Ako verejnoprávna STVR zavádza v správach koaličnú bodku

„Kto meral cestu do Východnej, neoľutoval. Aj ministerke kultúry sa tu mimoriadne páčilo, až na to, že ju pred vystúpením Lúčnice vypískali,” konštatuje televízny reportér a diváci môžu na obraze sledovať výraz tváre ministerky Martiny Šimkovičovej, na adresu ktorej sa v zaplnenom amfiteátri najväčšieho slovenského folklórneho festivalu ozýva ohlušujúci piskot.

O tejto nepríjemnej spätnej väzbe pre vládnu političku sa na Slovensku dopočul zrejme každý. Za predpokladu, ak sledoval aj iné správy, ako len tie na STVR. Opis reportáže z úvodu patril totiž správam Markíze a do reportáží verejnoprávnej televízie z Východnej sa nezmestil.

Hra s písmenkami

Od premenovania RTVS na STVR uplynul pred pár dňami už rok. Prijatie nového zákona o STVR odôvodňovala koalícia aj potrebou väčšej objektivity spravodajstva.

„RTVS je neobjektívna a treba s ňou urobiť poriadok,“ vyhlasoval vlani premiér Robert Fico. „Táto televízia začína vykazovať straty, prestala byť objektívna. S plnou vážnosťou dnes môžeme povedať, že RTVS porušuje ľudské práva a potrebuje nový zákon a nové vedenie,” tvrdil premiér krátko pred zmenou legislatívy, ktorá umožnila výmenu riaditeľa Ľuboša Machaja ešte pred koncom funkčného obdobia.

Vo výsledku sa však podľa našej analýzy deje opak. K negatívnym zmenám dochádza postupne, majú skôr charakter mäkkých zásahov a pre laického diváka nemusia byť viditeľné. Na prvý pohľad sa nič nemení. Správy každý večer stále hlási nezmenená trojica moderátorov v rovnakom štúdiu, zmizli akurát logá verejnoprávnej inštitúcie. Tie sa náhrady ani rok po expresnom premenovaní médiá ešte nedočkali.

V Transparency sledujeme spravodajstvo STVR v posledných mesiacoch podrobnejšie, s cieľom popísať trendy nastupujúce so zmenami. Opísať sme sa ich rozhodli cez ich najviditeľnejšie miesto – hlavnú televíznu spravodajskú reláciu Správy STVR.

Pre lepšie porovnanie sme do analýzy zahrnuli mesiac spravodajstva počas všetkých posledných troch riaditeľov od parlamentných volieb. Konkrétne november 2023 za neskôr odstaveného Ľuboša Machaja, november 2024 počas dočasného vedenia Igora Slaninu a aj prvý mesiac po nástupe (medzi májom a júnom 2025) novej riaditeľky Martiny Flašíkovej.

Politizácia

Prvým signálom, ktorý z analýzy vyplýva, je väčšia politizácia správ. Kým v novembri 2023, a teda v politicky intenzívnom období nástupu novej vlády, sme narátali v hlavnej spravodajskej relácii celkovo 162 reportáží s vyjadreniami politikov, za prvý mesiac aktuálnej riaditeľky ich bolo až 187. Nárast predstavuje 16 percent. Či možno hovoriť aj o trende, uvidíme až po návrate politikov z dovoleniek.

Pojmom „politizácia” však nemáme na mysli len kvantitu. Kým za končiaceho riaditeľa Machaja bolo ešte bežné postaviť reportáž o dôležitej celospoločenskej téme výlučne na vyjadreniach odborníkov, dnes je takýto prístup skôr ojedinelý. Redaktori STVR často obiehajú najmä tlačovky a podujatia členov vlády a príspevky stavajú na ich vyjadreniach.

V praxi to vyzerá napríklad aj tak, že premiér Robert Fico sa aktuálne dokáže počas jedného vydania správ objaviť až v štyroch tematicky rôznych reportážach (9. júna 2025). Netýka sa to len predsedu vlády, podobne sa 5. júna do jedných správ prepracoval štyrikrát aj minister vnútra a šéf vládneho Hlasu Matúš Šutaj Eštok. Vrátane reportáže „Zimné hory mali osem obetí”, ktorá správy uzatvárala.

Mimochodom, išlo o večer, kedy boli správy nadmerne „politizované” aj na pomery STVR. Z celkovo 24 reportáží vystupovali politici v každej druhej, vrátane dvojminútového rozhovoru s ministrom obrany Robertom Kaliňákom, ktorý STVR promovala ako „exkluzívny”.

Koaličná bodka

Silno politizované správy síce môžu vyhovovať politikom, bez dôrazu na kvalitný kritický obsah však môžu pre STVR znamenať aj nevýhodu v sledovanosti oproti komerčnej konkurencii.

Ešte problematickejšie pôsobia ďalšie črtajúce sa trendy. Namiesto objektívnosti, po ktorej volal premiér Fico, sa verejnoprávne spravodajstvo čoraz viac prikláňa na stranu vládnej moci. Naznačuje to i zdanlivo nenápadný parameter, ktorý sme si pracovne nazvali „bodka reportáží”.

Každý novinár vie, že pre vyznenie reportáže môže byť podstatné aj to, kto a v akej podobe v nej dostane posledné slovo. Kým tesne po voľbách v roku 2023 uzatvárali koaliční politici 44 percent politických reportáží (opoziční 17% a 39% iní respondenti), o rok už politici Smeru, Hlasu a SNS dominovali na konci každej druhej reportáže (51%). V prvom mesiaci novej riaditeľky Martiny Flašíkovej už „koaličnou bodkou” končilo dokonca tri štvrtiny reportáží (76%).

Ako to vyzerá v praxi? Napríklad v prípade rokovania o pandemickej dohode ako posledné diváci počuli vyjadrenie predsedu vlády Roberta Fica, že svetová zdravotnícka organizácia (WHO) je v kríze a pod vplyvom farmaceutických spoločností a dohoda je teda pre Slovensko škodlivá.

Nastupujúci trend badať aj v opačnom garde, opozícia sa v novembri 2023 prepracovala na koniec 17-tich percent reportáží, o rok na to to bolo už len 11 percent a po nástupe Flašíkovej je to už iba 6 percent. Z porovnania správ za jeden mesiac ešte nemožno vyvodzovať jednoznačný záver o zámere, podozrenie o minimálne nepísanom pravidle pre redaktorov je však na mieste a stojí za ďalšie preverovanie.

Bez kritiky

Obavy vzbudzuje aj pohľad na samotný obsah spravodajstva. Kritika kvality televízneho verejnoprávneho spravodajstva nie je ničím novým ani výnimočným, po nástupe súčasnej vlády však z novinárskeho hľadiska dôvody na optimizmus zatiaľ chýbajú.

V správach dnes v podstate absentujú príspevky, v ktorých by STVR prinášala kritickú spätnú väzbu vládnej moci a jej opatreniam. Charakteristickým znakom takýchto reportáží z minulosti či od konkurencie je napríklad to, ak sú koaliční politici konfrontovaní aj s nepríjemnými otázkami, ktorým sa nezriedka snažia vyhýbať, utiecť pred nimi, alebo odkazujú na hovorcov.

Kým dnes už takéto príspevky v STVR nájsť veľmi ťažko, ešte za éry Ľuboša Machaja sa aspoň sporadicky objavovali. Príkladom môže byť reportáž z 28. novembra 2023 o rozhodnutí ministra životného prostredia Tomáša Tarabu odvolať šéfa Štátnej ochrany prírody, ktoré šéf rezortu s problematickou personálnou politikou jasne neodôvodnil.

Zástupcovia ŠOP sa redaktorovi STVR k téme odmietli vyjadriť na kameru a odkázali na ministerstvo, ktoré vyjadrenie nedodalo vôbec. Otvorenú kritiku ministra, napríklad z úst osloveného odborníka, by ste však hľadali márne aj v tejto reportáži.

Donatello

Z absencie kritickej žurnalistiky ťaží predovšetkým vládna koalícia, čo sa prejavuje aj v tom, ako STVR pokrýva jej prešľapy pri výkone moci. Príkladom môže byť kauza busty renesančného majstra Donatella, ktorú v sprievode policajného komanda odviezol 29. mája 2025 generálny tajomník služobného úradu Ministerstva kultúry Lukáš Machala z depozitára múzea v Levoči na vtedy neznáme miesto.

Udalosť, v ktorej hral hlavnú úlohu štátny úradník oblečený v teplákovej bunde s kapucňou na hlave, vzbudila rozruch vo všetkých médiách. STVR si ju v ten deň všimla tiež, neinformovala však, že bustu odviezol osobne Machala. Situáciu divákom opísala formuláciou, podľa ktorej „Ministerstvo kultúry spolu so Slovenským národným múzeom a policajtmi zabezpečili presun na prísne chránené miesto”.

Za tým nasledoval exkluzívny vstup Machalu, ktorý chcel podľa jeho slov upokojiť verejnosť, „pretože tie reakcie sú absolútne neprimerané” a on len „chránil majetok Slovenskej republiky”.

Táto reportáž je o to výpovednejšia, že televízia v nej ukázala, ako objektívne dokáže informovať o činnosti Machalu, ktorý je tiež podpredsedom Rady STVR. Do funkcie sa dostal práve vďaka účelovej zmene zákona a pretvorení RTVS na STVR.

Ministerka kultúry Martina Šimkovičová sa k téme, ktorá naďalej vzbudzovala značnú kritiku, vyjadrila až o niekoľko dní (4. júna) pri návšteve Spišského hradu. STVR však jej vyjadrenie v tento deň nespracovala. Rozsiahle vyjadrenie ministerky zaznelo v správach až o deň neskôr. Jedinou kritikou na adresu rezortu boli hlasy obyvateľov mesta Levoča v ankete, volajúce po návrate busty.

Po ruke vláde

Problémom nie je len chýbajúci kritický odstup. Aspoň formálne si STVR vyváženosť v správach zatiaľ stráži a adekvátny priestor vyčleňuje aj pre opozíciu. Iné je to už s obsahom a skladbou reportáží. Častým modelom je príspevok postavený najmä na témach alebo naratívoch koaličných politikov, ku ktorým je „prilepená” opozičná replika.

Príkladom je kauza prideľovania dotácií v Poľnohospodárskej platobnej agentúre. Príspevok z 21. mája vystaval redaktor okolo vyjadrenia ministra hospodárstva Richarda Takáča o tom, že „médiá a časť opozície robia  pri výzve z roku 2015 hon na čarodejnice, o kauzách z obdobia ich vlády však nehovoria”.

Nasleduje rozsiahle vyjadrenie ministra Takáča, ktorý v štýle argumentácie „ad hominem” reaguje na nepríjemnú kauzu útokom na opozíciu. Na záver zaznie vyjadrenie politika SaS Alojza Hlinu cez telefón, ktorý síce PPA označí „za klbko zmijí” a „inštitúciu, ktorá sa nedá zreformovať”, STVR však k prepisu vyjadrenia pri jeho fotke umiestni iné neutrálnejšie vety, ktoré v prejave ani nezaznejú.

Verejnoprávne PR

Podobné reportáže sa v spravodajstve objavujú čoraz častejšie. Ich spoločným menovateľom je nevyváženosť, buď v príklone k pohľadu vládnej koalície alebo až pozitívnom PR.

Ani reportáže skôr s vyznením PR nie sú pritom v STVR novinkou. Nemusíme ísť pritom veľmi do minulosti, v istej miere sa objavovali za riaditeľa Ľuboša Machaja. Počas posudzovaného mesiaca november 2023 by sme za reportáže s prevládajúcim PR vyznením označili zhruba 5 percent z celkového počtu politických príspevkov. Pri rovnakom metri sa za Machajovho dočasného zástupcu Igora Slaninu podiel PR reportáží zvýšil na 11 percent (november 2024). Počas prvého mesiaca Martiny Flašíkovej tvoril tento „žáner” už 17 percent, čo znamená, že spravodajsky problematická bola každá šiesta politická reportáž.

Opäť si uveďme aj príklady. Za Machaja odvysielala RTVS pozitívny príspevok o rozvoji robotických operácií na Slovensku, ktoré prezentoval prednosta urologickej kliniky banskobystrickej nemocnice Vladimír Baláž. Ten je zároveň šéfom zdravotníckeho výboru parlamentu za Smer, hoci túto súvislosť STVR nezmienila.

Za Igora Slaninu  STVR informovala o zbere podpisov za predčasné voľby mimoparlamentnými Demokratmi v Očovej, kde bol starostom koaličný poslanec Rudolf Huliak. Reportáž vyznela tak, že z pohľadu vlastného PR museli byť spokojné obe strany. „Debata bola síce tvrdá, ale slušná,” pochvaľoval si v príspevku predseda Jaroslav Naď.

Za Flašíkovej už Demokrati, aj napriek ich značnej aktivite vo verejnom priestore, nedokážu s vlastnou témou preniknúť do verejnoprávneho televízneho spravodajstva.

Vládne PR za Flašíkovej sa často objavuje v druhej polovici správ, kde už v minulosti politika zväčša nezasahovala. Opäť si môžeme pomôcť Huliakom a jeho súčasným pôsobiskom. Informáciu o tom, že jeho Ministerstvo športu a cestovného ruchu podporí organizáciu letných športových táborov sumou 300-tisíc eur, sa diváci dozvedeli  cez pol minútový monológ ministra.

Milé PR príležitosti dostávajú aj ďalší politici. Napríklad minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, ktorý inak faktickú reportáž o súťaži mladých záchranárov civilnej obrany uzatváral dobroprajným odkazom, že akcia môže mladým „pomôcť aj do života”.

Nadpráca

Po nástupe Flašíkovej sa do spravodajstva dostali aj problematické reportáže, ktoré by si vzhľadom na závažnosť témy zaslúžili podstatne komplexnejšie spracovanie ako len na štýl „akcia koalícia – reakcia opozícia”.

Takým bol príspevok „A. Danko k možnému vystúpeniu Slovenska z EÚ” z 28. mája 2025, kde STVR odvysielala rozsiahle kontroverzné vyjadrenie šéfa SNS z tlačovky, v ktorom označil Európsku úniu za žalár národov. Slováci sú v ňom vraj zneužívaní ako lacná pracovná sila, pričom pripustil, že príde čas na odchod z EÚ. Celá pridaná hodnota STVR k problematickému posolstvu s možnými ďalekosiahlymi dôsledkami pre krajinu sa obmedzila na zaradenie reakcie poslanca Branislava Škripeka z KDH o nevýhodnosti vystúpenia z EÚ.

Podobne ako veľká časť PR príspevkov, aj pri tejto reportáži chýbalo označenie autora.

Pozoruhodný bol aj takmer 20-minútový blok v deň výročia atentátu na predsedu vlády Roberta Fica 15. mája 2025, v ktorom STVR nekriticky prebrala tvrdenia podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara o náraste nenávistných prejavov o 239 percent a Ficov naratív, že za nenávisť môže opozícia. Blok reportáží bol pritom koncipovaný tak, že chýbali vzájomné reakcie na problematiku.

Ak by sme mali „žáner PR reportáží” za prvý mesiac od Flašíkovej nástupu zhrnúť, najviac z nich profitovali ministri za Hlas. To môže sčasti vyplývať aj z ich vysokej aktivity pri organizovaní tematických tlačových konferencií. Platí pritom, že v poslednom období dostávajú v príspevkoch nezriedka možnosť vystupovať aj úplne bez reakcie.

Po zmene na STVR sa tiež začali objavovať aj PR reportáže z ciest vrcholových politikov do zahraničia typu Maroko, či Arménsko, kde si divák na ich adresu vypočuje najmä chvály. Príkladom môže byť príspevok o účasti ministra životného prostredia Tomáša Tarabu na konferencii o oceánoch vo francúzskom Nice z 9. júna, kde bol Taraba jediným respondentom.

Pád v prieskume

Kontext pre vyššie uvedený prístup dotvára aj znížený počet príspevkov o iniciatívach opozície. Kým za Machaja ich bolo v sledovanom mesiaci celkovo osem, rovnako ako za Slaninu, v prvom mesiaci Flašíkovej to bola polovica.

Verejnoprávne spravodajstvo bolo dlhodobo vnímané verejnosťou ako najobjektívnejšie. V poslednom období však došlo k zmene. Ešte v prvom štvrťroku 2024 považovalo za najobjektívnejšie spravodajstvo STVR až 27,9 percenta ľudí, v poslednom kvartáli vlaňajška už len 20,8 %, čím sa verejnoprávna televízia dostala na úroveň súkromnej spravodajskej televízie TA3 (20,1%). V tomto roku spoločnosť Median SK tento typ prieskumu ešte nezverejnila.

Mierne klesá aj sledovanosť hlavnej televíznej spravodajskej relácie STVR, ktorá dlhodobo nedokáže konkurovať spravodajským reláciám privátnych televíznych skupín Markíza a JOJ. Podľa prieskumu PMT/Kantar Slovakia sa v univerzálnej cieľovej skupine 12+ znížila oproti januárovým 15,1 percenta na májových 14,3 percenta.

Nad vývojom v STVR sa pozastavila aj Európska komisia v najnovšej Správe o právnom štáte za rok 2025, kde konštatuje, že „zrušenie predchádzajúceho verejnoprávneho vysielateľa a zriadenie nového subjektu naďalej vyvoláva obavu o autonómiu verejnoprávnych médií”.

Ako ukazuje aj aktuálna analýza Transparerncy, nejde už len o obavu, ale nastupujúci trend. Nová riaditeľka je vo funkcii stále len krátko a treba jej dať šancu ukázať, kam sa pod jej vedením bude verejnoprávnosť STVR uberať. Jej doterajšie pôsobenie na čele spravodajského portálu eReport s nízkou latkou novinárskych štandardov, ani koalíciou ovládnutá Rada STVR dosiaľ veľa dôvodov na optimizmus nedávajú.

Aby sme si „koaličnú bodku“ vyskúšali v praxi aj my, skončime citátom šéfa parlamentného výboru pre kultúru a médiá za SNS Romana Michelka. „Bude to pod obrovskou verejnou diskusiou a verejnou kontrolou, televízia je vysoko sledovaná záležitosť,“ reagoval u Braňa Závodského v Exprese na obavy po zvolení novej riaditeľky STVR Martiny Flašíkovej. S tým nezostáva než súhlasiť.

Ľuboš Kostelanský, Martina Hilbertová