Matej Spišák ako dobrovoľník pomáha Transparency už viac ako 2 roky. Vyštudoval bakalára v odbore Európske štúdiá na Fakulte sociálnych a ekonomických vied na Univerzite Komenského v Bratislave. Venuje sa najmä analytickým činnostiam a práci s otvorenými dátami, pomáha nám pri zostavovaní rebríčkov – či už hodnotenia sudcov alebo periodickej tlače vydávanej samosprávami. Počas leta 2019 nám pomáhal vyhodnocovať 1 z 57 indikátorov v rebríčku transparentnosti verejných firiem, ktorý pozostával zo 6 ďalších podindikátorov. Tento indikátor hodnotí, či sú webstránky verejných firiem užívateľský prístupné aj pre obyvateľov, ktorí si o činnosti firmy chcú zistiť nejaké informácie. Vďaka Matejovej dobrovoľníckej pomoci sme zistili, že zo 100 hodnotených verejných firiem iba 12 napĺňa štandardy v plnej, resp. takmer plnej miere. Naopak, pri 14 posledných by sa dalo povedať, že má webstránky vyslovene užívateľsky nepriateľské.
Matej v aktuálnom roku študuje a pracuje v New Yorku. Po návrate bude na jeseň pokračovať v magisterskom štúdiu medzinárodných vzťahov na Central European University (CEU) vo Viedni. Tému svojej magisterskej práce plánuje orientovať na kybernetickú bezpečnosť ideálne v spojení s NATO.
Prečo si sa rozhodol pomáhať Transparency ako dobrovoľník a aké sú reakcie okolia na dobrovoľníctvo?
Po prvom ročníku na vysokej škole som si hľadal študentskú stáž a kontaktoval som aj Transparency, no stážistov vtedy neprijímali. Využil som však inú ponuku, a od januára 2018 som začal pomáhať ako dobrovoľník.
Rodičia vnímajú moju skúsenosť s dobrovoľníctvom kladne. Vedia, že tým robím niečo dobré, čím prispievam k pozitívnej zmene v spoločnosti vo svojom voľnom čase. Väčšina spolužiakov a kamarátov rovesníkov asi nevie o mojom dobrovoľníctve. Viem, že niektorí z mojich spolužiakov tiež pôsobia ako dobrovoľníci, pretože v našom študijnom zameraní sa to považuje za prospešné a potrebné.
Pamätáš si prvé dobrovoľnícke zadania, ktorým si sa venoval?
Úplne prvá úloha v januári bol preklad webstránky Transparency zo slovenského jazyka do angličtiny. Ak si správne pamätám, prekladal som časť webovej stránky venovanej transparentnosti v zdravotníctve. Išlo o úlohu, na ktorej sme sa podieľali viacerí dobrovoľníci a dobrovoľníčky – práve podľa oblastí. Ďalšou úlohou, na ktorej som pracoval na jar, bola kontrola zverejňovania informácií obcami – či zverejňujú faktúry, objednávky tak, ako by mali podľa povinného zverejňovania na webstránkach. A nie všetky obce to v tom čase robili. Po kontrole nasledoval blog, v ktorom sa spomína, že jedna kysucká obec, Stará Bystrica nezverejňovala faktúry ani objednávky takmer vôbec.
Z úloh, s ktorými si pomáhal, bola nejaká tvoja obľúbená?
Veľmi ma bavila úloha, na ktorej sme robili spolu s ex-právnikom Transparency, M. Šimalčíkom. Išlo o rodinkárstvo v súdnictve. Kontrolovali sme výberové konania na sudcov a pozerali sme ich životopisy, sledovali koľko bodov získali v súťaži. Museli uvádzať, či majú nejakého člena rodiny na súde, prípadne na ministerstve spravodlivosti. Zistili sme, že rodinkárstvo na súdoch je celkom zabehnuté. Vypomáhal som s touto úlohou počas jari 2018 a venoval som tomu okolo 30 hodín počas viacerých dní. Kontrola radničných novín v rámci projektu Hlásne trúby v spolupráci s analytikom Transparency Michalom Piškom počas leta 2018 bola pre mňa zaujímavou skúsenosťou, dovtedy som nevedel, že Transparency kontroluje aj radničné noviny – ich nezávislosť, množstvo reklám, to, či nie sú zneužívané primátormi alebo starostami. Táto kontrola je potrebná, keďže ide o periodiká platené aj z daní občanov.
Čo bolo poslednou úlohou, ktorej si sa venoval?
Priebežne počas leta 2019 som pomáhal s kontrolou firiem a spoločností, ktoré sú nejakým spôsobom napojené na štát. Kontroloval som ich webstránky – indikátor, ktorý hodnotí úroveň kvality užívateľskej prístupnosti stránky spoločnosti anglická mutácia o činnosti spoločnosti, indexovateľnosť vyhľadávačom, funkčný vyhľadávací nástroj na stránke, responzívnosť, verzia pre slabozrakých, prepojenie so sociálnymi sieťami. Overoval som, či weby verejných firiem spĺňajú požiadavky, ktoré by mali, či sú upravené pre slabozrakých, či majú anglickú verziu. Jedným z hodnotiacich kritérií bolo, či sú responzívne pre mobilné zariadenia. To znamená, či sú naprogramované tak, aby sa otvorili aj v mobilnej verzii, nielen vo verzii pre počítač.
Väčšinou som denne prešiel tri weby, zabralo mi to približne polhodinku. Výsledkom tejto práce je rebríček hodnotenia verejných firiem. Keď sa pozrieme len na časť, ktorú som robil, môžeme vidieť, že len 12 firiem dosiahlo výsledok lepší ako 75%. Podstatná časť skúmaných firiem získala malé množstvo bodov, čo značí o nie veľmi výraznom záujme o ich webové stránky. Je však dôležité sledovať aj ukazovatele ako preklad webu do anglického jazyka, alebo prispôsobenie webovej stránky pre slabozrakých. Keď totiž nie sú tieto kritériá splnené, automaticky znemožňujú skupine ľudí prístup k niektorým verejným informáciám.
Naučilo Ťa dobrovoľníctvo pre Transparency niečo nové?
Zistil som, aké množstvo a typ informácií sa dá zistiť z rôznych otvorených zdrojov. Na Slovensku máme rôzne databázy, webstránky, či už verejných a štátnych firiem aj samospráv. Keď som pomáhal s hodnotením výberových konaní sudcov, uvedomil som si, ako sa dá veľa zistiť aj bez toho, aby človek musel niekde niekoho poznať, prípadne mu niekto niečo poradil. Veľmi ma zaskočilo, no v pozitívnom zmysle, že na internete je naozaj veľmi veľa vecí, o ktorých človek ani nevie, čo z nich môže vyčítať. Pochádzam zo žilinského regiónu, zaujímalo ma, ako boli u nás riešené spomínané radničné noviny. Pamätám si, že ich hodnotenie nedopadlo úplne katastrofálne, ale ani úplne najlepšie. Pri kontrole zverejňovania faktúr a objednávok obcami som kontroloval aj obec, z ktorej pochádzam. Veľmi ma zaujímalo, či náš obecný úrad zverejňuje všetko tak, ako má.
Naučil som sa aj to, že človek môže aj malou a mravčou prácou, akú som vykonával (mesačne niekoľko hodín), zmeniť niečo k lepšiemu. Výstupy založené na kontrole dát motivovali ľudí zodpovedných vo verejnej sfére za konkrétne oblasti, aby robili to, čo robia, tak, ako majú. Ak si v budúcnosti nájdem zamestnanie na nejakej analytickej pozícii, prácu s dátami, ktorú som si vyskúšal v Transparency, budem určite využívať vo veľkom, či už s kvantitatívnymi alebo kvalitatívnymi údajmi. V budúcnosti tiež plánujem pracovať s otvorenými zdrojmi, je to veľmi zaujímavá oblasť.
Komu by si dobrovoľníctvo pre Transparency odporučil?
Určite všetkým, ktorých zaujíma, v akom stave je naša spoločnosť, v akom stave sú veci v tomto štáte. Či sa robia tak, ako sa majú. Ak chce niekto nejakým spôsobom prispieť k tomu, aby to bolo lepšie, tak dobrovoľníctvo v Transparency je určite jedným z riešení. Počas vypracovávania dobrovoľníckych zadaní sa dá naučiť veľmi veľa. Treba preto niečo urobiť, aby sa to človek naučil, ale myslím, že to môže skúsiť každý.
Rozhovor viedla Zuzana Grochalová.
