Preplnené väznice sú jedným z hlavných argumentov, prečo vláda plánuje radikálne znižovanie trestných sadzieb, a to v skrátenom legislatívnom konaní. Dôvodová správa k novele ho uvádza nie raz, ale štyrikrát. Pohľad na dáta však vypovedá o kontraste zamýšľaných cieľov a navrhovaných prostriedkov s realitou.
Hneď na úvod treba povedať, že Slovensko má aj napriek pozvoľnému poklesu v posledných rokoch skutočne veľa väzňov a väčší príklon k ich efektívnejšej náprave je žiadúci. Extrémne osekávanie trestných sadzieb za korupciu a najzávažnejšiu ekonomickú kriminalitu však v tomto smere neprinesie žiadnu zmenu. Na rozdiel od predchádzajúcich návrhov z ministerskej dielne Márie Kolíkovej či Viliama Karasa však súčasná novela výrazne mieri práve na tieto závažné protispoločenské javy.
Ako vyplýva z dát Generálnej prokuratúry, ktoré priebežne zobrazujeme aj na našom portáli Otvorená prokuratúra, za všetky korupčné trestné činy bolo od roku 2010 do roku 2022 uložených 60 nepodmienečných trestov. Inými slovami, za trinásť rokov 60 trestov, teda v priemere ani nie päť trestov ročne. Pre závažnosť korupcie na chod spoločnosti a aj pre aplikačnú prax preto žiadny z predchádzajúcich návrhov tieto trestné sadzby neplánoval meniť! Napriek tomu vládny návrh plánuje upraviť takmer všetky korupčné trestné sadzby.
Pre príklad a veľmi zjednodušene, pokiaľ niekto v súčasnosti príjme úplatok vyšší ako 133-tisíc eur, hrozí mu väzenie od sedem do dvanásť rokov. Podľa novej úpravy by sa do tejto kvalifikovanej podstaty dostal páchateľ až pri úplatku nad 700-tisíc eur, pričom by mu hrozil trest vo výške tri až desať rokov.
Argument preplnených väzníc je nepoužiteľný aj v prípade ekonomickej kriminality. Tá si dozaista zaslúži pozornosť a diskusiu o adekvátnej úprave, avšak prístup rapídneho znižovania trestov aj pri tých najzávažnejších činoch neprospieva prevencií, represií, ani hľadaniu spravodlivosti.
Keď sa pozrieme na všetky hospodárske trestné činy dohromady, zistíme, že za uplynulých desať rokov súdy uložili celkovo 453 nepodmienečných trestov. Ide o prípady daňových podvodov, machinácií pri verejnom obstarávaní, zneužitia hospodárskej súťaže a ďalšie. Ak by sme k nim pridali aj ďalšie trestné činy z oblasti majetkovej kriminality (napr. legalizácia príjmu z trestnej činnosti, úverové, poisťovacie, či subvenčné podvody), stále by sme sa rozprávali o maximálne desiatkach nepodmienečných trestov ročne.
Prípady, ktoré skutočne plnia väznice a pri ktorých je potrebné radšej uvažovať o restoratívnej justícií ako vyrábaní recidivistov, majú úplne odlišný charakter. Len pre porovnanie. Celkovo je ročne dlhodobo uložených viac ako 5500 nepodmienečných trestov. Za krádež je dlhodobo ročne uložených viac ako 1500 nepodmienečných trestov. Popri nich pôsobia počty všetkých odsúdených korupčníkov mizivo, konkrétne za posledných päť rokov ide o 0,06% prípadov zo všetkých nepodmienečne uložených trestov. Paradoxne, aj pri krádeži súčasná vládna novela kladie najväčší dôraz na zmeny najmä pri najzávažnejších formách, so státisícovými škodami, či pri formách nebezpečných zoskupení. Aj tu sa majú tresty výrazne znižovať.
Mimochodom, v tomto argumentácia predkladateľov naráža aj v bode o potrebe zosúladenia slovenských trestných sadzieb so zahraničím. Tie skutočne zväčša sú vyššie než v Česku, Rakúsku, či Nemecku, avšak potrebné je zohľadniť celospoločenskú situáciu v daných krajinách a tiež nastavenie trestných kódexov ako celkov. Pri navrhovaných zmenách niektorých najzávažnejších kvalifikovaných podstát zároveň aktuálna novela neváha predkladať nižšie sadzby než napr. v Česku. Platí to tak pri krádeži, ako aj pri prijímaní úplatkov, ktoré sme ilustrovali vyššie.
Aj pri krádežiach tak vidno, že novela prejednávaná v parlamente sa vôbec neinšpirovala predchádzajúcimi zámermi, ktoré nechalo na stole ministerstvo spravodlivosti za Karasa. Jej východiská totiž boli odlišné. Pomáhať sa malo najmä prvopáchateľom, zatiaľ čo pri obrovských krádežiach mala byť aplikovateľná nová výška škody, s ešte prísnejšími trestami.
Pohľad na dáta teda hovorí teda jasne. Ak chce novela trestného zákona bojovať s preplnenými väznicami, očividne sa zameriava na nesprávny typ páchateľa a k želaným dôsledkom sa týmto spôsobom nedopracuje. Na druhej strane, výrazne zníži tresty za najzávažnejšie protispoločenské konania, ktoré sa budú „oplácať“ omnoho viac. Je symptomatické, že o dôvodoch na drastické zmeny pri „veľkej“ kriminalite nič nehovorí ani dôvodová správa. Možno jednoducho z dôvodu, že žiadne racionálne vysvetlenia na tieto zmeny neexistujú. Skrátené legislatívne konanie tak iba podčiarkuje skutočnosť, že masívne úpravy trestného práva sú šité horúcou ihlou a bez obhájiteľnej vízie.
Pri pohľade na predloženú novelu trestného zákona je dobré si opäť pripomenúť nedávne slová exministra spravodlivosti Karasom, ktorý sa obáva, že Slovensko ide na cestu akceptácie korupcie ako bežného javu: „Ja sa tu pýtam, či táto spoločnosť je ochotná amnestovať korupciu. Či sme pripravení zásadným spôsobom prižmurovať oči pri korupčných trestných činoch a jednoducho si povedať, že to je bežná ekonomická a majetková kriminalita. Dobre, niekto zobral 50-tisíc alebo 100-tisíc, tak ich vráti a dostane nejakú podmienku.“ Žiaľ, jeho postreh sedí na danú situácia oveľa viac, ako argumenty z dôvodovej správy vlády.
Ján Ivančík
Viac podrobností o postihovaní korupcie za posledné roky si môžete prečítať aj v našej analýze z augusta 2023 „Postihovanie korupcie sa rozhýbalo, počet trestov rastie a viaznu už nielen malé ryby“.
