Protikorupčná organizácia Transparency International dlhodobo monitoruje transparentnosť a férovosť volieb, vrátane počínania politikov v online priestore. Počas nedávnej kampane do europarlamentu sme sa prvýkrát pozreli aj na dianie v útrobách niektorých skupín a kanálov na sociálnych sieťach Facebook a Telegram, ktoré dlhodobo prezentujú názory blízke alternatívnej a dezinformačnej mediálnej scéne.
Súboj o podporu voličov sa okrem oficiálnych kampaní čoraz intenzívnejšie odohráva aj v prostredí politicky angažovaných skupín na sociálnych sieťach. Pred nedávnymi eurovoľbami sme sa v Transparency preto rozhodli bližšie preskúmať aj dianie vo vzorke takýchto hlasných skupín a kanálov na sociálnych sieťach Facebook a Telegram.
S využitím analytického nástroja Gerulata Juno sme v období vrcholiacej kampane od 1. apríla do konca volieb 9. júna zmonitorovali dianie v deviatich facebookových a šiestich telegramových skupinách a kanáloch. Tie sme si zvolili po prvotnom prieskume na základe toho, či v príspevkoch venovali pozornosť aj kontroverzným témam a pohľadom s potenciálnym dosahom na rozhodovanie voličov v eurovoľbách.
Aktívni telegramisti
Aj v tejto vzorke 15 skupín a kanálov s celkovým počtom cez 90-tisíc sledovateľov platí, že vo väčšine z ich takmer 83-tisíc príspevkov počas skúmaných desiatich týždňov prevládali témy priamo nesúvisiace s európskou úrovňou. Pozornosť venovaná eurovoľbám bola napríklad v porovnaní s témami o Ukrajine a Rusku asi len desatinová.
VZORKA SKÚMANÝCH SKUPÍN NA FACEBOOKU A TELEGRAME
Aj napriek tomu, že skúmané facebookové skupiny mali dovedna citeľne viac sledovateľov (51 688 Facebook vs. 39 045 Telegram), telegramové skupiny a kanály v našej vzorke vyprodukovali podstatne viac príspevkov (viď tabuľka vyššie). Mimoriadne aktívne boli predovšetkým kanály Cactus Bielli (ako zameranie si uvádza „Vojny & Konflikty & Zbrane & Geopolitika”) a Sloboda Slova, ktoré publikovali za desať týždňov cez 20-tisíc príspevkov, teda cez 300 príspevkov denne.
Aktivita týchto aktérov súvisí aj s presunom dezinformátorov z čiastočne regulovaného Facebooku, na ktorom boli napríklad profily Ľuboša Blahu či Mariána Kotlebu zrušené, na živelnejší Telegram.
Celkovo najsledovanejšou vo vzorke bola verejná skupina „C-21”, ktorá má viac ako 13-tisíc členov a jej administrátorom je známy konšpirátor a šéfredaktor mesačníka Zem a Vek Tibor Eliot Rostas. V eurovoľbách neúspešne kandidoval z posledného 15. miesta kandidátky hnutia Republika. Skupina C-21, podľa vlastných slov, usiluje o organizovanie občianskeho odporu na základe článku 32 Ústavy SR, a to v súvislosti s pandémiou a opatreniami, ktoré s ňou súvisia.
EÚ vo vojne na Ukrajine
Z hľadiska pokrývaných politických tém bola v skúmanej vzorke a období ďaleko najhorúcejšou témou vojna na Ukrajine. V skupinách na Facebooku sa v priebehu desiatich týždňov táto téma riešila v 485 príspevkoch (zhruba 4% všetkých príspevkov). Na Telegrame dokonca až v 23 410 príspevkoch, teda v tretine zverejneného obsahu.
Táto téma sa, samozrejme, v uvedených skupinách a kanáloch spomínala v rôznych kontextoch. Veľmi často však aj práve v súvislosti s prístupom Európskej únie. Podobne, ako počas kampane pred prezidentskými voľbami, sa aj v týchto príspevkoch často narábalo s emóciou strachu.
POKRYTIE TÉM VO VZORKE NA FACEBOOKU A TELEGRAME
Znenie skúmaných príspevkov pravidelne vzbudzovalo dojem, podľa ktorého podpora Ukrajiny automaticky znamená podporu a prehlbovanie konfliktu. Európska únia v tomto zmysle figuruje ako neobjektívny hráč, ktorý slepo spĺňa požiadavky Ukrajiny. Tento prístup a neobjektívnosť EÚ preto podľa časti príspevkov v týchto skupinách a kanáloch treba vyvažovať.
Medzi často vyzdvihované a citované osobnosti tu patrili napríklad maďarskí politici, predovšetkým premiér Viktor Orbán, ale aj vtedajší slovenskí kandidáti do europarlamentu, najmä Ľuboš Blaha. Emócie strachu boli v časti príspevkov vyvolávané hrozbou mobilizácie a možného zatiahnutia európskych krajín do konfliktu. Veľmi úspešným sa v tomto prostredí stal predovšetkým slogan Ľuboša Blahu, „Eurovoľby rozhodnú, či tu bude vojna alebo mier,” ktorý sa opakovane objavoval v jeho textoch i videách.
Príklady príspevkov o vojne na Ukrajine v EÚ kontexte v skúmanej vzorky na Telegrame.
Zradcovia a ochrancovia Európy
Samotné eurovoľby a európske inštitúcie figurovali v týchto príspevkoch citeľne menej. Na Facebooku sa v tomto období spomínali v 282 príspevkoch (2% z celkového počtu), na Telegrame 2 940-krát (4% z celkového počtu príspevkov). Prevažujúcim naratívom tu bolo spochybňovanie autority EÚ a jej inštitúcií.
Špecifickejšou témou, ktorá sa v predvolebnej kampani objavovala častejšie, bola téma možného rušenia práva veta pre členské krajiny EÚ. Táto téma sa vo verejnej diskusii, vrátane sociálnych sietí, intenzívnejšie otvorila už pred aprílovými prezidentskými voľbami.
V skúmaných skupinách sa v tomto ohľade darilo sprvu predovšetkým zjednodušenému naratívu mediálnej alternatívnej a dezinformačnej scény, že ak sa prezidentom stane Ivan Korčok, právo veta bude Slovensku zrušené. Hoci prezident právo veta zrušiť nemôže, naratív sa ujal a rezonoval aj v kampani pred eurovoľbami. Na Telegrame a Facebooku sa tak šíril ďalej napríklad s odkazom na konkrétnych kandidátov, ktorí by vraj toto právo Slovensku odňali.
Atentát v kampani
Do predvolebnej atmosféry v oficiálnej kampani, ako i na sociálnych sieťach, zasiahol aj pokus o atentát na premiéra Roberta Fica. Všetky strany ho síce odsúdili, no zároveň sa nezdržali vzájomného obviňovania. Ku kampani tieto výhrady najjasnejšie vztiahlo Progresívne Slovensko, ktoré vládnu koalíciu obvinilo zo zneužívania tragédie na predvolebnú kampaň a diskreditáciu opozície.
V skúmanej vzorke atentát v kontexte európskych volieb figuroval menej intenzívne. Na Facebooku sme ho zaznamenali v 47 príspevkoch, na Telegrame v 803, čo však v oboch prípadoch tvorilo zhruba len percento všetkých príspevkov.
Vplyv skupín na voľby
Dáta z analytického nástroja Gerulata Juno ukazujú, že aj keď v skúmanej vzorke stále citeľne viac ľudí sledovalo skupiny na Facebooku, telegramové skupiny a kanály dokázali vďaka svojej aktivite pritiahnuť podstatne viac interakcií. V prípade spomínaných 9 skupín na Facebooku to za obdobie desiatich týždňov bolo 48-tisíc interakcií, pri 6 skupinách a kanáloch ich bolo až vyše milióna.
Väčšinu zo skúmaných skupín a kanálov spájalo, že v kampani pred eurovoľbami podporovali najmä antisystémové a k EÚ značne kritické politické naratívy a sily. Sociálne siete sú dôležitým amplifikátorom týchto názorov aj v mnohých štátoch západnej Európy (Francúzsko, Nemecko, Rakúsko či Taliansko), kde antisystém a krajná pravica zaznamenala nevídaný úspech.
Na Slovensku sa podpora dezinformačného ekosystému pretavila predovšetkým do podpory dvoch zvolených europoslancov hnutia Republika, ktorého kritiku európskych tém a inštitúcií vnímajú voliči zjavne autenticky. Ich eurokritická kampaň im tak vyniesla 12,53%, podstatne lepší výsledok ako v neúspešných vlaňajších parlamentných voľbách. Známe tváre dezinfoscény Judita Laššáková a Ľuboš Blaha zas výrazne prispeli k takmer 25% vládneho Smeru. Blaha sa stal druhým najkrúžkovanejším slovenským zástupcom v europarlamente vôbec, dovedna získal až 187 020 hlasov.
Vzhľadom na dosah skúmanej vzorky a intenzitu tém s európskym presahom možno konštatovať, že uvedené antisystémové skupiny a kanály boli v snahe o ovplyvnenie voličov v eurovoľbách len limitovaným hráčom. Pri zúčastnených 1,5 milióna voličoch (účasť 34,38%) a regionálne nadpriemernej náchylnosti Slovákov na podliehanie dezinformáciám, však určite nejde o zanedbateľný jav.
Kritiku výkonu verejnej moci a najmä jej zlyhaní na národnej či európskej úrovni možno nepochybne vnímať ako kyslík demokracie. Problémom zostáva, ak sa tak deje na základe šírenia dezinformácií, strachu a neetických praktík. Očakávať od podobných skupín a kanálov samoreguláciu v podobe dodržiavania novinárskych štandardov je nereálne. Dôležitou výzvou pre celú EÚ a ochranu demokracie tak naďalej zostáva hľadanie rozumnej miery medzi reguláciou a slobodou slova aj v prostredí zákutí sociálnych sietí.
Kristína Kroková, Kristína Márová
So zberom dát pomohla dobrovoľníčka Tatiana Weiss
Zodpovednosť za akýkoľvek obsah podporený Európskym fondom pre médiá a informácie spočíva výlučne na autorovi/autoroch a nemusí nutne odrážať stanoviská EMIFu a jeho partnerov, nadácie Calouste Gulbenkian a Európskeho univerzitného inštitútu.