Katarína Hukelová s Transparency spolupracuje od roku 2014, posledné roky na dobrovoľníckej báze. Vyštudovala právo na Paneurópskej vysokej škole práva a po skončení štúdia pracovala ako právnička a neskôr ako advokátska koncipientka v advokátskej kancelárii v Trnave. Po odchode z Transparency začala pracovať na Ministerstve spravodlivosti SR, kde zastupuje štát a ministerstvo v konaniach pred súdmi. Je členkou poradnej komisie ministerky spravodlivosti SR pre veci vyplývajúce z Infozákona. Vo voľnom čase rada číta knihy, behá, bicykluje a chodí do prírody.
Ako sa začal tvoj príbeh s Transparency International Slovensko?
Začal v roku 2014, keď som ukončila prácu v advokátskej kancelárií. Rozmýšľala som, čo ďalej. Prácu Transparency som poznala, pravidelne som si pozerala výstupy a web organizácie. Na webe som našla aj ponuku stáže pre oblasť súdnictva. Poslala som žiadosť a pozvali ma na pohovor, ktorý som absolvovala s projektovými koordinátormi Transparency so Samuelom Spáčom a Jánom Ondrušom. Prvou otázkou, ktorú som dostala, bola- aký problém vidím v slovenskej justícií. Otázka sama o sebe bola očakávaná, čo ma však zaskočilo bolo, že som mala odpovedať po anglicky. Nečakala som, že hneď začneme s angličtinou, ale nakoniec to bol veľmi pohodový pohovor, jeden z najpríjemnejších, aký som kedy zažila.
V apríli 2014 som do Transparency nastúpila. V tej dobe pracovalo v Transparency asi 6-7 ľudí a môj najbližší spolupracovník bol Samuel Spáč. Neskôr som spolupracovala aj s Gabrielom Šípošom na projekte zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý som ako stážistka administratívne viedla. Bola to veľká výzva, predtým som nikdy nič podobné nerobila. Administratívne som zabezpečovala aj projekt o verejnom obstarávaní, na ktorom som úzko spolupracovala s Martinom Turčekom, dnes investigatívcom v Aktualitách. Pozreli sme sa spolu napríklad aj na súťaž tonerov univerzít.
Vďaka týmto skúsenostiam v Transparency s vedením projektov som neskôr získala prácu aj v inej mimovládnej organizácií, v Centre pro lidská práva a demokracii v Českej republike.
Čo ťa motivovalo ostať v spojení s Transparency ako dobrovoľníčka?
Vo februári 2016 skončili oba projekty, na ktorých som pracovala, a v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov, som podobne ako iní moji kolegovia, musela z Transparency odísť. S Transparency som sa rozlúčila v dobrom, veď napokon ešte stále spolupracujem ako dobrovoľníčka.
Transparency mám rada. Zaujíma ma práca a projekty, na ktorých pracuje. Po odchode z tejto organizácie som odišla do štátnej správy. V mojej terajšej práci sa venujem výlučne právu. Je to veľmi zaujímavá a často aj hektická práca, avšak po čase v štátnej správe som mala pocit, že mi istým spôsobom chýba práca pre mimovládku. Preto som bola veľmi rada, že ako dobrovoľníčka môžem s Transparency ďalej spolupracovať.
Spomenieš si aj na prvú dobrovoľnícku úlohu, ktorej si sa venovala?
Išlo o rebríček transparentnosti miest, na ktorom som spolupracovala už dvakrát. Potom to bol rebríček transparentnosti žúp a rebríček transparentnosti štátnych firiem. Aktuálne sa venujem aktualizáciám, ktoré sa týkajú advokátov a notárov. Najnovšie vypomáham v projekte Hlasné trúby. Veľmi som sa na túto spoluprácu tešila.
Kam sa Transparency ako organizácia posunula od Tvojho nástupu na stáž v roku 2014 s porovnaním súčasnosti?
Keď som nastúpila, Transparency vykonávala skôr akademickú prácu. Vydávanie publikácií a štúdií o verejnom obstarávaní a korupčných témach. Aktuálne sa organizácia cez analytickú prácu viac sústredí na problémy politickej scény a spoločnosti. Transparency sa mení na watch-dog organizáciu, čo sa mi páči.
U mňa nastala zmena aj v prijímaní výstupov Transparency. Na web chodím už len sporadicky. Dnes pravidelne sledujem Facebook organizácie, vďaka newsletteru viem o novinkách. Pokiaľ narazím na blog Transparency v novinách, vždy si ho rada prečítam.
Ktoré zo zadaní, či už pracovných alebo dobrovoľníckych, boli Tvoje obľúbené?
Veľmi ma bavila práca na rebríčkoch. Hodnotila som zverejňovanie informácií na internete, či sú napríklad zverejnené informácie o vedení mesta, všeobecne záväzné nariadenia, informácie o výberových konaniach alebo informácie o vedení štátnej firmy, či sú zverejňované zmluvy, faktúry a podobne. Keď som napríklad videla, že Trnava sa umiestnila v rebríčku transparentnosti miest relatívne vysoko, na dobrých priečkach, potešilo ma to. Som tiež zvedavá na umiestnenie Trnavských radničných novín v hodnotení projektu Hlasné trúby.
Zo stážistických zadaní ma bavil projekt so Samuelom Spáčom o trestaní trestných činov korupcie. Na základe infožiadostí zo Špecializovaného trestného súdu sme si vyžiadali spisové značky. Pomocou nich sme vyhľadávali zverejnené súdne rozhodnutia, ktoré sme analyzovali. Zisťovali sme, kto sú páchatelia trestných činov korupcie, a aké tresty dostávajú. Napokon sme zistili, že sa trestá iba korupcia na tých najnižších úrovniach. S tým bolo spojené aj písanie článkov, blogov. A tiež tlačová konferencia – moja prvá, bol to naozaj zážitok.
V spolupráci so Zuzanou Dančíkovou, vtedy koordinátorkou v Transparency, sme skúmali stravovacie tendre v štyroch nemocniciach. S vtedajším novinárom Denníka SME (dnes Denník N), Miroslavom Kernom, sme boli nominované na novinársku cenu za rok 2014 v dvoch kategóriách – za najlepší analyticko-investigatívny príspevok v printových médiách a na cenu Nadácie Zastavme korupciu.
Na ceremoniáli som bola s Gabrielom Šípošom a Michalom Piškom, ktorý bol v tom období náš nový kolega. Náš príspevok o stravovacích tendroch síce nevyhral žiadnu cenu, ale Michal Piško v ten večer vyhral novinársku cenu v kategórii Cena Asociácie vydavateľov tlače.
Čo vnímaš ako svoj najväčších úspech v spojení s Transparency?
Veľmi hrdá som na spomínanú nomináciu na novinársku cenu práve za prácu o stravovacích tendroch. Na základe našej mravenčej analytickej práce sme poukázali, že napriek žalostnému stavu nemocníc a zdravotníctva sa stále nájde priestor, kde prostredníctvom verejného obstarávania a zákaziek možno zo zdravotníctva odčerpávať finančné prostriedky.
Podpísala si sa i pod výzvu Odpovedzte Zuzane. Čo ťa k tomu motivovalo?
Intenzívne som sledovala kauzu slovenského predsedníctva v únii. Po odchode Zuzany Hlávkovej a Pavla Szalaya z Ministerstva zahraničných vecí som samozrejme sledovala ďalší vývoj. Veľmi silno na mňa zapôsobila tlačovka, ktorú mala Zuzka s Gabom Šípošom ohľadom ich zistení o predsedníctve Slovenska a celej situácie na ministerstve.
Ako na tvoju spoluprácu s Transparency reaguje tvoje okolie?
Prevažne pozitívne. Prácu tejto organizácie poznajú a páči sa im. Cítim značnú podporu, keď spomeniem, že spolupracujem na nejakom projekte Transparency. V mojom okolí je aj pár ľudí, ktorí sú prekvapení, že človek je ochotný venovať svoj voľný čas takýmto zadaniam.
Rozhovor viedla: Zuzana Grochalová
Za prepis audiozáznamu ďakujeme dobrovoľníčkam Radke Polecovej a Barborke Šaulicovej