SamosprávaČasť košických poslancov žiada zrušiť zmluvu s parkovacou spoločnosťou EEI pre nedostatok nových parkovísk. Analýza Transparency ponúka aj iný dôvod na jej prehodnotenie – nízke výnosy Košíc aj oproti menším mestám.
Téma parkovania pod patronátom súkromnej firmy EEI mi prehrala nedávne župné voľby a ak nič neurobíte, mnohým z vás prehrá aj blížiace sa komunálne voľby. Tak na decembrovom zastupiteľstve reagoval na diskusiu poslancov o možnom vypovedaní zmluvy s EEI primátor Košíc Richard Raši (Smer). Vypovedať zmluvu už na najbližšom zastupiteľstve preto poslancom odporučil ako jednu z možností, hoci pripustil, že rozhodnutie môže vetovať.
Parkovanie sa v posledných rokoch stalo v Košiciach výbušnou politickou témou. Rezonovala aj pred novembrovými župnými voľbami, hoci parkovanie sa kompetencií krajov nijako netýka. Popredného politika Smeru aj preto v súboji o post košického župana dokázal poraziť málo známy miestny politik a bývalý zástupca košického Starého mesta Rastislav Trnka (nezávislý s podporou OĽaNO, SaS, KDH, NOVA a Šanca). Trnka sa zviditeľnil práve ako jeden z organizátorov protestov proti EEI.
Pôsobenie najväčšieho parkovacieho operátora EEI rozbúrilo v posledných rokoch emócie vo viacerých mestách, niektoré samosprávy spoluprácu radšej odmietli. Najväčšiemu odporu musela firma i poslanci, ktorí jej vstup do mesta odobrili, čeliť práve v Košiciach. Kauza sa vyhrotila potom, ako Raši so zastupiteľstvom v roku 2016 dodatkom rozšírili platené parkovanie z úplného centra do okolitých zón.
Len máloktorá samosprávna téma dokázala na Slovensku vyburcovať takú aktivitu ľudí ako parkovacia politika v Košiciach. (Foto: sme.sk)
Ľudí do veľkej miery nahneval samotný fakt, že za parkovanie musia platiť. S podobným odporom však zodpovední politici musia rátať, spoplatnené parkovanie je daňou za riešenie dopravných a environmentálnych problémov každého veľkomesta. V košickom prípade sa však ako problematické ukazujú aj podmienky, za akých sa zmeny dejú. Analýza Transparency odhaľuje, že druhé najväčšie mesto môže vďaka nim prichádzať až o státisíce eur ročne.
Podcenená súťaž
Prvým sporným momentom kontraktu je jeho samotné vysúťaženie. Mesto síce prenajalo parkoviská v roku 2012 na základe súťaže, pri jej nastavovaní sa však zrejme nevyhlo pochybeniam. Na problematické okolnosti kontraktu Transparency upozornil bývalý vedúci právneho oddelenia v košickom Starom meste Miroslav Buriánek (jeho celú analýzu uverejňujeme pod článkom).
Magistrát podľa neho nedodržal zákon o majetku obcí, ktorý od roku 2011 prikazuje samosprávam prenechávať majetok za v danom čase a na danom mieste obvyklé nájomné. Obídené boli aj vlastné pravidlá prenajímania majetku mesta z roku 2010, ktoré stanovujú minimálnu cenu prenájmov vo výške jednej desatiny z ceny určenej znaleckým posudkom. Ten si magistrát nedal vypracovať.
„V súťažných podmienkach nebola stanovená povinná minimálna cena za prenájom parkovacích miest,“ rekapituluje Buriánek súťaž a uzatvorenie zmluvy v roku 2012. Ceny pozemkov prenajatých EEI sa podľa neho pohybujú okolo 140 až 150 eur za meter štvorcový. Ak by teda mesto dodržalo vlastné pravidlá, minimálna cena štvorcového metra pozemku mala byť stanovená pre jedno parkovacie miesto (15 m2) na 210 eur (140 eur x 15 m2 / 10) a nie na 95 eur (suma sa týka samotnej centrálnej mestskej zóny).
Ak by Košice dokázali vysúťažiť a zazmluvniť takúto minimálnu cenu, mohli ročne do rozpočtu za prenájom parkovacích miest v úplnom centre získavať necelého trištvrte milióna eur (712.530 eur). Vychádzajúc z tohto predpokladu príde samospráva za 10 rokov zmluvného vzťahu s EEI o takmer štyri milióny eur (3.885.300 eur).
Ďalším problémom, pre ktorý môžu Košice prichádzať o peniaze, je aj spôsob deľby výnosov medzi mesto a súkromnú firmu. Porovnanie výnosov z parkovania v ďalších mestách, kde EEI pôsobí (Banská Bystrica, Zvolen, Vranov nad Topľou) ukazuje, že Košice získavajú z parkovania oveľa menej, ako by mohli.
Banská Bystrica úspešnejšia
Keď Raši na decembrovom zastupiteľstve odporúčal zvážiť vypovedanie zmluvy s EEI, na mysli mal najmä zmluvný dodatok, ktorý rozšíril parkovacie zóny a zaviedol nové pravidlá. Tie sú kombinované s investíciami do modernej technológie. Naše zistenia však ukazujú, že problémom je už základná zmluva, ktorú primátor podpísal v prvom funkčnom období.
Zmluvný vzťah nastavil magistrát tak, že za prenájom v súčasnosti 3306 parkovacích miest v centrálnej mestskej zóne dostáva mesto ročný fix vo výške 324.000 eur. K tomu sa od polovice roku 2016 pridáva aj príjem za 5240 parkovacích miest v desiatich rezidentských zónach, kde už mesto nedostáva pevný poplatok ale polovicu z výberu parkovného.
Primátor Banskej Bystrice Ján Nosko (nezávislý s podporou Smer, SDKÚ, SNS, SMS) naproti tomu vyrokoval odplatu až vo výške 65 percent z ročného výberu parkového za 1140 regulovaných parkovacích miest. V roku 2016 tak omnoho menšia Bystrica dokázala mierne prekonať metropolu východu dokonca i v absolútnych číslach. Do rozpočtu jej za prenájom parkovísk pritieklo celkovo 399.730 eur, kým Košiciam iba 396.674 eur.
V tomto roku by mali Košice získať od EEI celkom 540.000 eur a v absolútnych číslach už predstihnú Banskú Bystricu, ktorá by mala mať výnosy na úrovni 400.000 eur. Pomerne sú však stále výrazne horšie a po prepočítaní na obyvateľa a parkovacie miesto ich prekoná aj okresný Zvolen, kde je ročný výnos nastavený tiež fixne na sumu 156.000 eur (viď grafy). V prepočte na obyvateľa mierne zaostáva len Vranov nad Topľou. Toto mesto ako jediné neodpovedalo na našu infožiadosť a jeho výnosy preto len odhadujeme.
Stratené milióny
Kontrakt EEI a Banskej Bystrice s pomernou deľbou výnosov zároveň naznačuje, o akú sumu môžu Košice rádovo prichádzať. Z čísiel je zrejmé, že EEI dokázalo v roku 2016 i v roku 2017 získať v Banskej Bystrici tržby vo výške zhruba 540 eur na jedno parkovacie miesto. Pri hrubom odhade nie je dôvod sa domnievať, že v Košiciach je súkromná firma menej úspešná.
To znamená, že len v košickej centrálnej mestskej zóne môže EEI vybrať ročne sumu na úrovni jeden a trištvrte milióna eur (1,78 mil. eur). Magistrátu z tejto sumy dnes putuje menej ako pätina. Ak by Raši dokázal v roku 2012 pri súťažení vyrokovať 65-percentný podiel ako je to v Bystrici, mohli Košice získavať za prenájom parkovísk v centre viac ako trojnásobok súčasných 324.000 eur (1,16 mil. eur). To je za desať rokov zmluvného vzťahu o takmer päť miliónov eur (4,77 mil. eur) viac ako magistrát odhadom dostane vrátane zmluvnej dvojmiliónovej investície (6,8 mil eur).
Ďalšou témou, ktorou by sa košická samospráva mala pri prehodnocovaní zmluvy vážne zaoberať, je i to, či je outsourcovanie parkovania súkromnej firme pre mesto skutočne najvýhodnejšou možnosťou. Na Slovensku dnes samosprávy využívajú viacero modelov správy plateného parkovania s rôznymi výsledkami. Okrem miest spolupracujúcich s EEI sme náhodne vybrali ďalšiu štvoricu miest s rôznymi modelmi správy parkovísk: Žilinu (parkoviská spravuje spoločnosť s väčšinovým podielom mesta), Trenčín (parkoviská spravuje dcérska spoločnosť mesta), Trnavu (parkoviská spravuje mesto) a Bratislavu – Staré Mesto (polovicu parkovísk spravuje súkromný partner). V roku 2016 dokázali byť až tri z nich pomerne úspešnejšie ako Košice (viď graf nižšie).
Nedostižná Trnava
Vážnym dôvodom na zamyslenie by pre Richarda Rašiho a jeho poslancov mala byť najmä krajská Trnava, ktorá si spravuje parkovaciu službu sama. Na starosti to má odbor dopravy na tamojšom mestskom úrade. Jej celkový príjem za dočasné parkovanie motorových vozidiel bol v roku 2016 takmer jeden milión eur (969.235 eur), čo je dva a pol násobok výnosu Košíc. Trnava spravuje 1800 parkovacích miest a parkovné vyberala predajom paušálnych parkovacích kariet, cez parkovacie automaty a mala aj príjmy z SMS-parkingu.
V prípade Trnavy treba výnos očistiť o náklady, tie však podľa Pavla Tomašoviča z kancelárie primátora predstavujú najmä platy a odvody dvoch zamestnancov odboru dopravy a výsledná suma by sa po ich odrátaní zásadne nezmenila. Takisto ako EEI v Banskej Bystrici, aj Trnava mala v roku 2016 výnos na jedno parkovacie miesto na úrovni 540 eur.
Ak by sa Košice inšpirovali napríklad tu, mohli mať iba z prenájmu parkovísk v centre ročne v rozpočte príjem vo výške jeden a trištvrte milióna eur (1,78 mil. eur) a pri nízkych nákladoch mohli väčšinu z nich nasmerovať do riešenia dopravy v meste. Tento postup by bol ešte výhodnejší ako súčasná situácia. Že to nie je nereálne naznačuje fakt, že Správa majetku Mesta Košice dokázala vybrať v roku 2011 v centre parkovné vo výške 1,137 milióna eur. Problémom boli vysoké náklady mestského podniku vo výške až 856.940 eur. Výnos na jedno parkovacie miesto tak predstavoval iba 73 eur.
Trnava dokáže byť navyše úspešnejšia pri výbere parkovaného aj napriek nižšie nastaveným cenám. Košice majú hodinovú sadzbu na parkoviskách v centre od 1,0 eura za hodinu až po zrejme celoslovensky rekordných 1,5 eura za hodinu. Na záchytných parkoviskách v okolí centra platí zvýhodnená celodenná sadzba 3 eurá a v rezidentských zónach celodenná sadzba 2 eurá. Naproti tomu Trnava vyberá za parkovanie v centre 50 centov za hodinu a za parkovanie v jeho blízkosti 20 centov za hodinu.
Ochota na zmenu
Bratislavská parkovacia spoločnosť EEI síce sídli na lukratívnej adrese v centre hlavného mesta, má však väzby na Košice. Jej konateľom je Košičan Ján Fellegi. Spoluvlastní ju Slovenský rastový a kapitálový fond, ten v súčasnosti manažuje akciovka Wood & Company, ktorá za primátorovania Rašiho odkúpila väčšinový podiel v košickej odpadovej spoločnosti Kosit.
Parkovaciu spoločnosť EEI sme oslovili, naše zistenia pritom nerozporovala. Podľa jej stanoviska sa v čase, keď vstupovali do Košíc sa samosprávy báli ísť do podielových výnosov a preferovali fix. Zmene na podielový kontrakt sa bratislavská spoločnosť podľa jej predstaviteľa nebráni, avšak za podmienky jeho predĺženia, čo odôvodňuje návratnosťou investícií do najmodernejšej technológie na Slovensku. Investície podľa informácie mesta dosiahli sumu 2.187.042 eur.
Na výhradu Buriánka, že Košice sa nesnažili prenajať v roku 2012 svoje parkoviská za trhovú cenu reagovala EEI tým, že by to bola nereálna požiadavka a súkromní operátori by do takto nastavenej súťaže nešli. Problémom Košíc je podľa EEI údajne nízka ochota Košičanov platiť za parkovanie kombinovaná s nízkou efektivitou tunajšej mestskej polície pri praktickom vymáhaní nastavenej parkovacej politiky. A to aj napriek investíciám zo strany firmy do vybavenia mestských policajtov. Konkrétne údaje, ktoré by to dokladovali EEI aj napriek prísľubu napokon neposkytla.
Cestou je rokovanie
Diskusie košických politikov o prehodnotení alebo ukončení vzťahu so súkromným operátorom sú pochopiteľné. A to nielen z politického hľadiska, ktorým teraz argumentuje primátor Raši, ale aj na základe vyššie uvedených čísiel. Ukazujú, že sa s EEI dá vyrokovať ekonomicky výhodnejší vzťah, o čo by sa teraz primátor mal pokúsiť. Do kariet mu nahráva ochota súkromnej firmy aj silný verejný tlak.
Zatiaľ sa pritom Raši na rokovanie s EEI o výhodnejšej zmluve nechystá. Viceprimátor Martin Petruško predložil poslancom na najbližšie februárové zastupiteľstvo šesť alternatív riešenia situácie. Okrem zachovania súčasného stavu načrtol možnosť zrušenia dodatku o rezidentských lokalitách, dohodu o ukončení celej zmluvy, odstúpenie od celej zmluvy ale aj podanie žaloby o určenie neplatnosti zmluvy alebo zrušenie zmluvy pre jej neplatnosť.
Za zváženie určite stojí analýza, či Košice nedokážu parkovanie spravovať efektívnejšie vo vlastnej réžii, podobne ako napríklad Trnava. Mesto veľkosti Košíc s rozsiahlym aparátom odborných útvarov nemusí byť nevyhnutne na know-how súkromných partnerov odkázané.
Právnik Miroslav Buriánek sa však domnieva, že v tomto prípade by stála pred Košicami náročná úloha. EEI si podľa neho v mestách zabezpečilo svoje investície tak, že nájomné zmluvy sú prakticky nevypovedateľné, alebo len za cenu vysokej náhrady škody, čo konštatuje aj analýza magistrátu. Košice tak s touto firmou zrejme budú musieť žiť aj naďalej.
Fixná mačka vo vreci
Príklady Košíc a Banskej Bystrice pekne ukazujú aj rozdiely pri rôzne nastavenej deľbe výnosov. Podielový kontrakt prináša nepochybne viac transparentnosti (verejnosť pozná celkové výnosy za parkovanie), hoci je s ním spojené riziko podnikania.
Fixne nastavené výnosy sú naproti tomu „mačkou vo vreci“. Výhodnosť takéhoto vzťahu sa odvíja predovšetkým od jeho nastavenia na začiatku. Príklad Košíc ukazuje, že realita bola priaznivejšia ako predpoklad samosprávy pred piatimi rokmi, na čo mesto finančne doplatilo. Fixné odmeňovanie tiež ponúka pri nižšej transparentnosti väčší priestor pre korupciu.
Samospráva by mala v každom prípade robiť rozhodnutia aj v tejto oblasti na základe kvalitných analýz, ktoré by mali byť zverejnené a možnosti by sa mali široko prediskutovať. Navyše by mala merať a zverejňovať, ako sú využívané mestské parkoviská, aký je prínos spoplatnenia dopravy, ale i údaje o tom, aká je hustota premávky, kvalita ovzdušia v centre a podobne. Problémom sú stále len jednostranne spracované parkovacie politiky. V Košiciach je to Všeobecne záväzné nariadenie o dočasnom parkovaní motorových vozidiel na vymedzenom území mesta.
21-stranový dokument pritom pojednáva výlučne o podmienkach parkovania v centre a rezidentských lokalitách a bol prijatý v roku 2016, Vychádza z koncepcie spracovanej spoločnosťou EEI, ktorú mestskí poslanci schválili v roku 2015. Ani tá však neobsahuje konkrétne dáta o dopravnej situácii v meste, prognózy jej možného vývoja, analýzu dopadov na životné prostredie, nerozoberá možné interakcie s mestskou hromadnou dopravou, cyklodopravou či pešou dopravou a nestanovuje možné ciele v tejto oblasti.
V Košiciach to momentálne dopadlo frustráciou na všetkých rohoch vzťahového trojuholníka, keď je nespokojné mesto a jeho primátor, časť obyvateľov aj EEI. Ak sa iné mestá nepoučia z košickej skúsenosti, môžu sa v budúcnosti pripraviť na podobné nepríjemnosti. A ich predstavitelia na politický osud, na ktorý doplatil Raši v župných voľbách.
Ľuboš Kostelanský, spolupracovník Transparency International Slovensko
Tento text mohol vzniknúť aj vďaka podpore Nadácie Eset a príspevkom od našich podporovateľov. Pridajte sa ku kontrole transparentnosti a efektívnosti miest aj Vy a podporte nás, prosím, finančným príspevkom.
Podporte nás aj svojimi 2 % dane z príjmu.
ĎAKUJEME!
Analýza-EEI by Transparency International Slovakia on Scribd