Medzi vyše stovkou účastníkov a účastníčok 10. ročníka medzinárodnej letnej školy Transparency sa zúčastnilo aj päť frekventantiek zo Slovenska. Jediné zastupovali krajiny vyšehradskej štvorky. Rozhovor sme pripravili s KRISTÍNOU AMBRÓZI VYŠNOU, ktorá sa k našej organizácii ako dobrovoľníčka pridala v roku 2018. Prezrádza, ktoré prednášky a diskusie ju inšpirovali, aby po návrate z Litvy pokračovala v aktivizme. Zdôrazňuje, že letné vzdelávanie absolvovali nielen študenti a pracovníci pobočiek Transparency z rôznych kontinentov, ale aj zamestnanci spoločností, ktoré mali v minulosti korupčné škandály a v súčasnosti prechádzajú procesom očisťovania organizácie, a tiež afgánski úradníci, ktorým ich účasť odobrila i preplatila samotná vláda.
Čo ťa motivovalo zapojiť sa do boja proti korupcii ako dobrovoľníčka?
Vďaka staršej sestre, ktorá sa angažovala v občianskom združení, som odmala mala sociálne cítenie vrátane pocitu, že občianska spoločnosť môže veci posunúť dopredu. Asi aj pod jej vplyvom som sa angažovala proti kauzám v oblasti životného prostredia, ale aj pri Gorile. Počas štúdia v Prahe som vnímala kauzy na Slovensku veľmi citlivo, možno práve preto, že som žila v zahraničí. Až nasledovala vražda investigatívneho novinára. Dlhodobo som mala pocit nedostatočnej vymožiteľnosti práva na Slovensku. V zahraničí veci fungujú inak, preto som hľadala možnosti, ako sa realizovať. Na Facebooku som videla post o dobrovoľníčke, ktorá prišla osobne pomáhať zo zahraničia do Transparency kancelárie na Slovensko. Reagovala som komentárom, či sa dá pomôcť aj zo zahraničia. Už som žila v Bruseli, a odpoveď bola, že veru, dá sa.
Na akých dobrovoľníckych úlohách si spolupracovala? Ktorá ťa bavila najviac?
Zatiaľ na prekladoch – mediálne správy z maďarského jazyka za niekoľkomesačné obdobie. Pomáhala som s prekladom glosára Transparency International z angličtiny do slovenčiny, aj pri prekladaní niekoľkých letáčikov z francúzštiny do slovenčiny. A tiež som sa zapojila do asistenčných prác pri tvorbe štúdie transparentnosti hlavných miest v Európe. Najviac ma bavil preklad glosára, oceňujem možnosť ísť viac do hĺbky. Musela som hľadať a načítať cudzojazyčné dokumenty prijaté na úrovni Európskej únie len nedávno. Nie vždy už existuje adekvátny termín v slovenčine, bolo to zaujímavé. Aj preklady z maďarčiny ma bavili, hlavne vytváranie sumarizácií o kontexte článku.
V júli 2019 si absolvovala letnú školu Transparency v litovskom Vilniuse. Čo Ťa inšpirovalo prihlásiť sa na ňu?
Koordinátorka dobrovoľníkov v slovenskej Transparency mi dala do pozornosti výzvu. Aj skrz dobrovoľnícku činnosť som si uvedomila, že by som chcela robiť niečo, čo je prospešnejšie pre spoločnosť. Nemám žiadne formálne vzdelanie z oblastí príbuzných boju proti korupcii. Zatiaľ nežijem na Slovensku, ale v Bruseli, kde je množstvo príležitostí. Sídli tam veľa agentúr pracujúcich na európskej úrovni. Účasť na letnej škole som vyhodnotila ako príležitosť stretnúť veľa mozgov, príležitosť začať sa vzdelávať o integrite a transparentnosti, lebo iba vášeň nestačí.
Čo Ťa na letnej škole najviac zaujalo?
Písala som si strašne veľa poznámok, spolužiaci sa smiali, že som ako top študent. E. Bohórquez z mexickej pobočky Transparency hovoril, ako štrukturálne zmeny nestačia a musíme zaviesť systém zdola nahor. Prezentoval príklady zo svojej krajiny: keď v roku 2009 po veľkej tragédii v škôlke uhorelo asi 50 detí, zistilo sa, že to bol dôsledok skorumpovanej certifikačnej schémy. Rozhodli sa zmobilizovať občiansku spoločnosť a zapojilo sa cez 90 % rodičov. Každý investoval pár hodín času a monitorovali škôlky. Rodičia tak dosiahli zmenu bez priameho boja proti korupcii.
Zaujala ma i L. Čigāne, ex-poslankyňa lotyšského parlamentu a jej skúsenosti s korupciou v politike. Pred poslaneckým mandátom pracovala pre tamojšiu pobočku Transparency. Hovorila, ako jej nedovolili postúpiť vyššie kvôli tomu, že prišla z občianskej spoločnosti. Najskôr sa poslanci jej vlastnej strany tvárili, že chcú spolupracovať s občianskou spoločnosťou, ale vzali ju do politiky iba preto, aby nemohla byť aktívna.
Prednášajúci z floridskej štátnej univerzity P. Conway hovoril o psychológii korupcie a spravodlivosti – čo sa v človeku deje pri vnútornom boji dvoch morálnych hodnôt, napríklad férovosť a lojálnosť. Podľa jeho slov v niektorých kultúrach, napr. ázijskej prevažuje lojálnosť. Ak u jednotlivca prevažuje férovosť, skôr sa odhodlá oznámiť korupciu, ako keď uňho prevažuje lojálnosť k zamestnávateľovi. Sú to poznatky, ktoré môžem používať každý deň. Každý to síce v hĺbke vie, ale nedokážeme ich presne pomenovať.
Vedela si, že na letnej škole nebudeš jediná Slovenka?
Že sa nás zo Slovenska zapojilo viac, som zistila počas úvodnej prednášky o ideálnom začiatku v malom, lebo nie každý je okamžite pripravený na úplnú revolúciu v boji proti korupcii – malými krokmi zmeniť celý systém.
Litovskí lektori použili obdobu nášho príslovia „Lepší vrabec v hrsti ako holub na streche.“ V litovčine: „Lepší vták v hrsti ako los v lese.“ Aj v angličtine existuje ekvivalent s rovnakým významom. Pýtali sa účastníkov na výraz v ich jazyku. Prihlásila som sa so slovenským znením, ozvalo sa niekoľko ďalších. To príslovie je v mnohých jazykoch podobné, v španielčine napr. Jeden vták v hrsti lepší ako sto letiacich. Po prednáške za mnou prišla jedna slečna a povedala, že je tiež zo Slovenska. Tak som sa zoznámila s Luckou z jednej neziskovky v Berlíne. Neskôr s Jankou, ktorá prišla na vlastnú päsť, žije v Prahe, kriminologičkou Katarínou zo Švajčiarska, aj Danielou, ktorá pracuje pre Ernst & Young vo Viedni.
Ako prebiehal typický deň letnej školy?
Od rána až do večera to bol vyťažený 14-hodinový deň. Od deviatej ráno bežali hodinové diskusné stretnutia s prednášajúcimi, po desiatej začínali prvé dopoludňajšie prednášky, počas prestávok medzi nimi sme sa zoznamovali a rozprávali s ostatnými účastníkmi. Po obede pokračovali ďalšie prednášky a po večeri bol naplánovaný dobrovoľný spoločný program.
Vždy ráno paralelne bežalo 3 až 5 diskusií s prednášajúcimi. Ak predošlý deň človeka zaujala prednáška, mal možnosť porozprávať sa v skupine s lektorom. Zapojila som sa do ranného posedenia s D. Eagletonom na tému korupcie v ťažobnom priemysle, celosvetovo jednom z najskorumpovanejších sektorov. Najzraniteľnejšie sú krajiny bohaté na nerastné zdroje, ktoré sú na výnosoch z nich závislé. Zaoberali sme sa napr. africkými prípadmi – sú ako z iného sveta. Podpísaný kontrakt za miliardy dolárov, úplne ošklbaná vláda, na zákazke sa nabalia vysokopostavení africkí úradníci. Ťažobná spoločnosť sa snaží znížiť svoje zisky na papieri spojením troch projektov do jedného, a ten, ktorý je v investičnej fáze, im umelo zníži zisk. Alebo deklarujú iba ťažbu jedného kovu, ale pritom v rude sú dva ďalšie, ktoré sa tiež spracovávajú. Neodvádzajú tak dane, neplatia licenčné poplatky.
Hovorili aj o praktikách čínskych investorov. Nikto nemá ani šajnu, aká je vlastne produkcia diamantov, v akej výške je ich trhová cena, pretože Číňania naložia všetko do lietadla, odídu bez toho, aby bolo čokoľvek zmonitorované. Nezamestnávajú žiadnu domácu pracovnú silu, z tisíc ľudí možno päťdesiat lokálnych pracovníkov na preklad. Pricestujú s nimi ich vlastní strážcovia, upratovači. Zákazky ropy, diamantov aj platiny sa pohybujú v číslach porovnateľných s rozpočtom sektoru zdravotníctva v chudobnejšej krajine. Ťažobné spoločnosti platia politikom obrovské sumy, aby vlády prijali zmluvy za hrozných podmienok (Nigéria, Keňa, ďalšie africké krajiny, Brazília).
Bolo v programe spomenuté aj Slovensko alebo slovenská prax boja proti korupcii?
Zuzka Hlávková mala cez skype prednášku s názvom Máte guráž urobiť to? Prezentovala svoj príbeh a jeho emocionálnu stránku, čo sa deje, keď sa kauza medializuje, aký dopad to má na oznamovateľa. Ťažkosti, na ktoré by sa mal človek pripraviť, keď sa rozhodne oznámiť korupciu, ktorá sa deje na jeho pracovisku.
V priebehu týždňa prednášala aj holandská ombudsmanka pre médiá Margo Smit o slobodných médiách ako nástroji, prostriedku a podpore slobodnej spoločnosti. My na Slovensku nemáme takúto funkciu, hoci i na Slovensku práca novinárov viedla k odhaleniu mnohých káuz. Diskutovali sme o systémoch financovania médií. Keby som vedela vopred, priniesla by som krátku prezentáciu napríklad o fungovaní Denníka N, (ako vznikol, snaha o nezávislú žurnalistiku, inovatívny spôsob na získavanie nových predplatiteľov). Lebo v posledný deň mali aj účastníci možnosť vystúpiť s nápadom, národným projektom.
Holandské reálie boli prezentované ako novátorské myšlienky, no mala som pocit, že aj Slovensko môže ponúknuť inšpiratívne riešenia. Pani ombudsmanka spomínala, že napríklad v Belgicku nie sú zdaňované tlačené denníky, ale to, čo je na internete, čo je online, čo najviac teraz ľudia sledujú. Pripadalo mi to, akoby sme na Slovensku boli desať rokov popredu a aj náš slovenský príklad by mal čo ponúknuť. Ale netrúfla som si prihlásiť sa.
Si v kontakte s účastníkmi a účastníčkami aj po letnej škole?
Všetci sme sa popridávali na Facebooku (smiech). Niekoho mám aj na LinkedINe. S jedným profesorom z Indie prednášajúcim právo na tamojšej univerzite sme v kontakte mailom. Prezentoval svoju ideu posledný deň. Jeho téza znela: Podplácanie by malo byť legálne! Inšpiroval sa článkom hlavného finančného poradcu indického ministerstva financií Kaushik Basu-a. Ten povedal, že ak má človek nárok na verejné služby, ale bez úplatku by k nim nemal prístup, mal by byť oslobodený od trestu v prípade, ak úplatok dá. V súčasnosti v Indii obaja, aj ten, kto podpláca, aj ten, kto úplatok prijíma, dostanú rovnaký trest. Považoval to za neférové a aj ja s tým súhlasím. Jeho názor sa ale nestretol s pochopením.
Ako využívaš získané poznatky?
Na jednom workshope lektor J. Leone z Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) vo Varšave hovoril o možnosti zaregistrovať sa ako nestranný pozorovateľ vo voľbách. Záujemca podstúpi elektronický test, ak ním prejde, bude v ODIHR databáze. Test som po letnej škole absolvovala, mám certifikát, čo bude ďalej, uvidíme.
Prínosné informácie zo spomínanej prednášky D. Eagletona o korupcii v ťažobnom priemysle ma inšpirovali k prevereniu situácie u nás na Slovensku. Na prednáške nám predstavil platformu, ktorá vznikla po prijatí európskej legislatívy v roku 2013. Všetky ťažobné spoločnosti registrované v EÚ alebo na Londýnskej burze spĺňajúce určité kritériá (počet zamestnancov, obrat, atď.) by mali publikovať správy napr. aj o výške zaplatených daní, úhrade vláde za vyťažený nerast, ai. Len pre zaujímavosť som sa teda pozrela na Hornonitrianske bane. Bezodkladne odpovedali na moju otázku, zaslali link na všetky ich účtovné závierky obsahujúce platby obciam vo forme dane z nehnuteľnosti a úhrady za dobývací priestor. Mne sa daň z príjmu právnickej osoby zdala veľmi nízka (niekoľkotisíc eur). No kamarát, čo tieto dáta vie interpretovať lepšie ako ja, sa vyjadril, že vo výročných správach všetko sedí. Iba po eventuálnej detailnej investígatíve by sa muselo preveriť, či si odpočítateľné položky rátajú oprávnene. V aktuálnej podobe by všetko malo byť v poriadku.
Komu by si odporučila letnú školu?
Zúčastnili sa ľudia zo všetkých oblastí, zo súkromného, verejného sektora a z občianskej spoločnosti. Študenti (za účasť získajú certifikát a 6 kreditov), žurnalisti, tí, ktorých téma boja proti korupcii iba zaujíma, ale nepracujú v nej. S informáciami, ktoré sme dostávali a ktoré nám prezentovali spolu s platformami a otvorenými databázami, môže pracovať ktokoľvek. Ideálne by bolo tlačiť na zamestnávateľov – štátne a verejné inštitúcie i súkromné spoločnosti, ktoré by tam posielali zamestnancov.
Kontrolu predvolebných kampaní si podporila aj finančným darom. Čo ťa motivovalo prispieť?
Možno som naivná, no myslím si, že keď naša krajina nebude presiaknutá korupciou, vznikne cesta na vyriešenie neduhov v ostatných oblastiach. Preto som sa rozhodla prispieť aj finančne Transparency na kontrolu volieb. To, ako čisto je vedená predvolebná kampaň, by mohlo naznačiť, akým spôsobom bude vedená krajina v rukách zvolených politických subjektov.
Keď posielam dar iniciatívam občianskej spoločnosti, často je to v rozpoložení zdravého hnevu – ako je možné, že na Slovensku sa musia bežní ľudia cez rôzne zbierky poskladať, aby veci fungovali?! Aby prežil človek, ktorý oznámil korupciu a bol preto následne vyhodený z práce, aby sa ťažko choré deti dostali k lieku, aby sa ochránili lesy…
Solidarita a aktívny občiansky sektor sú pre spoločnosť super aktíva, peniaze som poslala vo viere, že aj vďaka takejto podpore príde čas, keď bude štát schopný plniť všetky svoje funkcie.
Zhovárala sa Zuzana Grochalová.
Za pomoc s prepisom nahrávky do textovej podoby ďakujeme našej dobrovoľníčke Zuzane Švecovej.
Pomôžte nám kontrolovať politikov aj po voľbách vašimi 2 % percentami z daní. Pozorne budeme sledovať protikorupčnú politiku novej vlády, a to od návrhov zákonov až po nominácie do najvyšších úradov.
Ak ste sa rozhodli venovať svoje 2 % inde, podporiť nás môžete aj priamo. Ďakujeme.
