a nevieme s tým nič robiť.
Medzitým sa dialo predstavenie loga – všetky machinácie s rozpočtom, so zmluvami, s priestormi. Videla som, ako boli moji kolegovia zaťahovaní do vecí proti svojej vôli a často nevedomky (pretože nedostávali celistvé informácie, alebo ich dostali až príliš neskoro). Následne sa už báli ozvať, alebo sa báli o prácu a často len rezignovane išli s prúdom. O odchode z ministerstva však uvažovali viacerí.
Ja som sa rozhodla z ministerstva definitívne odísť. Dňa 16. februára som oficiálne podala výpoveď. Spolu s ňou som predložila dokument, v ktorom som špecifikovala stav spolupráce s agentúrou Viva Musica! a žiadala o výrazné zrevidovanie rozpočtu (na základe oficiálnej zmluvy z júla 2016 nakoniec MZV rozpočet skresalo a agentúre zaplatilo 123 tisíc eur, čo však podľa mojich informácií nebola konečná suma na celé podujatie).
Stretnutie s ministrom: akoby nič
Pri odchode z ministerstva som sa rozhodla listom upozorniť na konanie na sekretariáte predsedníctva aj ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka a štátneho tajomníka Ivana Korčoka. V liste som zároveň požiadala o osobné stretnutie s ministrom.
O štyri dni neskôr ma na MZV osobne prijal vedúci služobného úradu Pavol Sýkorčin. V rámci možností to bol otvorený rozhovor. Priznal, že pri organizácii predstavenia loga nebolo všetko kóšer (tvrdil stále, že je to legálne). Na konci sa ma opýtal, či je moje rozhodnutie odísť definitívne, a či predsa nezvážim návrat. Trvala som na stretnutí aj s ministrom, k čomu došlo v piatok 11. marca v jeho kancelárii.
Stretnutie sa nieslo vo zvláštnom duchu, keďže ho pán minister otvoril s tým, že čo ma teda trápi. Akoby sa nič nestalo. Povedal, že moje mladícke ideály sú mu sympatické, ale že srdce musí ísť ruka v ruke s rozumom. Povedal tiež, že bohužiaľ na Slovensku žijeme v istom nastavení, kde napríklad v IT sektore existujú kartely a rôzne zákulisné dohody, s ktorými bohužiaľ štát nevie nič robiť a musí sa im prispôsobiť. A že ak verím jemu, verím tomu, že je všetko v poriadku. A teda by mi chcel ponúknuť možnosť vrátiť sa na ministerstvo, na akýkoľvek odbor, ak mi nevyhovuje sekretariát predsedníctva.
Spýtala som sa, že ak je všetko v poriadku, prečo sme teda museli médiám klamať o celkovej cene predstavenia loga (MZV médiám tvrdilo, že šlo o 200 000 eur, pritom celková suma mala podľa informácií od kolegov pracujúcich na podujatí prevyšovať 300 000 eur). Odpovedal vyhýbavo, že médiá na Slovensku sú neobjektívne a neprajné a zaujímajú sa len o peniaze, nie o obsah.
Ďalej som sa pýtala na úlohu pani Ťapákovej na ministerstve. Odpovedal, že jej úlohou je len navrhovať a komentovať, no nič nevykonávať (Ťapáková totiž nebola na žiadnych zadaniach podpísaná a oficiálne za nimi nestála). Povedal takisto, že ju poslal pán premiér s tým, či by sme ju nevedeli nejako využiť. Spomenula som tiež, že rozpočty na viaceré kultúrne podujatia sa začali navyšovať práve po jej príchode. Nepovedal na to nič.
Rozišli sme sa s tým, že som mu mala do nasledujúceho pondelka napísať, či prijímam jeho ponuku vrátiť sa na MZV. Myslím, že si bol sebou celkom istý.
V pondelok 14. marca som mu emailom poslala negatívnu odpoveď.
Nechať to tak?
Potom u mňa nastal zvláštny stav. Chcela som na to celé zabudnúť, pohnúť sa ďalej. Rozmýšľala som nad odchodom do zahraničia, no zároveň som ešte chcela zostať na Slovensku. Nechcela som odtiaľto odísť rozhorčená a znechutená všetkým slovenským. Presviedčala som sa, že som predsa niečo spravila, skúsila som to, snažila som sa apelovať na vedenie ministerstva. No nebola som so sebou spokojná. Mala som pocit, že som neurobila to najlepšie a najsprávnejšie, čo som mohla.
Začínala som byť zatrpknutá a ovládla ma bezmocnosť – hlas jedinca aj tak proti systému nič nezmôže, ten nás vždy prinúti zmeniť naše hodnoty, takto to chodí. Nepáčilo sa mi, že som taká a nechcela som sa stať jedným z tých nahnevaných, zatrpknutých ľudí už v 26 rokoch. Rozhodla som sa konať. Obrátila som sa na Transparency.
Zuzana Hlávková
So Zuzanou som sa prvýkrát stretol v Transparency začiatkom júla. Porozprávala mi svoj príbeh. Hoci sťažnosti na korupciu či podvody nám prichádzajú často, je výnimočné, ak nám to príde niekto „zvnútra“ povedať osobne. A navyše je ochotný svedčiť aj na verejnosti.
Začali sme jej informácie preverovať, najmä v registroch zmlúv a faktúr. Obrátili sme sa na MZV ale aj SND a umelcov so žiadosťami o dokumenty, ktoré by ukázali, či ministerstvo naozaj postupovalo v súlade so zákonom. S ministerstvom sme si vymenili tri kolá infožiadostí a odpovedí. Tu sú zistenia, ktoré podporujú Zuzanin príbeh.
- Zuzana získala odporúčanie pre prácu na ministerstve od neziskovky LEAF, ktorá sa snaží slovenských absolventov prestížnych zahraničných škôl prilákať späť na Slovensko. „Zuzanu sme odporúčali ako veľmi silnú kandidátku. Prešla našim výberovým procesom, má výborné školy a okrem slovenčiny hovorí plynule štyrmi svetovými jazykmi. Po úvodných mesiacoch si vždy od zamestnávateľov pýtame spätnú väzbu na nami odporučených kandidátov. Ministerstvo ju hodnotilo ako vynikajúcu zamestnankyňu a s jej prácou bolo spokojné,“ povedal nám Michal Kovács z LEAF.
- Rozpočty na menované aktivity boli oproti predpokladom naozaj výrazne navýšené. Ministerstvo pritom opakovane od začiatku trvalo na tom, že sa ide šetriť a že výdavky budú transparentné. „Jednoznačne budú hospodárne a transparentné, povedal minister Lajčák v apríli minulého roku na margo rozpočtu predsedníctva.
- Zuzana Ťapáková sa na podujatiach podieľala vo funkcii poradkyne, aj sama sa prácou na predstavení loga chválila. Oficiálnu funkciu nám MZV ale odmietlo sprístupniť, podobne ako odmeny Ťapákovej.
- Hoci MZV vo februári médiám ústami jej hovorcu Petra Stana tvrdilo, že súťaž na organizovanie predstavenia loga robili a že Evka ponúkla najlepšiu cenu, nám MZV odpovedalo, že žiadne kritériá ani dokumenty k súťaži nemá. MZV nám tvrdí, že z nákladov na akciu hradilo len nájomné divadlo a za organizáciu Evke. Žiadne zmluvy s umelcami neposkytlo. Nám ale na predstavení loga prítomná operná speváčka Adriana Kučerová písomne potvrdila, že Evka jej zaplatila len autorskú licenciu, no hlavnú odmenu dostala priamo od MZV (ďalší oslovení umelci sa neozvali). To zároveň zvyšuje naše podozrenie, že MZV pri organizácii podujatia hradilo ďalšie výdavky, ktoré verejnosti zamlčalo. Tiež by to mohlo znamenať, že zákazku za organizovanie podujatia umelo rozdelilo tak, aby sa vošlo do hranice zákonnej výnimky 162 tisíc eur. Inými slovami – agentúre dali takmer maximum výnimky, ale množstvo ďalších nákladov za ňu zrejme navyše pokrývali sami zo štátneho rozpočtu. To by znamenalo hrubé porušenie zákona o verejnom obstarávaní. Okrem toho obavu, že šlo o fiktívnu či dopredu dohodnutú zmluvu posilňuje aj fakt, že zmluvu s Evkou zverejnili (a teda ju uviedli do účinnosti) len tri dni pred konaním podujatia.
- Rovnako nám MZV odmietlo poskytnúť dokumentáciu z výberu agentúry pre otvárací koncert pre verejnosť. Robila ho nakoniec Viva Musica! Agency. Ak úradníci nerobili aspoň prieskum trhu, porušili zákon o verejnom obstarávaní a európske smernice. Ak ho robili a ponuky z výberu majú, no neposkytli ich verejnosti, porušili zákon o slobodnom prístupe k informáciám.
Podľa nášho najnovšieho prieskumu sú Slováci z krajín únie najmenej ochotní nahlasovať korupciu, ktorú zažijú na svojej koži (v susedných Čechách je ochota dvakrát vyššia, napríklad). Až 41% Slovákov si myslí, že obyčajný človek proti korupcii nič nemôže spraviť. O to viac si ceníme prístup Zuzany. Boli by sme radi, keby sa v tomto prípade ozvalo ešte viac zamestnancov ministerstva zahraničných vecí a prišlo svedčiť o tom, ako sa zákazky predsedníctva zadávali.
Berúc do úvahy naše zistenia a Zuzaninu výpoveď Transparency International dnes poslala oficiálne podnety na kontrolu na Najvyššom kontrolnom úrade, Protimonopolnom úrade ako aj Úrade pre verejné obstarávanie. Zároveň vyzývame ministra Lajčáka, aby sa problémom postavil čelom a zverejnil všetku, aj doteraz nezákonne utajovanú dokumentáciu k spomínaným tendrom a buď preukázal, že na jeho ministerstve sa dodržiavajú etické aj zákonné pravidlá, alebo z pochybení vyvodil jasnú zodpovednosť a spravil všetko preto, aby v prípade pochybení boli nezákonne použité prostriedky vrátené štátu. Očakávame, že ako zodpovedný politik nebude riešiť osoby, ktoré informácie priniesli, ale nastolené problémy a otázky, ktoré nové informácie vyvolávajú.
„Podľa toho ako sa [predsedníctva] chopíme, nás budú posudzovať naši partneri, európske inštitúcie aj jednotlivé členské krajiny. Je pre nás veľmi dôležité, aby bolo predsedníctvo dobre pripravené, pretože od toho… bude Slovensko do značnej miery mnoho rokov dopredu vnímané ako schopná a kompetentná krajina,“ povedal verejnosti minister Lajčák minulé leto.
Veru, je čas spraviť ten odpočet.
Gabriel Šípoš, riaditeľ Transparency International Slovensko
Ak sa Vám článok páčil a radi by ste nás povzbudili v našom úsilí nenechať podozrivé míňanie peňazí na predsedníctve len tak, podporte našu snahu aj finančne. Ďakujeme!