Potom, ako Transparency International Slovensko detailne preskúmala pokrytie slovenských regiónov spravodajskými médiami, sme sa pozreli aj na kvalitu lokálnej žurnalistiky. Napriek ťažkým podmienkam vznikajú aj v regiónoch dôležité príspevky, ktoré strážia úroveň miestnej demokracie.
Anna Zábojníková je mladá novinárka, ktorej v Ružomberku, kde vyštudovala, chýbalo nezávislé médium. Pôsobila v RK magazíne, z ktorého však po názorových nezhodách s vydavateľom o informovaní o dianí v meste odišla. Magazín vlastní súčasný ružomberský viceprimátor Róbert Kolár, v tom čase poslanecký kandidát v tíme aktuálneho primátora. V máji 2022 spoločne s ďalšou novinárkou Nikolou Marhefkovou založili regionálny online portál Otvorene.info.
„Dôvodom bola aj napriek vysokému počtu médií v Ružomberku príliš malá ponuka kvalitných mediálnych výstupov. Zároveň sme chceli búrať stereotyp, že vyštudovaný novinár musí automaticky smerovať do hlavného mesta,” hovorí.
Anna Zábojníková hovorí, že pracovala ako úradníčka, aby mohla po večeroch prevádzkovať spravodajský portál. FOTO: Zlatica Kalužná
Po večeroch novinármi
Keďže nemali na rozbeh peniaze, obe si našli iné zamestnanie, popri ktorom prispievali na portál. „Rok som bola na pozemkovom a lesnom úrade, kde bol plat 690 eur mesačne,” opisuje začiatky. Následne pracovala ako redaktorka aj v mestskej televízii v Dolnom Kubíne, ktorá však podľa nej fungovala skôr ako hlásna trúba radnice.
Prevádzkovať spravodajský portál v takomto voľnočasovom móde sa im darilo rok a pol, počas ktorého vydali aj viacero pozoruhodných kritických textov. Jednou z takýchto tém boli aj problematické praktiky v Liptovskom múzeu, ktorého zriaďovateľom je Žilinský samosprávny kraj. Séria vyústila do textu o výberovom konaní na riaditeľa Liptovského múzea, kde Anna upozornila na možný konflikt záujmov. Výberové konanie totiž pripravoval odbor, ktorému šéfoval víťazný kandidát.
Aj tento text sme v Transparency vybrali ako jeden z pozitívnych príkladov v lokálnej žurnalistike, ktoré vplývajú aj na kvalitu miestnej demokracie.
V tejto analýze sme sa rozhodli práve na takéto dobré príklady verejne poukázať. Pre tento pilotný zámer sme nevyhlasovali súťaž s prihlasovaním, pozitívne príklady sme vyhľadávali sami. Okrem kvality obsahu a žurnalistického spracovania témy sme prihliadali aj na relevanciu a významnosť témy z hľadiska princípov dodržiavania princípov právneho štátu, boja proti korupcii a dezinformáciám, ako na formu spracovania a atraktívnosť témy.
Mapa spravodajských púští je interaktívna, po kliknutí na okres sa zobrazia podrobnosti.
Mediálne púšte
Práve nedostatok takýchto médií a príspevkov v regiónoch, ktoré sa vo výskumoch označujú aj ako mediálne púšte, má podľa zahraničných štúdií nepriaznivý dopad na miestnu demokraciu, apatiu voličov, zvyšovanie priestoru pre zneužívanie moci, korupciu či šírenie dezinformácií. V Transparency sme v nedávnej analýze do pásma mediálnych púští alebo na jeho hrane zaradili až 33 z celkovo 72 okresov (bratislavské a košické okresy sme rátali ako celé mesto), v ktorých žije až 29% populácie Slovenska.
Na mape púšti z prelomu rokov 2023 a 2024 patrí Ružomberok medzi okresy s nedostatočným pokrytím, portál Otvorene.info na nej už nefiguruje. Posledným článkom na titulke portálu z novembra 2023 je práve nami ocenený príspevok o výberovom konaní v Liptovskom múzeu.
Keďže sa mladým novinárkam nepodarilo na prevádzku média získať investora ani grant, museli jeho činnosť utlmiť. Nikola Marhefková je dnes šéfredaktorkou týždenníka My Turiec z vydavateľskej siete Petit Press. Anna Zábojníková po deviatich rokoch odišla z Ružomberka do Bratislavy a píše pre portál Startitup.
Hlásne trúby
Príbeh portálu Otvorene.info je v niečom symptomatickým príkladom stavu lokálnej žurnalistiky na Slovensku. Pokus o nezávislý miestny portál rozbiehali novinárky nielen v konkurencii viceprimátorovho RK magazínu, ale aj dvojtýždenníka Ružomberský hlas a Mestskej televízie Ružomberok, ktoré obe prevádzkuje mestská akciovka.
Najväčší podiel lokálnych titulov tvoria podľa štátneho registra periodickej tlače práve radničné periodiká (počas našej analýzy z decembra 2022 ich bolo na Slovensku 470). Tie sa obsahovo sústredia najmä na kompetencie samospráv a ich predstaviteľov, ich rozhodnutia neraz vykresľujú len v ružových farbách, miestni politici si na obsah nezriedka udržujú aj priamy vplyv.
Prípad RK magazínu zas demonštruje, že aj súkromné médiá môžu byť v rukách lokálnych politikov alebo podnikateľov. Priestor nepochybne existuje aj pre skutočne nezávislé projekty, ich financovanie je však často problematické. Úlohu nezávislej kontroly sa aspoň sčasti v niektorých okresoch snažia zastupovať väčšie spravodajské siete ako Petit Press, alebo regionálne mutácie online portálov ako Štandard či Mediak.
Vzdorný Korzár
Na spomínanej mape spravodajských púští, ktorej rozšírenú aktualizáciu aj o elektronické médiá sme v Transparency publikovali len pred pár mesiacmi, obstáli najlepšie okresy Košice a Prešov. V oboch okresoch pôsobia regionálne tlačené tituly, spravodajské online portály, aj regionálne rádia a televízie. Z hľadiska kvality spravodajstva ich však ťahá predovšetkým denník Korzár zo spomínanej siete Petit Press.
Práve v tomto denníku sme narazili aj na najviac článkov s ambíciou verejnej kontroly a dopadom na kvalitu miestnej demokracie. Verejné ocenenie za mimoriadny príspevok k lokálnej žurnalistike si z nášho pohľadu in memoriam nepochybne zaslúži nedávno zosnulý šéfredaktor Korzára Jaroslav Vrábeľ, ktorý s kolegyňou Elenou Dankovou odhaľoval kauzy Košického samosprávneho kraja pod vedením Rastislava Trnku.
Vrábeľ aj s kolegami si pre kritické články vyslúžili aj spochybňovanie a útoky. Trnka si dal dokonca spoločnosťou Mediaboard vypracovať porovnávaciu analýzu, ako Korzár informuje o ňom, prešovskom županovi Milanovi Majerskom a košickom primátorovi Jaroslavovi Polačekovi. Na základe jej interpretácie následne denník a jeho novinárov v úvodníku župou vydávaného časopisu „Rozhýbaný kraj” nazýva plátkom, úderkou či pisálkami.
Symbolické ocenenie
Korzár však plní úlohu „strážneho psa demokracie” aj v ďalších mestách na východe. Spomedzi takýchto článkov možno vyzdvihnúť napríklad text prešovského redaktora Michala Franka o podivnom prideľovaní sociálnych bytov kežmarskou radnicou Má luxusné autá, sociálny byt, volá sa Kuffa. Spĺňa všetky podmienky, tvrdí úrad.
Na Strednom a Západnom Slovensku vydáva Petit Press viacero regionálnych týždenníkov. Príkladom dobrej praxe z ich produkcie môže byť článok šéfredaktora siete Radoslava Blažeka, ktorý v týždenníku MY Kysuce pred rokom upozornil, ako poslanci Čadce neriešili problém s nelegálnymi billboardmi a viacerí na nich dokonca sami kampaňovali. Nelegálna kampaň skončila, až keď sa múr po búrke zvalil.
Trojicu uvedených príspevkov od Jaroslava Vrábeľa a Eleny Dankovej, Anny Zábojníkovej a Radoslava Blažeka sme koncom júna aspoň symbolicky ocenili aj na júnovej diskusii Transparency o mediálnych púštiach a príkladoch dobrej praxe. Cenu v podobe kníh z vydavateľstva Ringier Slovakia Media poskytol šéfredaktor portálu Aktuality Peter Bárdy, ktorý na podujatí o téme diskutoval s vedúcim reportérov a editorov Denníka N Jurajom Koníkom, analytikmi Transparency a lokálnymi žurnalistami.
Šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy (vľavo), vedúci reportérov Denníka N Juraj Koník (v strede) a analytik Transparency Ľuboš Kostelanský počas diskusie o mediálnych púšťach a príkladoch dobrej praxe. FOTO: Zlatica Kalužná
Pomalší rozbeh online portálov
Aj keď v našej tohoročnej analýze konštatujeme, že zanikajúce a upadajúce lokálne printy zatiaľ nedokázali nové elektronické médiá nahradiť, dobré príklady možno nachádzať aj v nich. Vyzdvihnúť možno napríklad podsekcie celoslovenského portálu Štandard.sk, ktorý do slovenských regiónov expandoval po investičnom vstupe švajčiarskej spoločnosti Saidler v roku 2021.
Hoci na celoslovenskej úrovni vzbudzuje Štandard kontroverzie a portál Konšpirátori.sk redakciu dokonca zaradil na zoznam stránok so sporným obsahom, v online prostredí krajské redakcie Štandardu dokážu prinášať o fungovaní radníc a žúp aj kritické pohľady. Príkladom môže byť napríklad séria článkov autora Ivana Lučaniča o silvestrovských oslavách v Bratislave (tu a tu).
Tieto príklady však podľa nás úroveň Korzáru nedosahujú, podobne ako pri ďalších lokálnych periodikách aj tu dosiaľ narážame na typické neduhy ako je miešanie komentatívnych prvkov so spravodajstvom, nedodržiavanie zásady nestrannosti či nedostatočný priestor na vyjadrenie kritizovaných politikov.
Príspevky regionálnych televízií a rádií sa skúmajú ťažšie, keďže ich služby mediálnych archívov zväčša nemonitorujú. Väčšina z nich je buď priamo spolufinancovaná samosprávami, alebo sa kritickému lokálnemu spravodajstvu nevenuje. Jedným z mála príkladov je napríklad Rádio Košice, ktoré vlani napríklad komplexnejšie spracovalo tému priveľkého množstva košických mestských častí.
Ako to vyzerá inde?
Kríza lokálnej žurnalistiky je globálnym problémom, ktorej venujú pozornosť tvorcovia politík, akademici, analytici aj novinári po celom svete. Na Slovensku túto tému štát zatiaľ ignoruje, prinášať do verejného priestoru sa ju viac snažíme napríklad aspoň my v Transparency. Okrem spomínaných analýz mediálnych púští a diskusie s novinármi sme v uplynulých mesiacoch zorganizovali aj viacero verejných debát s odborníkmi zo Spojených štátov amerických, ktorých veľvyslanectvo tento náš projekt aj podporilo.
„Tam, kde nie je lokálna žurnalistika, existuje veľa priestoru pre dezinformácie a korupciu,” vysvetľovala na jednej z diskusií Sarah Stonbely, riaditeľka projektu State of Local News zameraného na mapovanie situácie lokálnej žurnalistiky v USA. Ich mapa za rok 2023 ukazuje 17 príkladov najlepších lokálnych médií, ktoré poskytujú svojim komunitám vynikajúce spravodajstvo nevyhnutné pre demokraciu a zároveň napredujú v hľadaní stabilných a udržateľných obchodných modelov.
Spomínajú napríklad projekt Mississipi Today, ktorého investigatívna reportérka Anna Wolfe získala Pulitzerovu cenu potom, čo odhalila, ako bývalý guvernér Mississippi Phil Bryant využil úrad na presmerovanie 77 miliónov dolárov zo štátnej sociálnej podpory v prospech svojej rodiny a priateľov.
Ďalším je alabamský portál AL.com, ktorý má jeden z najväčších vyšetrovacích tímov na juhovýchode USA a štyri Pulitzerove ceny. Všimli si napríklad, že v mestečku Brookside, kde žije len vyše tisícka obyvateľov, sa pokuty udeľované políciou zvýšili o 640 percent a tak nakoniec tvorili polovicu mestského rozpočtu. Odhalenie policajnej nadpráce viedlo k rezignácii tamojšieho šéfa polície, zmene legislatívy a štátnemu auditu.
K najväčším lokálnym médiám v USA vôbec patrí Star Tribune z Minneapolisu, ktorý zamestnáva viac ako 230 reportérov. Financujú ho státisíce predplatiteľov, ktorí sú ochotní platiť od 20 do 50 dolárov mesačne. Na spomínanej mape je tiež 164 novinových startupov, ktoré sú mladšie ako päť rokov.
Centrum pre pluralitu a slobodu médií vidí na Slovensku vysoký risk vzniku mediálnych púští, teda oblastí bez nezávislého lokálneho spravodajstva. Hodnotili päť faktorov ako je infraštruktúra médií, ich nezávislosť, sociálnu inklúziu, ale aj problém s nedostatkom ochrany žurnalistov. GRAF: CMPF EUI.
Nie je to len o novinároch
V medzinárodnom kontexte patrí Slovensko medzi krajiny s najvyšším rizikom vzniku mediálnych púští. Vyplýva to z aktuálnej správy európskeho Centra pre pluralitu a slobodu médií. Hodnotenie zohľadňuje nielen infraštruktúru lokálnych médií, nezávislosť redakcie a neexistujúcu ochranu novinárov, ale aj absenciu špeciálneho systému dotácií pre miestne médiá.
V krajinách, kde lokálne spravodajstvo dlhodobo funguje, ako je Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Lotyšsko či Luxembursko, existuje systém štátnej podpory vo forme grantov, ktoré musia byť dostupné a spravodlivé.
Práve podpora nezávislej lokálnej žurnalistiky zo strany verejných inštitúcií, filantropov aj samotných čitateľov patrí medzi najefektívnejšie spôsoby ako spomaliť rozširovanie mediálnych púští. Diať sa tak nemusí iba priamou podporu, verejný i súkromný sektor môžu kvalitnú lokálnu žurnalistiku podporovať aj inak, napríklad cez zvýhodnené zdanenie, úpravu legislatívy, oceňovanie, regulovanú inzerciu, poukážky na kúpu predplatného pre členov miestnych komunít, stimuly pre študentov žurnalistiky, ale aj podporou výskumu, miestnych tlačiarní či lepšej dostupnosti internetu.
Zásadná časť tohto problému však bude stále ležať aj na pleciach samotných novinárov, ktorých na rozdiel od krajín s fungujúcou lokálnou žurnalistkou ako Dánsko štát dostatočne nechráni, ani nevytvára potrebné podmienky. Sme preto veľmi radi, že aj v slovenských regiónoch sa nájdu mnohí, ktorých práca pomáha zvyšovať verejnú kontrolu a demokraciu aj v našich mestách a krajoch.
Martina Hilbertová, Ľuboš Kostelanský, Michal Piško