V čase, keď sa nedá dostať k takmer žiadnym informáciám o dôležitých personálnych rozhodnutiach tejto vlády, sme sa zúčastnili otvoreného výberového konania na posty riaditeľa a umeleckého riaditeľa mestského Divadla Pavla Országha Hviezdoslava v Bratislave. Dosiaľ transparentný proces dokázal vygenerovať pozoruhodne vyrovnanú súťaž piatich silných umeleckých dvojíc.
Ako sa občas stáva, aj po vyhlásení výberového konania na vedenie bratislavského mestského divadla DPOH sa v kuloároch aj v médiách objavila špekulácia, že v skutočnosti je rozhodnuté už vopred. V tomto prípade v prospech bývalého riaditeľa SND Mateja Drličku, v dôsledku čoho údajne zo súťaže odstúpila aj šiesta dvojica. O to väčšmi sme privítali, keď nám organizátori umožnili priebeh konania skontrolovať. Spolu s výberovou komisiou sme strávili v jednej miestnosti nielen celý deň verejného vypočutia (25. marca), no mali sme možnosť zúčastniť sa aj neverejnej časti v nasledujúci deň.
Z doterajšej kľúčovej časti procesu sme zatiaľ nadobudli presvedčenie, že ide o reálnu a nadpriemerne transparentnú súťaž, pri ktorej majú kandidáti férové šance. Treba dodať, že ide o predbežné hodnotenie. Záležať bude od finálneho výsledku výberového konania a relevantnosti a závažnosti prípadných námietok.
Dve divadlá, dva spôsoby
V rovnakom čase ministerka kultúry Martina Šimkovičová organizuje výber riaditeľa Slovenského národného divadla, o ktorého priebehu verejnosť netuší prakticky nič. V tomto kontexte pôsobí proces v DPOH, kde hlavné mesto spustilo kvalitný transparentný výberový proces, ktorý môže viesť k dobrému výsledku, zatiaľ ako z iného sveta. Meno nového riaditeľa sa verejnosť dozvie začiatkom apríla.
Kým v prípade SND nepoznáme dátum výberového konania, mená členov výberovej komisie, ani kritériá hodnotenia, pri DPOH bolo neznámych premenných oveľa menej. Rozdielne nastavenie v transparentnosti zrejme vplývalo aj na záujem o tieto výberové konania.
V prípade DPOH sa prihlásilo dokopy až 27 kandidátov – 15 na riaditeľa divadla a 12 na umeleckého šéfa. Z nich viac ako polovica (15) nesplnila podmienky kandidatúry, najmä preto, že nekandidovali ako umelecké dvojice, čo bolo podmienkou. Do ďalších kôl súťaže tak postúpilo šesť dvojíc, z ktorých jedna odstúpila.
Pri SND nám Ministerstvo kultúry odpísalo, že eviduje prihlášky dvoch uchádzačov. Konkrétne mená sme sa nedozvedeli. Jedným z nich by však mohla byť súčasná poverená generálna riaditeľka Zuzana Ťapáková, od ktorej odpoveď zatiaľ čakáme.
Len náhodou sme sa dozvedeli, že obálky sa mali na ministerstve otvárať v stredu (26. marca). Rezort tají aj deň samotného výberového konania, zverejnené bolo akurát, že sa má uskutočniť „koncom mesiaca marec”. Teoreticky je tak možné, že v čase písania tohto blogu, je už reálne rozhodnuté.
Verejné a tajné
Kľúčovým rozdielom je verejné vypočutie, počas ktorého verejnosť zaujímajúca sa o budúcnosť mestského divadla položila cez internetovú aplikáciu viac ako 70 otázok. Práve tie sa najviac zaslúžili o grilovanie kandidátov o miesto vo vedení divadla na najbližších päť rokov.
Naproti tomu, ministerský výber na vedenie prvej divadelnej scény v republike, ktorá hospodári s 35 miliónmi eur, sa udeje (alebo už aj udial) za kompletne zatvorenými dverami.
Verejné vypočutie v DPOH ukázalo pomerne vyrovnaný súboj o posty riaditeľa a umeleckého riaditeľa divadla. Aj podľa toho, čo sme mali možnosť odsledovať z vyjadrení a otázok komisie sa zdá, že v hre zostalo všetkých päť dvojíc a víťazstvo žiadnej z nich by nemalo byť veľkým prekvapením. Toto konštatovanie je však obmedzené tým, že sme, podobne ako verejnosť, nemali možnosť čítať jednotlivé koncepcie, ktorých nezverejnenie odôvodnili organizátori citlivými informáciami.
Snahy chrániť osobné údaje či duševné vlastníctvo bolo možno riešiť aj primeranejšie a toto rozhodnutie z nášho pohľadu znižuje dôveryhodnosť procesu, pretože dvojice mali počas verejného vypočutia iba obmedzený priestor na prezentáciu zámerov. Prihovárame sa aspoň za dodatočné zverejnenie koncepcie samotných víťazov, aby ju verejnosť mala možnosť konfrontovať s ich následným pôsobením vo funkcii.
Podstatný rozdiel pri oboch divadlách spočíva aj v tom, že kým pri novom šéfovi SND má konečné slovo ministerka, primátor Bratislavy Matúš Vallo do rozhodovania o novom vedení DPOH nevstupuje. Divadlo je dnes formálne nezávislou mestskou neziskovkou, ktorú riadi sedemčlenná správna rada. Nový tandem do vedenia mestskej kultúrnej inštitúcie navyše vyberá ňou vymenovaná päťčlenná výberová komisia. Jej úlohou je odporučiť víťaznú dvojicu (riaditeľ a umelecký šéf), ktorú má následne odobriť správna rada.
Práve spoločný výber, keď sa okrem štatutára divadla vyberá aj umelecký šéf, vnáša do výberového konania v DPOH špecifický prvok. Výberová komisia tak de facto rozhoduje aj o nastavení a konkrétnej programovej štruktúry divadla v nasledovných divadelných sezónach, keďže aj to malo byť súčasťou ponuky, ktorú si mali uchádzači pripraviť. Aj v tejto veci dali komunálni politici voľnú ruku odborníkom.
Mesto môže na rozhodnutie vplývať cez dvoch zástupcov v päťčlennej komisii, ktorými sú vedúca oddelenia ľudských zdrojov a vedúca oddelenia kultúry, pričom druhá z nich je aj členkou správnej rady. Zvyšní členovia komisie a rady sú nezávislí odborníci, vrátane bývalého riaditeľa Opery Národného divadla v Prahe a režiséra Jiřího Nekvasila.
| KANDIDÁTI | VÝBEROVÁ KOMISIA | SPRÁVNA RADA |
| kultúrny manažér Matej Drlička a režisér Matúš Bachynec
riaditeľka Divadelného ústavu Vladislava Fekete a dramaturgička a psychologička Veronika Kolejáková projektový manažér Dušan Poliščák a dramaturg Mário Drgoňa riaditeľka DPOH Valeria Schulczová a dramaturg a režisér Ján Šimko režisér Anton Šulík a spisovateľ a dramatik Silvester Lavrík |
Monika Komorníková, predsedníčka komisie, vedúca personálneho oddelenia magistrátu
Silvia Hroncová, exministerka kultúry a exriaditeľka SND Nina Vrbanová, exriaditeľka Kunsthalle, vedúca oddelenia kultúry na magistráte Viliam Klimáček, dramatik, zakladateľ divadla GUnaGU Jiří Nekvasil, riaditeľ Národného divadla moravsko-sliezskeho v Ostrave |
Silvia Hroncová, predsedníčka rady, exministerka kultúry a exriaditeľka SND
Nina Vrbanová, exriaditeľka Kunsthalle, vedúca oddelenia kultúry na magistráte Lucia Štasselová, predsedníčka mestskej komisie pre kultúru, médiá a kultúrne dedičstvo, členka Teamu Vallo Jana Burianová, exriaditeľka Českého centra v Bratislave Zuzana Hekel, riaditeľka Divadla Jána Palárika v Trnave Juraj Johanides, režisér – dokumentarista |
zdroj: DPOH
Konflikt záujmov
V prípade nedávneho výberu riaditeľa Slovenskej národnej galérie muselo Ministerstvo kultúry zrušiť výberové konanie kvôli konfliktu záujmov, ktorý vyšiel najavo až po vypočutí kandidátov. Aj v prípade DPOH je otázka konfliktu záujmov citlivá vzhľadom na úzku previazanosť ľudí z divadelnej obce. Mesto s divadlom angažovali etického konzultanta, ktorý im pomáhal možné konflikty vyhodnotiť. Na tie upozorňovala verejnosť aj počas verejného vypočutia.
Potom, ako sa do výberu prihlásila súčasná riaditeľka divadla, sa pre konflikt záujmov menila facilitátorka výberového procesu, pôvodne šlo totiž o zamestnankyňu divadla. Členka správnej rady a riaditeľka trnavského divadla Zuzana Hekel sa tiež vopred vzdala práva hlasovať o prípadnej víťaznej dvojici Matej Drlička – Matúš Bachynec, nakoľko jej sestra je členom ich prípravného tímu.
Iné väzby boli akceptované. Najpočetnejšie boli snáď v prípade predsedníčky správnej rady a tiež výberovej komisie Silvie Hroncovej a člena výberovej komisie Viliama Klimáčka, čo vyplýva z ich dlhoročného pôsobenia a postavenia v kultúrnej sfére. Ich viditeľným prejavom počas vypočutia bolo tykanie si členov komisie s kandidátmi.
Situáciu zhrnul Klimáček v rámci reakcie na jednu z námietok počas verejného vypočutia. Vysvetlil, že do komisie bol pozvaný skôr, než bolo jasné, kto kandiduje. Známosť s viacerými kandidátmi vyplýva z faktu, že sa pohybuje 40 rokov v divadelnom prostredí a iným možným riešením by podľa neho bola komisia bez osobností.
Z nášho pohľadu je dôležité, že mená výberovej komisie a uchádzačov boli dopredu známe, neprípustné konflikty tak mohli byť, aj v prípade ich neoznámenia členmi výberovej komisie, verejne pomenované. To pri ministerskom výbere šéfa SNG úplne absentovalo. Aj preto sa tu mohlo stať, že sa informácia o závažnom konflikte objavila neskoro a zmarila celé výberové konanie.
Kritériá hodnotenia
Ďalším zásadným rozdielom medzi aktuálnym výberom vedenia kultúrnych inštitúcií na národnej úrovni a výberom šéfa DPOH je spôsob hodnotenia kandidátov. Šimkovičová po príchode do čela rezortu zrušila prepracovanejšiu smernicu vypracovanú jej predchodkyňou Natáliou Milanovou. V novej nastavila hodnotenie uchádzačov tak, že nemôžu výberom prejsť bez úspešného absolvovania písomného testu z angličtiny.
Takáto diskvalifikačná podmienka má potenciál spochybniť výberové konanie, v ktorom ten správny uchádzač môže tajne dostať test dopredu. Netransparentná je však aj druhá zložka hodnotenia, ktorou sú body prideľované členmi komisie za osobný pohovor, bez nastavenia a osobitného hodnotenia akýchkoľvek bližších merateľných kritérií.
Aj v prípade DPOH museli preukázať kandidáti znalosť angličtiny, tá sa však overovala krátkou prezentáciou ich koncepcie v cudzom jazyku počas neverejnej časti vypočutia. Znalosť cudzieho jazyka má však v tomto prípade len nízku bodovú váhu. Hlavným pozitívom je, že pri DPOH členovia komisie hodnotia uchádzačov pomocou podrobne štruktúrovaných dotazníkov, kde musia osobitne obodovať jednotlivé aspekty.
Celkovo môžu dvojice získať 300 bodov: tretinu za koncepciu, tretina je hodnotením osoby kandidujúcej na post riaditeľa a zvyšná tretina je určená na zhodnotenie kandidáta na umeleckého šéfa. Každý z nich môže dostať zrážku až 50 bodov v prípade problémov ohľadom ich integrity. Dôležité je, že výberová komisia musí svoje hodnotenie aj odôvodniť.
Dôvod na bodovú zrážku za integritu môže byť, napríklad, účinkovanie bývalého šéfa SND Mateja Drličku v kauze predražených zákaziek ministerstva zahraničných vecí počas nášho predsedníctva v Rade EÚ. Drlička túto kauzu musel opäť vysvetľovať aj počas verejného vypočutia, keď úplne odmietol svoju zodpovednosť, hoci jednu zo zákaziek – koncert za 123-tisíc eur dostala jeho firma. Z nášho pohľadu ani tentokrát nešlo v jeho prípade o uspokojivé vysvetlenie kauzy, na ktorú sme spolu s bývalou zamestnankyňou ministerstva Zuzanou Hlávkovou v roku 2016 upozornili práve my v Transparency.
Hodnotenie výberového konania na post riaditeľa Divadla Pavla Országha Hviezdoslava v Bratislave
| POZITÍVA | NEGATÍVA |
|
|
zdroj: Transparency International Slovensko
Problémy
Pri výbere vedenia DPOH vidíme aj problematické aspekty, ktoré oslabujú doterajší dobrý dojem. Štyri dvojice kandidujúce proti súčasnej šéfke mestského divadla boli znevýhodnené tým, že nedostali k dispozícii dáta za minulý rok, na čo sa každá z nich aj sťažovala. Skomplikovalo im to pozíciu pri tvorbe koncepcií, súčasťou ktorých mal byť aj finančný plán. Vysvetlenie divadla, že v úvode roka nebola k dispozícii účtovná závierka, celkom neobstojí. Kandidáti mohli mať prístup k informáciám o hospodárení a návštevnosti divadla aj bez nej.
Ak už aj neboli zverejnené koncepcie súperiacich dvojíc, čo vnímame negatívne, určite mali byť zverejnené ich životopisy a motivačné listy. Na to sa počas verejného vypočutia, z nášho pohľadu oprávnene, sťažovala najmenej známa dvojica mladých divadelníkov Dušan Poliščák – Mário Drgoňa, ktorí aj z pozície outsiderov dokázali podať presvedčivý výkon a vyslúžili si pozitívne reakcie členov výberovej komisie.
Je tiež na diskusiu, či bola nevyhnutná aj neverejná časť vypočutia kandidátov. Tá býva súčasťou výberových konaní najmä v prípadoch, ak je potrebné s kandidátmi prebrať citlivé osobné záležitosti. Počas neverejnej časti, kde sme mali prístup, sme však nezaznamenali nič podstatné, čo by neznieslo pohľad verejnosti. Výberová komisia pokračovala v spovedaní uchádzačov, aj keď otázky boli väčšmi „na telo” ako počas verejnej časti vypočutia. Výnimkou bol podrobný rozbor manažérskeho zlyhania jedného z uchádzačov z minulosti.
Rizikom časti výberu za zatvorenými dverami je, že práve počas nej sa môžu odohrať zásadné momenty z pohľadu konečného hodnotenia uchádzačov, ktoré verejnosť neuvidí. To môže znížiť uveriteľnosť celkového výsledku.
Posledným problematickým momentom je nezverejnenie rokovacieho poriadku výberovej komisie a najmä to, že vopred nebol verejne známy spôsob hodnotenia kandidátov. My sme rokovací poriadok a hodnotiaci hárok napokon dostali k nahliadnutiu. Na ich utajenie pred uchádzačmi a verejnosťou sme žiaden závažný dôvod nenašli.
Rokovací poriadok predpokladá iba zverejnenie zápisnice s celkovým bodovým hodnotením dvojíc kandidátov po uzavretí výberového konania. V situácii, keď bola dopredu spochybňovaná jeho integrita, je najlepšou odpoveďou transparentnosť. Členom výberovej komisie sme preto na záver navrhli, aby súhlasili aj so zverejnením individuálnych hodnotiacich hárkov, čo rokovací poriadok nezakazuje.
Je to najlepší spôsob, ako rozptýliť šumy, že víťaz je určený už dopredu. Na členov komisie to síce vytvára tlak, keďže sa nebudú môcť zakryť za kolektívne rozhodnutie. V Transparency sme však presvedčení, že pre člena výberovej komisie by nemal byť problém verejne si obhájiť názor na kandidátov vyjadrený konkrétnym bodovým hodnotením.
Kontrast
Pri DPOH zatiaľ všetko naznačuje, že výber nového vedenia dôležitej mestskej kultúrnej inštitúcie sa podaril nastaviť tak, aby rozhodovali predovšetkým odborníci bez zásahov komunálnych politikov. Budeme pozorne sledovať, k akému výsledku proces dospeje, keďže pozitívny priebeh môže byť ešte stále zhatený.
Kľúčové bude, aby aj samotné hodnotenie kandidátov prebiehalo transparentne, férovo, na základe nastavených kritérií a bez tlakov z vonkajšieho prostredia.
Výber šéfa najvýznamnejšej divadelnej scény je naopak v rukách ministerky Martiny Šimkovičovej a jej ľudí, a to bez akejkoľvek verejnej kontroly. Vysoká netransparentnosť celú súťaž spochybňuje, s čím sa, žiaľ, bude musieť vyrovnávať aj nový riaditeľ, či riaditeľka SND. Viac ako férový súboj tých najlepších, žiaľ tento proces pripomína zastierací manéver, ktorého cieľom je zakrytie priameho výberu politikom. Dôsledkom môže byť oslabovanie prvej divadelnej scény a ďalšia nespokojnosť súborov, ktoré neprospejú napokon vôbec nikomu.
Ľuboš Kostelanský, Martina Hilbertová
Aktivita bola podporená Veľvyslanectvom Holandského kráľovstva v rámci projektu Väčšia zodpovednosť vo verejných spoločnostiach. Ak si myslíte, že verejné zdroje a manažérov, ktorí ich spravujú, má zmysel kontrolovať, pridajte sa k Transparency aj Vy. Ďakujeme!
