V apríli 2014 vyhlásilo Ministerstvo dopravy šesťmiliónový tender na poradcu pre PPP projekty diaľnice D4 a rýchlostných ciest R1 a R7. Táto súťaž má veľký význam, keďže poradcovia, ktorí vzídu z tohto obstarávania, budú nastavovať podmienky pre cestné projekty za približne štyri miliardy. Podľa podnetu, ktorý nás na túto súťaž upozornil, sa jedná o „tender šitý na mieru.“ Z dôvodu, že sa diaľniciam dlhodobo venujeme a momentálne navyše analyzujeme, ako štát nakupuje poradenské služby, sme sa rozhodli na toto obstarávanie dôkladne pozrieť.
Výber bez skutočnej súťaže (I)
V roku 2007 Ministerstvo dopravy pod vedením Ľubomíra Vážneho uzatvorilo s použitím rokovacieho konania bez zverejnenia zmluvu o poskytovaní právnych služieb pre diaľničné PPP projekty v hodnote 19,6 mil. EUR s právnickou firmou CMS Cameron McKenna a s Advokátskou kanceláriou Jaroslav Ružička (dnes už Ružička Csekes). V reakcii na to Európska komisia zažalovala Slovensko na Súdnom dvore Európskej únie kvôli porušeniu pravidiel verejného obstarávania. Slovensko podľa EK neumožnilo, aby sa o zmluvu o poskytnutí právnych služieb pre diaľničné projekty súťažilo v celej Európskej únii. Komisia žalobu stiahla až po tom, ako ministerstvo, už na čele s Jánom Figeľom, zmluvu zrušilo. Ešte pred zrušením poradcovia pracovali na troch PPP projektoch – finalizovaný bol iba projekt výstavby a údržby rýchlostnej cesty R1, ostatné Figeľ zrušil.
Výber bez skutočnej súťaže (II) ?
Ministerstvo sa poučilo a v apríli 2014 už súťaž vypísalo. Súťaží sa poskytnutie komplexného poradenstva pri zadávaní a realizácii koncesie vybraných úsekov diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 ako aj právna, technická a finančná podpora v súvislosti s aplikáciou koncesnej zmluvy na projektovanie, financovanie, prevádzku a údržbu úsekov rýchlostnej cesty R1. Podmienky tendra vzbudzujú otázku, či má štát ozaj záujem o súťaž tých najlepších firiem.
Lehota na predkladanie ponúk do súťaže spĺňala zákonnú požiadavku 30 kalendárnych dní. Avšak toto obdobie zahŕňalo Veľkú noc a dva májové dni voľna a tak uchádzačom zostalo na prihlásenie 16 pracovných dní. Keďže pôvodné oznámenie obsahovalo chyby, lehota bola nakoniec predĺžená o týždeň, avšak aj táto lehota je krátka a nesvedčí o snahe štátu vytvoriť podmienky pre skutočnú súťaž. Takéto správanie je časté, štátni úradníci pred sviatkami vyhlasujú o tretinu viac súťaží ako v bežné pracovné týždne. Tým sa znižuje šanca, že sa prihlási veľa uchádzačov, čo úradníkom pridáva robotu a oslabuje ich moc nad výsledkom súťaže.
Tender obsahuje požiadavku, podľa ktorej uchádzači musia mať za sebou tri cestné PPP projekty. Z toho pri dvoch sa malo dosiahnuť štádium uzatvorenia koncesnej zmluvy a aspoň v jednom bolo nutné dospieť do fázy finančného uzatvorenia. Takéto štádiá dosiahli na Slovensku iba tri PPP projekty, na ktorých predtým pracovala skupina poradcov okolo AK Jaroslav Ružička doplnená expertmi z firiem PwC a Wood & Company. Či však tieto firmy spĺňajú požiadavky na prihlásenie sa do súťaže nevieme, keďže uchádzači mali preukázať, že pracovali na PPP projektoch v posledných troch rokoch a nám sa zatiaľ nepodarilo zistiť, kedy presne prestala platiť Figeľom zrušená zmluva. Ján Azúd z Ružička Csekes však hovorí, že tentokrát chcú radiť niektorému zo stavbárov, nie štátu. Na druhej strane, Boris Kostík z Wood & Company naznačil, že do tohto tendra možno pôjdu.
Striktne sú stanovené aj požiadavky na konkrétnych poradcov. Štát hľadá celkovo 14 právnych, finančných a technických expertov s predpísanými skúsenosťami s poskytovaním poradenstva pri cestných PPP projektoch, pričom až 11 z nich musí ovládať slovenský jazyk. Odôvodňujú to tým, že koncesná zmluva je napísaná v slovenskom jazyku. Takáto kombinácia je však veľmi obmedzujúca a vylučuje skúsených expertov zo zahraničia. Aby sme preskúmali jej opodstatnenosť, oslovili sme právnikov z firiem Allen & Overy a TaylorWessing e/n/w/c. Taktiež potvrdili, že tieto požiadavky zvyšujú pravdepodobnosť, že jedinými poradcami, ktorým sa podarí splniť kvalifikačné kritériá, budú tí, ktorí už pracovali na predchádzajúcich PPP projektoch podľa zmluvy z roku 2007.
Pre legálnosť stačí ilúzia súťaže
Diskriminačné nastavenie podmienok obstarávateľom nie je jedinou metódou pre zabezpečenie toho, aby formálne otvorenú súťaž vyhral želaný uchádzač. V posledných mesiacoch sme získavali údaje o obstarávaní poradenských služieb, konkrétne právnych, v 33 štátnych subjektoch. Prvú skupinu tvorilo 16 štátnych orgánov – fondov a ministerstiev, a v druhej bolo 17 štátnych a mestských firiem financovaných z verejných financií. Z týchto subjektov nám požadované informácie sprístupnilo 24 a medzi nimi až v štrnástich prípadoch pozorujeme, že sa dodávatelia právnych služieb opakujú.
V nami skúmanej vzorke sa objavuje hneď niekoľko prípadov, keď bol dodávateľ poradenských služieb vybraný bez reálnej súťaže. Na Ministerstve zdravotníctva evidujeme štyri súťaže o poskytovanie právnych služieb. V rokoch 2012 a 2013 bol podľa dokumentov, ktoré nám ministerstvo poskytlo, postup pri výbere rovnaký: Dušan Srnec z Odboru hospodárskej správy ministerstva vykonal prieskum trhu, v ktorom oslovil tri advokátske kancelárie, z nich v oboch prípadoch predložila ponuku len jedna – JUDr. Marta Srncová, s ktorou už ministerstvo spolupracovalo v minulosti a s ktorou, ako nám povedal pán Srnec, nie sú v príbuzenskom vzťahu. S JUDr. Srncovou bola zakaždým uzatvorená zmluva a v Centrálnom registri zmlúv sa nachádza už aj najnovšia z februára tohto roku, pri ktorej zákon umožňuje, aby prebehol obdobný postup výberu.
Podobne je to aj vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Od nástupu novej vlády v roku 2012 opakovane uzatvára zmluvy na právne služby len s Advokátskou kanceláriou Jančo, Jakubčák a partneri. V minimálne jednom nám známom prípade boli oslovené tri kancelárie, no v konečnom dôsledku sa úspešne prihlásila len jedna z nich. Opäť sa tak žiadna súťaž, aj napriek formálnej otvorenosti, nekonala. Mimochodom, tejto kancelárii sa so štátnymi zákazkami celkovo darí. Na portáli OtvorenéZmluvy možno od roku 2011 nájsť až 15 zmlúv s ôsmimi štátnymi orgánmi a firmami, kde figuruje v pozícii dodávateľa. A to vo firme, ktorá za štátne zákazky dostáva státisíce v odmenách, pracujú, podľa stránky advokátskej komory, len dvaja advokáti a traja koncipienti a webová stránka spoločnosti je už asi od roku 2011 „under construction“.
Ako vidíme aj z grafu, štátne orgány a firmy často spolupracujú s advokátskymi kanceláriami, s ktorými už majú predošlé skúsenosti. Takýto jav je bežný tiež v súkromnom sektore a nepochybne na to existujú oprávnené dôvody. Na kontinuálnej spolupráci s advokátskymi kanceláriami, s ktorými má štátny orgán či firma skúsenosť, by teda nebolo nič zlé, ak by táto spolupráca bola výsledkom obstarávania s cieľom zabezpečiť kvalitu a zároveň ekonomickú efektívnosť pri nakupovaní služieb z verejných prostriedkov. Tá sa dá dosiahnuť len skutočnou súťažou vedúcou k priaznivejším cenám. Avšak z ekonomického hľadiska absenciou súťaže pri obstarávaní služieb vo verejnom sektore dochádza k neefektívnemu hospodáreniu so štátnymi peniazmi. Navyše, v takýchto prípadoch sa zvyšuje riziko uzatvárania zmlúv na základe klientelizmu či korupcie, pričom toto riziko bolo minuloročnou novelou Zákona o verejnom obstarávaní, ktorá umožňuje uzatváranie zmlúv s preferovaným uchádzačom, ešte umocnené.
Ján Ondruš, Júlia Bodnárová, Samuel Spáč
Za čas a cenné rady ďakujeme Martinovi Magálovi a Petrovi Šťastnému z Allen & Overy a Andrejovi Leontievovi a Radovanovi Palovi z TaylorWessing e/n/w/c.
Ak sa Vám článok páčil, pošlite ho aj na vybrali.sme.sk
Ak Vás téma zaujala, staňte sa naším fanúšikom na facebooku. Tu plánujeme uverejňovať ďalšie články analyzujúce verejné obstarávania.
Článok je súčasťou dvojročného projektu Monitoring verejného obstarávania, ktorý bol podporený sumou 87 750 eur z Fondu pre mimovládne organizácie, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2009-2014. Správcom Fondu je Nadácia otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation. Cieľom Fondu je rozvoj advokačných a watch-dogových aktivít.
