SúdyO tom koho trestáme za korupciu, za aké úplatky, aké dostávajú tresty a prečo tomu tak je v piatich grafoch.
Keď sa hovorí o nutnosti stíhania korupcie, väčšina obyvateľstva má predstavu, že treba začať od politikov, ktorí majú najväčší vplyv na to, ako sa rozdeľuje moc a peniaze. V praxi však u nás tresty za korupciu padajú na politikov len zriedkavo. Len jedno percento z ľudí odsúdených za korupciu sú politikmi. Vyplýva to z veľkej štúdie rozsudkov korupcie za posledné tri roky, ktorú Transparency vykonala v posledných mesiacoch.
V období medzi 2014 a 2017 bol najvyššie postaveným politikom odsúdeným za korupciu starosta Hodejova, obce s 1 628 obyvateľmi pri Rimavskej Sobote, ktorý korumpoval obecných poslancov. Tí mali za pravidelnú mesačnú odmenu 200 eur zmeniť svoj postoj k výstavbe obecných nájomných bytov. Starosta bol za svoje konanie odsúdený na dvojročnú podmienku, poslanci na trojročnú.
Medzi obžalovanými prevládajú bežní ľudia, platiaci drobné úplatky v zdravotníctve, polícii či na úradoch. Len niečo cez štvrtinu obžalovaných tvoria ľudia s vplyvom na kvalitu verejného života v našej krajine.
Spomedzi verejne činných osôb chytených za korupciu dominujú zdravotníci (takmer tretina), štátni úradníci, policajti, colníci a daniari. Práve u nich sme zaznamenali aj najprísnejší trest za korupciu v poslednom období. Až sedem rokov natvrdo dostal ex-riaditeľ daňového úradu v Dunajskej Strede Dušan Klvaňa. Za bezproblémové priznanie nadmernej vratky DPH mal dostať 10-percentný podiel.
Beztrestnosť veľkých káuz
Tresty za korupciu padajú stále hlavne za malé úplatky. Štvrtina pred súdom ukončených prípadov sa týka úplatkov do 20 eur, polovica prípadov je do 200 eur. Len každý šiesty prípad sa týka veci, kde bol úplatok aspoň vo výške 5000 eur. Ak to spojíme s poznatkom, že priemerná výška úplatku pri zákazkách je medzi 10 a 20 percent, je jasné, že miliónové korupčné zlodejiny zostávajú takmer beztrestné (prípadne sa nevyskytujú, povedal by minister vnútra).
Mimochodom, svedčí o tom aj prípad tzv. nástenkového tendra. Bývalí ministri Janušek a Štefanov boli síce v októbri tohto roku odsúdení (rozsudok ešte nie je právoplatný), no ani jeden z nich nie za korupciu. Teda podstata prípadu, kto si to objednal a za čo, ostala nevyriešená a nepotrestaná.
Malým pozitívom posledných troch rokov je, že na súdy sa oproti obdobiu 2011-14 dostali predsa len závažnejšie prípady. Podiel vecí s úplatkami nad 5000 eur narástol takmer 6-násobne, napríklad.
Korupciu trestáme rýchlo no netransparentne
Trestné stíhanie korupcie je pomerne efektívne. Z takmer 250 prípadov ktoré od polovice 2014 roka riešil špecializovaný súd sa až v takmer polovici podarilo vyniesť konečný rozsudok do jedného roka odkedy došlo z spáchaniu trestného činu. Štyri pätiny prípadov je potom skončených do dvoch rokov.
Na rýchlosť má zásadný vplyv forma, akou súd rozhoduje. Až tri štvrtiny prípadov sa končia buď trestným rozkazom alebo uzatvorením dohody o vine a treste. Ide o zjednodušené formy rozhodovania, ktoré síce umožňujú trestať páchateľov rýchlejšie, no majú neblahý vplyv na transparentnosť celého trestného procesu. Ani rozhodnutie o schválení dohody, ani trestný rozkaz totiž neobsahujú na rozdiel od prípadu, ktorý je ukončený klasickým rozsudkom vecné odôvodnenie s popisom dôkazov a výpovedí svedkov. Verejnosť tak nepozná, na základe akých úvah a dôkazov sudca rozhodol o vine a treste.
Máme primerané tresty za korupciu?
Čím vyšší úplatok, tým prísnejší by mal byť trest. V priemere to naozaj platí aj pri rozsudkoch za korupciu na Slovensku, ale existujú bohužiaľ aj ťažko akceptovateľné výnimky z tohto pravidla.
Kauza Budamar sa dostala do povedomia verejnosti v súvislosti s masívnym karuselovým podvodom na dani z pridanej hodnoty do výšky 20 miliónov eur, kde firma Budamar Logistics hrala kľúčovú rolu. Podľa zverejneného rozsudku si mali obžalované, úradníčky z daňového úradu, vypýtať od člena predstavenstva spoločnosti tejto firmy na osobnom stretnutí v bratislavskom hoteli Matyšák úplatok tri milióny eur za to, že vybavia zmarenie trestného a daňového konania vedeného proti Budamaru. Šlo o najväčší dokázaný úplatok v histórii polície, tvrdil v roku 2015 policajný prezident Tibor Gašpar.
Daniarky sa v priebehu vyšetrovania priznali. Súd im tak za tento „historický úplatok“ uložil podmienečný trest odňatia slobody na 18 mesiacov.
Pre porovnanie, o šesť mesiacov prísnejší trest (tj. 2 roky) dostala žena, ktorá za poskytnutie 20-eurového úplatku pre pracovníka Úradu práce za to, že jej schváli mesačný príspevok 91,88 eur na opatrovanie jej ťažko zdravotne postihnutej matky.
V oboch prípadoch prevládali poľahčujúce okolnosti. Obžalované v oboch prípadoch viedli pred spáchaním trestného činu riadny život. Rozdielovým faktorom bola popri nepriznaní v druhom prípade klasifikácia úplatku.
Daniarky v prípade Budamar boli potrestané za tzv. nepriamu korupciu (sprostredkovanie), kde zákon ukladá významne nižšie sankcie bez ohľadu na potenciálnu škodu a závažnosť. Či takéto tresty naozaj dostatočne odrádzajú potenciálnych páchateľov od pokušenia k miliónovým ziskom, je veľmi otázne.
To vlastne platí na Slovensku už dlhodobo. Viac ako 90% odsúdených za korupciu na Slovensku v base nesedí, pretože dostanú či už podmienečný trest, finančnú sankciu, alebo kombináciu oboch.
Kto za to môže?
Podľa nášho nedávneho prieskumu verejnej mienky si až 42 % opýtaných si myslí, že za neuspokojivý stav stíhania korupcie môžu súdy, a len po 22 % opýtaných za tento stav viní políciu a prokuratúru. V skutočnosti je to ale naopak.
Špecializovaný trestný súd, ktorý má súdenie korupcie na starosti, totiž odsúdi takmer všetkých obžalovaných, ktorých mu prokuratúra odovzdá. Cez 94 % prípadov sa končí vynesením odsudzujúceho verdiktu. A tých pár oslobodení sa netýkalo žiadnych politikov, napríklad.
Samotná prokuratúra zase stopne 15% prípadov, kde polícia začala stíhanie. To je o tretinu častejšie, ako zastavuje v prípade iných trestných činov. Už len prvá fáza, teda stíhanie a vyšetrovanie politikov či veľkopodnikateľov je na Slovensku slabšie ako vo väčšine postkomunistických krajín. Ak niekde viazne u nás odhaľovanie korupcie, je to na prokuratúre a polícii, nie na súdoch.
Čo s tým?
Hoci sme sa v stíhaní korupcie mierne zlepšili, stále máme značné resty. Zlepšeniu vyšetrovania a stíhania korupcie by prospeli tieto opatrenia:
- reforma skutkových podstát – aby nemohlo dochádzať k takým excesom ako v prípade Budamar a za veľké úplatky neboli ukladané len symbolické tresty, je nevyhnutné reformovať skutkové podstaty korupcie v Trestnom zákone, a to najmä nepriamu korupciu.
- vyššia transparentnosť – musíme mať verejnú kontrolu nad tým, či sa prípad pred súd nedostal oprávnene, zo zákonných dôvodov predpokladaných Trestným poriadkom, alebo išlo o „kamarátsku pomoc“. Potrebujeme vedieť nie len o motívoch zastavenia trestného konania prokurátorom, ale aj o dôvodoch nezačatia stíhania policajtmi, dôvodmi pre ktoré pristúpil prokurátor na uzatvorenie dohody o vine a treste, či na základe akých dôkazov a úvah sudca vydal trestný rozkaz.
- depolitizácia polície a prokuratúry – v súčasnosti majú na voľbu šéfov týchto inštitúcií dominantný vplyv politické zložky moci, ktorým sa zároveň aj zodpovedajú. Pokiaľ aj politici nezasahujú priamo do ich činnosti, len ťažko si predstaviť, že v zodpovedných neprevládne pocit „autocenzúry“, pokiaľ sa k nim dostane citlivý prípad s politickým krytím. Odstránenie tohto vplyvu by vytvorilo v inštitúciách väčší pocit voľnosti a prispelo k potlačeniu kultúry beztrestnosti v prípadoch skutočne veľkej korupcie
Matej Šimalčík, Gabriel Šípoš
Táto analýza bola financovaná Fondom pre transparentné Slovensko v Nadácii Pontis. Kompletné výsledky výskumu si môžete pozrieť tu.
Ak považujete za užitočné, aby sme naďalej tlačili na účinnejšie trestanie korupcie na Slovensku, podporte nás prosím aj finančne. Ďakujeme!