Čistky v štátnych firmách spustil aj Fico IV, väčšinu top manažérov už vymenili

Do čela národnej lotériovej spoločnosti Tipos zasadol po vlaňajších parlamentných voľbách krajský šéf SNS Peter Deďo, Slovenský plynárenský priemysel vedie bývalý štátny tajomník za Smer Vojtech Ferencz, Slovenský vodohospodársky podnik zveril minister životného prostredia Tomáš Taraba generálnemu manažérovi jeho domovskej strany Život – NS Petrovi Moldovi. Železniciam SR šéfuje exmanžel ministerky za Hlas Alexander Sako, do predstavenstva Transpetrolu zasadol syn šéfa poslaneckého klubu Smeru a okresný šéf strany v Nitre Juraj Richter a minister financií Ladislav Kamenický zas dosadil do vedenia Slovenskej záručnej a rozvojovej banky bývalého štátneho tajomníka z éry Smeru Radka Kuruca, obžalovaného z korupcie v kauze Mýtnik.

Títo ľudia aktuálne riadia najväčšie štátne firmy, ktorých výkonnosť má veľký dopad na verejné financie aj služby. Len 45 najväčších štátnych firiem v našom aktuálnom rebríčku transparentnosti, ktoré slúžia aj ako vzorka pre túto analýzu, ročne hospodári s 15,6 miliardami eur. To je suma, ktorá by sa dala prirovnať k vyše dvom tretinám príjmov štátneho rozpočtu. Zamestnávajú aj desaťtisíce ľudí a ovplyvňujú, aké kvalitné sú naše železnice, diaľnice, verejnoprávne médiá, poštové služby či zdravotná starostlivosť.

Povolebné zemetrasenia

V Transparency International preto dlhodobo upozorňujeme, že do ich čela by mali byť vyberaní predovšetkým skúsení manažéri a profesionáli dbajúci na verejný záujem. Naše analýzy však ukazujú, že vládne garnitúry pristupujú k štátnym firmám skôr ako k povolebnej koristi. Po deviatich rokoch od poslednej hĺbkovej analýzy sme sa toto pozorovanie rozhodli opäť preveriť na základe dát. Tie, žiaľ, neukazujú žiadny pokrok.

Najskôr si ukážme dlhodobý trend. Z analýzy údajov v obchodnom registri vyplýva, že od roku 2000 doteraz sa do roka po parlamentných voľbách v priemere vymenilo až 55% top manažérskych pozícií v štátnych firmách. Po každých voľbách sa tak rozhodnutím politikov musia v obchodnom registri prepisovať stovky vrcholových pozícií ako sú konatelia, členovia predstavenstiev či dozorných rád.

Pri aktuálnej štvrtej vláde Roberta Fica došlo za prvých 12 mesiacov od volieb k výmene 60% top manažérov v spomínaných 45 najväčších štátnych spoločnostiach (celkovo v nich bolo vymenených 197 z 327 vrcholných pozícií).

Tempom výmen sa tak Fico IV dotiahol na Fica I a II, mierne zaostáva iba za kabinetom Ivety Radičovej, kedy prišlo v rovnakej vzorke za rok o „fleky” až 65% top manažérov.

Verejné verzus súkromné firmy

Ako vieme, že takáto frekvencia výmen ukazuje silné naviazanie na politické cykly? Stačí nám jednoduché porovnanie so súkromnými spoločnosťami, na ktoré politici vplyv nemajú. Pri stovke najväčších súkromných firiem sa za rovnaké obdobie po voľbách neobmenila v priemere ani pätina (19%) vrcholových manažérov (oranžová šípka v grafe nižšie). Výpovedný je aj lineárny priebeh sivej krivky znázorňujúcej výmeny v súkromných firmách.

Citeľný rozdiel oproti súkromným firmám vidno dokonca aj pri doteraz najkonzistentnejšej tretej vláde Roberta Fica z roku 2016, ktorá do roka vymenila 37% top manažmentu (najnižšia belasá krivka v grafe nižšie). Vplyv nepochybne malo, že Fico zostal premiérom a jeho koalícia nadväzovala na jednofarebnú vládu Smeru. Tá naopak, po vystriedaní kabinetu Ivety Radičovej v roku 2012 konala rázne a v prvom roku vymenila až 62% manažérov veľkých firiem.

Aj toto porovnanie ukazuje zdanlivú logiku, keď sa opozícia po získaní moci snaží zbaviť nominantov predošlej garnitúry a do dôležitých a lukratívnych pozícií dosadiť svojich ľudí. Takýto prístup však z dlhodobého hľadiska štátne firmy brzdí a namiesto najkvalifikovanejších manažérov, posudzovaných na základe kľúčových ukazovateľov výkonnosti, sa v ich čele neraz striedajú ľudia s výhodou napojenia na politikov.

Náznak zmeny stroskotal

Vláda Igora Matoviča menila štátnych manažérov napriek ostrému slovníku o korupčných praktikách predchodcov o čosi pomalšie. Za prvý rok po voľbách skončil v top manažmente štátnych firiem každý druhý (sivá krivka v grafe vyššie).

Rozdielna však bola v minulom volebnom období čiastočne prax výmen, keď sa vtedajší minister financií Eduard Heger a zopár jeho ďalších kolegov pokúšali top manažérov hľadať aj v otvorených výberových konaniach. Tie spomínali aj vo vládnom programe, no pre zaostávanie za sľubmi sme Hegera, už ako premiéra, aj kritizovali. Výberové konania sa nerobili zďaleka vo všetkých rezortoch a aj tie prebiehajúce mali od ideálu neraz ďaleko. Dnes sa však nerobia takmer vôbec.

Bez verejnej kontroly

Spolitizované štátne firmy vytvárajú prostredie aj pre kauzy, ktoré ich potom ťažia ešte roky, ako milióny za právne služby pre štátny MH Manažment, predražená kompa Vodohospodárskej výstavby, alebo kauza Lemikon štátneho Tiposu, kde polícia nedávno obvinila exministra financií Jána Počiatka až po vyše 15 rokoch.

Cez štátne firmy môžu zároveň politici okrem lukratívnych trafík pre svojich ľudí sledovať aj ďalšie záujmy. Či už cez zákazky, firemný sponzoring alebo ich zapájanie do predvolebných kampaní a PR. Len pred pár dňami Denník N napríklad zverejnil prípad štátnej akciovky Tipos ovládanej nominantami SNS, ktorá začala platiť za reklamu neznámemu webu propagujúcemu ich poslanca Romana Michelka.

Politické nominácie, samozrejme, ešte automaticky neznamenajú nekvalifikované riadenie. Čo iné týchto ľudí ako najvhodnejších kandidátov do čela veľkých štátnych firiem predurčuje a či by obstáli aj v konkurencii ďalších uchádzačov, sa však verejnosť v drvivej väčšine prípadov nedozvie.

Jedinou možnosťou je sledovať ich výkon a porovnávať ho s ich konkurenciou alebo predchodcami, často tiež politickými nominantami. Ani toto však zakladatelia štátnych firiem, ktorými sú zväčša ministerstvá, dôsledne nevyžadujú. V našom rebríčku sme takéto vyhodnocovanie vôbec nenašli na stránkach ani vo výročných správach až pri vyše polovici zo stovky najväčších verejných firiem.

Povolebné vrcholy

Ak sa na prax v štátnych firmách pozrieme cez porovnanie so vzorkou súkromných firiem detailnejšie, spolitizovanosť sa prejaví ešte zreteľnejšie. Pri štátnych firmách stačí na výmenu vyše pätiny (21%) riaditeľov, členov predstavenstiev a dozorných rád aj jediný mesiac (november 2023, tesne po zostavení štvrtej vlády Roberta Fica, v grafe nižšie zvýraznený oranžovou šípkou). Pri porovnateľnej vzorke súkromných firiem sa, naproti tomu, za jeden mesiac nikdy neobmenilo viac ako 6% manažérov.

Politizáciu vidno aj v samospráve

Porovnanie so súkromnými firmami (v prvom grafe článku) odhaľuje podobné vzorce politických trafík aj v samospráve. V priemere od roku 2000 sa do roka po komunálnych voľbách vymenilo až 56% top manažérov mestských spoločností (vzorka 36 firiem). Pri župných (vzorka 12 firiem) to bolo vyše 48%.

O čosi menej náchylné na povolebné zmeny sú vodárenské spoločnosti (14 firiem), kde sa do roka od komunálnych volieb musí v priemere porúčať 41% top manažmentu. Tieto firmy vlastnia viaceré mestá a obce z regiónu a na zásadnejšie zmeny tak často nestačí rozhodnutie jednej radnice.

K podobným záverom prídeme aj pri porovnávaní „životnosti” top manažérov vo verejných firmách. Kým najvyšší šéf v stovke súkromných firiem z našej vzorky zotrvá vo funkcii v priemere 5,4 roka, pri 45 najväčších štátnych firmách je to priemerne iba 2,1 roka. Mestské a vodárenské firmy vychádzajú z tohto porovnania lepšie ako štátne, s priemerom cez štyri roky.

Pohodlné verzus horúce kreslá

Nie všetky kreslá v manažmentoch štátnych firiem sú však rovnako horúce a niektorí šéfovia prežijú vo funkcii aj búrlivé zmeny na ministerstvách. Spomedzi 45 najväčších štátnych firiem bol najdlhšie slúžiacim štatutárom šéf Národného žrebčína Topoľčianky Michal Horný, ktorého minister pôdohospodárstva Richard Takáč pred pár týždňami za vypätých okolností odvolal z pozície riaditeľa štátneho podniku po 23 rokoch a 8 mesiacoch.

Zo súčasných šéfov verejných firiem je najdlhšie slúžiacim Vlastimil Kalinec. Ten je nepretržite už takmer 22 rokov riaditeľom štátneho podniku Mincovňa Kremnica. Z Kremnice je zhodou okolností aj služobne najstarší šéf firmy vlastnenej samosprávou a to Karol Mutňanský z Mestských lesov Kremnica, ktorý vo funkcii nedávno oslávil dve desaťročia.

Naopak, mimoriadnou fluktuáciou v našej vzorke trpia napríklad štátne podniky Lesy Slovenskej republiky, na čele ktorých sa od roku 1999 vystriedalo už 29 riaditeľov, alebo Agrokomplex s 19 riaditeľmi za takmer 17 rokov.  V oboch prípadoch tak kreslo šéfa nebýva v priemere obsadené ani rok.

Horúce sú ale kreslá aj v najväčších štátnych gigantoch. Z dlhodobého hľadiska v nich v priemere obsedia menej ako 1,5 roka aj šéfovia Všeobecnej zdravotnej poisťovne, Slovenského plynárenského priemyslu, Železníc Slovenskej republiky, Slovenského vodohospodárskeho podniku či Národnej diaľničnej spoločnosti.

Extrémom sú aktuálne štátne Letové a prevádzkové služby, kde sa od vlaňajších volieb vystriedali už piati riaditelia. Štvorica nominovaná už aktuálnou vládou tak v priemere vo funkcii nevydržala ani povestných sto dní.

Sklenený strop

Podrobná analýza dát z obchodného registra nám umožňuje potvrdiť aj ďalší pretrvávajúci negatívny trend. Tým je sklenený strop, na ktorý narážajú ženy aj v top manažmentoch firiem. V tomto prípade pritom neexistuje významný rozdiel ani medzi súkromnými a verejnými firmami. V októbri 2024 tak ženy zastávali 68 z 327 vrcholových pozícií v 45 najväčších štátnych firmách (21%), kým v stovke súkromných spoločností obsadili 121 zo 607 pozícií (20%). Na prelome tisícročí sa tieto podiely pohybovali okolo 15%.

Michal Piško

Za spracovanie dát z obchodného registra ďakujeme analytikovi Petrovi Klátikovi z INEKO. Analýza bola podporená Veľvyslanectvom Holandského kráľovstva.

Ak si myslíte, že verejné zdroje a manažérov, ktorí ich spravujú, má zmysel kontrolovať, pridajte sa k Transparency aj Vy. Ďakujeme!