V Transparency sme sa pozreli na vnútornú kontrolu obcí z okresov na okraji mediálneho záujmu. Aktualizované správy hlavných kontrolórov nájdu obyvatelia na weboch iba každej ôsmej zo 159 skúmaných samospráv, pri majetkových priznaniach starostu pochodia pri necelej tretine.
Tretina obyvateľov Slovenska žije v okresoch na hrane mediálnych púští a teda v oblastiach, v akých sa podľa zahraničných štúdií ľahšie darí rôznym prejavom miestnej autokracie, apatii voličov, korupcii či šíreniu dezinformácií, zverejnili sme v marci na tomto mieste závery analýzy Transparency. Platí to ale naozaj aj pre slovenské spravodajsky minimálne pokrývané regióny?
Odpoveď na túto otázku by si vyžadovala komplexný výskum dát z rôznych zdrojov. Pomerne jednoducho sa však dá pozrieť aspoň na niektoré čiastkové témy, napríklad na činnosť hlavných kontrolórov, transparentnosť obecných webov či prípadné zneužívanie radničných komunikačných kanálov.
V prvej časti tejto analýzy sme sa pozreli, ako v 159 obciach zo siedmich „mediálnych púští“ vyzerá informovanie o práci tamojších hlavných kontrolórov či informovanie o majetkových pomeroch starostov. Ide o okresy Bánovce nad Bebravou, Bytča, Turčianske Teplice, Žarnovica, Banská Štiavnica, Senec a Pezinok, ktoré spadli v našej nedávnej analýze do poslednej kategórie okresov s „minimálnym pokrytím“ nezávislým spravodajstvom.
Na úvod jedna relatívne dobrá správa, až na pár naozaj drobných obcí bez webových stránok sme informácie o ich hlavných kontrolóroch dokázali dohľadať online a nenarazili na vypuklé problémy ako z mediálne známych prípadov z oravskej obce Mútne či Turej v levickom okrese. Oba spája zlyhanie kontrolných mechanizmov, ktoré neodhalili postupné vyplatenie až 42% mútňanského rozpočtu starostovi blízkym firmám, ani trestnú činnosť na majetku Turej, ktorá viedla až k nútenej správe. V Turej dokonca od roku 2011 hlavného kontrolóra vôbec nemali, hoci ide o zákonnú povinnosť samosprávy.
Utajené majetkové pomery
Práve hlavný kontrolór má byť spolu s obecnými poslancami prvou inštanciou kontroly radnice. Problémom však v praxi často nastáva, ak sú poslanci so starostom jedna ruka a k tomu si ešte zvolia aj spriazneného kontrolóra. V takých prípadoch môže do kontroly zasiahnuť ešte prokuratúra, ktorú môžu na porušenia zákonov upozorniť aktívni občania či miestne médiá. Ak v oblasti chýbajú aj tie, samospráva sa vcelku ľahko môže premeniť aj na „rodinný podnik“.
Zverejňovanie majetkových pomerov primátorov, mestských poslancov a v obciach aj starostov už roky prikazuje ústavný zákon o konflikte záujmov. Mnohé obce a dokonca ani niektoré mestá si však z tejto povinnosti príliš ťažkú hlavu nerobia. V prípade nami skúmanej vzorky sa toto konštatovanie týka nadpolovičného počtu obcí v každom zo siedmich okresov (celkovo sme priznania starostov našli na weboch 48 zo 159 obcí).
V okrese Banská Štiavnica sme dokonca aktuálne majetkové priznania primátorky a starostov nenašli ani v jednej z 15 tamojších samospráv. Pre úplnosť treba dodať, že v celej vzorke je aj viacero miest, vrátane Banskej Štiavnice, ktorých primátori musia priznania posielať na zverejnenie aj do Národnej rady. Občan si ich s odstupom vie vyhľadať aspoň na webe parlamentu.
Za pomoci našej spolupracovníčky sme sa preto obrátili na hlavných kontrolórov aspoň niektorých obcí s otázkou, či o pochybení vedia a plánujú zakročiť.
Z jedenástich kontrolórov nám štyria (Vinosady, Tomášov, Svätý Anton a Štiavnické Bane) ani neodpovedali. Päť odpovedí bolo voči otázke bežného občana ústretových (Pezinok, Kráľová pri Senci, Malinovo, Hronský Beňadik a Turček) a kontrolóri aj prejavili záujem o nápravu. V Kráľovej pri Senci majetkové priznanie oproti našej predchádzajúcej návšteve webu pribudlo, v Malinove nám hlavná kontrolórka pomohla nájsť už zverejnený dokument na stránke, ktorý sme predtým napriek úsiliu nenašli. Vo zvyšných prípadoch kontrolóri vzali podnet na vedomie a obrátili sa na obecný úrad s požiadavkou na riešenie.
Odlišná situácia nastala v Žitnej-Radiši (okres Bánovce nad Bebravou) a v Jablonovom (okres Bytča). Odpovede hlavných kontrolórok sa niesli v duchu obráťte sa na starostu, ja dokumenty nezverejňujem.
Práve takýto prístup základného kontrolného mechanizmu v obci naznačuje väčší problém. Ak sa hlavný kontrolór odmietne zaoberať jednoduchým podnetom občana na zjavné porušenie zákona, možno od neho očakávať iniciatívu pri zložitejších problémoch?
Výsledky kontroly: Nedostupné
Ešte horšie dopadol náš test pri snahe o nájdenie správ o kontrolnej činnosti za rok 2022. Zo 147 obcí s funkčnými webmi sme tento základný dokument našli iba v 19-tich prípadoch. V skúmaných regiónoch tak ide o 12% samospráv, pri ktorých sa môže občan online dopátrať, čo počas roka tamojší hlavný kontrolór vlastne robí.
Tu treba zdôrazniť, že zákon takúto povinnosť síce nevyžaduje, avšak z podstaty veci ide o základný dokument, týkajúci sa kontrolných mechanizmov na lokálnej úrovni. Pre porovnanie, v poslednom rebríčku transparentnosti stovky najväčších miest z roku 2022, ktorý pravidelne zostavuje Transparency, zverejňovalo správy kontrolórov 63 samospráv (a teda 63% z nich).
Kontrolórom v spomínaných jedenástich obciach sme preto adresovali aj otázku, prečo správy nie sú verejne dostupné na webe samosprávy. Odpovede boli zväčša iba variáciami na prvý príklad s majetkovými priznaniami.
V rovnakých štyroch prípadoch sme sa odpovede nedočkali. V Pezinku sme boli odkázaní na čiastkové správy, s tým, že do budúcnosti je snaha ich skompletizovať. V Kráľovej pri Senci po našom podnete správy už občan nájde. V ostatných prípadoch sme boli informovaní, že nejde o povinnosť obce, preto si máme podať žiadosť o informácie alebo prísť na nahliadnutie na obecný úrad. Kontrolórka Jablonového nám správu iniciatívne zaslala.
Systémové slabiny a čo s nimi
Nedostatočný záujem kontrolórov o dianie v obci ešte nemusí automaticky znamenať snahu o tutlanie miestnych problémov alebo nadprácu pre starostu. Aj z našich skúseností vyplýva, že dôvodom môže byť v mnohých prípadoch aj bežné „nestíhanie“. Tento problém je predovšetkým vypuklý v menších obciach, ktoré si kontrolórov často zdieľajú.
V skúmanej vzorke siedmich okresov „mediálnych púští“ využíva viac ako polovica obcí hlavného kontrolóra, ktorí pôsobí aj v iných samosprávach. Problém „úväzkových kontrolórov“ je dlhodobo známy a pravidelne na neho upozorňuje aj Najvyšší kontrolný úrad.
Aj v nami skúmaných okresoch nie je núdza o kontrolórov s úväzkami v troch obciach, nájsť však možno aj prípady, kedy jeden pracovník stíha dohľad nad štyrmi či dokonca ôsmimi samosprávami zároveň (Hvozdnica, Jablonové, Kolárovice, Kotešová, Petrovice, Predmier, Súľov-Hradná, Štiavnik). V bytčianskom okrese tak existujú iba štyri samosprávy, ktoré majú odlišného hlavného kontrolóra než je Jozefína Šipková.
Možno namietať, že súčet všetkých obyvateľov v troch či štyroch dedinách môže byť podobný, ako v menších mestách, ktoré si tiež zriadenie útvaru hlavného kontrolóra s viacerými zamestnancami nemôžu dovoliť. Do úvahy však treba vziať, že každá z obcí má rovnaký rozsah zákonných povinností, čo prácu kontrolóra znásobuje.
Tento chronický problém slovenských samospráv je jedným z dôsledkov dlhodobo nedokončenej komunálnej reformy. Efektívnosť samospráv, profesionalizáciu ich riadenia a v konečnom dôsledku aj kvalitu ich služieb občanom dlhodobo negatívne ovplyvňuje veľká roztrieštenosť obcí, ktorých máme na Slovensku 2927 a až cez 80% z nich nemá ani 2-tisíc obyvateľov (až 409 obcí ich má dokonca menej ako dvesto).
Manažovať malé obce s ročným rozpočtom pár stotisíc eur je objektívne náročná úloha a mnohé malé obce majú z týchto peňazí problém hradiť aj svoje základné funkcie. Šetrí sa tak aj na kontrolných mechanizmoch, čo tiež znásobuje šancu prípadov ako tie z Mútneho či Turej v úvode textu.
Dokončenie komunálnej reformy, žiaľ, zostáva v nedohľadne, keďže naň väčšine strán chýba politická odvaha. Pri hľadaní rýchlejších zákonných prostriedkov by bolo vhodné prinajmenšom obmedziť maximálne úväzky pre kontrolórov, alebo aspoň od nich vyžadovať vyššiu mieru zodpovednosti, pri ktorej by spozorneli, či možno reálnu efektívnu kontrolu naozaj vykonávať aj nad obcami v polovici okresu.
Ján Ivančík, Dominika Iršová
Tento analýza mohla vzniknúť aj vďaka podpore z Transatlantic Foundation and the German Marshall Fund v rámci projektu „Ako posilniť regionálne kontrolné mechanizmy?“