Slovensko má oddnes novú vládu, ktorá si zakladá na boji proti korupcii. To je vo svetle odhaľovania korupčných schém siahajúcich až na najvyššie miesta v politike či v justícii výborná správa. Kde by teda Matovičova vláda mohla vo svojom úsilí začať?
O stave odhaľovania a trestania korupcie nám veľa napovedá rozhodovanie Špecializovaného trestného súdu, pod ktorý tieto závažné trestné činy spadajú. Naša nedávna analýza rozsudkov tohto súdu jasne ukázala, že korupciu sa nám stále darí odhaľovať predovšetkým na najnižšej úrovni.
Aktuálne zatýkanie sudcov je iba na začiatku a aj k tomu došlo iba na základe obrovskej náhody, keď sa vyšetrovateľom dostal do rúk mobil Mariana Kočnera. Korupcia sa nepodarila preukázať ani v prvom prípade odsúdených exministrov Mariána Janušeka a Igora Štefanova, ktorí skončili vo väzení aspoň za zneužitie právomocí a machinácie.
Rozsudky Špecializovaného trestného súdu naopak ukazujú, že až takmer 60% všetkých korupčných prípadov, o ktorých súd za posledné štyri roky rozhodoval, sa týkali úplatkov do 500 eur (viď infografika a prezentácia nižšie). V uplynulom volebnom období sme tak dokázali odsúdiť aktérov jedinej miliónovej kauzy (Budamar).
Kauza Budamar sa dostala do povedomia verejnosti v súvislosti s masívnym karuselovým podvodom na dani z pridanej hodnoty do výšky 20 miliónov eur, kde firma Budamar Logistics hrala kľúčovú rolu. Podľa zverejneného rozsudku si mali obžalované, úradníčky z daňového úradu, vypýtať od člena predstavenstva spoločnosti tejto firmy na osobnom stretnutí v bratislavskom hoteli Matyšák úplatok tri milióny eur za to, že vybavia zmarenie trestného a daňového konania vedeného proti Budamaru. Šlo o najväčší dokázaný úplatok v histórii polície, tvrdil v roku 2015 policajný prezident Tibor Gašpar.
Na základe analýzy týchto dát sme definovali šesť oblastí, ktoré by si vyžadovali reformu:
- Prehodnotenie skutkových podstát (trestných činov)
Podľa našej analýzy môže malá korupcia viesť k nepodmienečnému trestu a veľké úplatky môžu obísť s podmienkou alebo finančným trestom, ktorý sa niekedy javí ako málo „tvrdý“. Je preto potrebné urobiť analýzu skutkových podstát a primerane ich zreformovať.
- Vyššia transparentnosť
O takmer troch štvrtinách rozhodnutí nemáme pri trestaní korupcie podrobnejšie informácie. Nehovoriac o podrobných štatistkách prokurátorov. Možnosť verejnej kontroly je preto prakticky minimálna, čo vytvára priestor na „zametanie pod koberec“. Chýbajú aj dáta o dôvodoch nezačatia stíhania policajtmi, dôvody pre uzatvárania dohôd o vine a treste, či o dôvodoch, prečo sudca vydal trestný rozkaz. Všetky tieto informácie však musia byť verejnosti dostupné.
- Oslabenie vplyvu generálneho prokurátora na podriadených prokurátorov
Prokuratúra je budovaná na hierarchickom princípe, pričom zo zistení Transparency, ale aj z ďalších zverejnených analýz vyplýva, že v rukách generálneho prokurátora sa týmto spôsobom koncentruje obrovská moc, ktorá môže byť ľahko zneužitá. Ako naznačujú aj z kauzy okolo Dobroslava Trnku, politický nominant na najvyššom poschodí dôležitej súčasti justície môže zasahovať do rozhodovania svojich podriadených a definitívne tak zmariť vyšetrovanie.
- Odpolitizovanie justície
Odtajnená komunikácia z Threemy, hromadné zatýkanie sudcov pre podozrenie z korupčného správania a ďalšie diskutované kauzy z posledného obdobia ukazujú, ako veľmi je justícia presiaknutá politickým vplyvom. Ak sa majú trestať za spáchané prehrešky aj najvyšší predstavitelia štátu, iba ťažko sa to môže diať pod taktovkou nimi volených nominantov.
- Lepšia analytická činnosť orgánov činných v trestnom konaní
Zverejnené dáta ukazujú, že slovenské orgány činné v trestnom konaní sú pri objasňovaní malej korupcie dostatočne efektívne. Veľká korupcia však má podľa zistení Transparency úplne iný charakter ako odovzdávanie obálok z ruky do ruky. Pre odhalenie takejto činnosti je potrebná úplne odlišná koncepcia, než pri malej korupcii. Polícia a prokuratúra preto potrebujú nové, analytické oddelenia, ktoré budú schopné prepájať informácie (často aj verejne dostupné), podobne ako to dokázal zosnulý novinár Ján Kuciak.
- Zvolenie predsedu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti
Nakoľko je vznik nového úradu na ochranu tzv. whistleblowerov naviazaný na zvolenie predsedu tohto úradu, ide o nevyhnutný krok, ktorý by mal novozvolený parlament zaradiť medzi svoje priority. Štúdie dlhodobo ukazujú, že jednou z najefektívnejších ciest k odhaľovaniu veľkej korupcie sú práve zamestnanci, ktorí vystúpia proti nekalým praktikám na svojom pracovisku. V tom ich podporí len presvedčenie, že ich vlastný štát sa za nich postaví.
Infografika z Analýzy rozsudkov Špecializovaného trestného súdu za minulé volebné obdobie (2016 – 10/2019):
Prezentácia z tlačovej konferencie k Analýze rozsudkov Špecializovaného trestného súdu.
Ján Ivančík, Robert Vaško, Michal Piško
Venujte, prosím, 2 % z dane
a pridajte sa tak k stovkám ďalších občanov, ktorým ide o spravodlivejšie Slovensko bez korupcie.
O Slovensko, na ktorom platia pravidlá pre všetkých rovnako.