Zverejňovanie majetkových priznaní mestských poslancov už nie je iba dobrou praxou, ale zákonnou povinnosťou. Až 41 zo 100 najväčších mestských samospráv s nimi napriek tomu mešká už rok. Problematická zostáva aj kvalita priznaní a to na všetkých úrovniach.
Podozrenia z korupcie sa nevyhýbajú ani komunálnej politike. Len v Prešove Národná kriminálna agentúra (NAKA) a Špeciálna prokuratúra aktuálne riešia pre úplatky až troch lokálnych politikov. V prípade väzobne stíhaného župného poslanca a doterajšieho šéfa prešovskej SAD-ky Jozefa Kičuru a mestského a župného poslanca Rudolfa Dupkalu ide stále o aktívnych politikov, mestskému poslancovi a bývalému hokejovému reprezentantovi Renému Pucherovi sa po kauze mandát už v posledných komunálnych voľbách obhájiť nepodarilo.
Kým v prípade prvých dvoch možných korupčníkov si verejnosť môže na stránke mesta či župy skontrolovať aj ich majetkové pomery a overiť si, či sa ich majetok podozrivo nenafúkol (tu, tu a tu), v prípade tretieho nepochodí. Pucher bol totiž mestským poslancom (a prvé obdobie aj viceprimátorom) medzi rokmi 2010 a 2018. Majetkové priznania síce poslanci podávali komisiám mestských zastupiteľstiev aj vtedy, verejnosť sa k nim však v drvivej väčšine prípadov nedostala. Po dlhoročných politických ťahaniciach sa však v roku 2019 podarilo presadiť úpravu ústavného zákona o konflikte záujmov, ktorou vtedajšia koalícia Smer, SNS a Most-Híd presadila povinné zverejňovanie majetkových priznaní aj v prípade mestských poslancov (pre župných poslancov povinnosť platila aj predtým).
Ročné meškanie
Hoci novela platí už takmer rok a pol, mnohé mestá majetkové priznania poslancov stále nezverejňujú. Viaceré spomedzi stovky najväčších miest a mestských častí Bratislavy a Košíc (na ktoré sa povinnosť tiež vzťahuje) majetkové priznania poslancov za rok 2019 zverejnili až v posledných dňoch potom, ako sa ich na dôvody porušenia v apríli pýtala Transparency. Až v prípade 41 zo stovky radníc sme však priznania nenašli zverejnené na webstránkach ešte ani začiatkom mája 2021. Vrátane veľkých samospráv ako Bratislava, Žilina, Petržalka, Zvolen či Martin (podrobná tabuľka). Keďže sú verejní funkcionári povinní oznámenie o majetkových pomeroch a funkciách podať každoročne ku koncu apríla, mestá už meškajú celý jeden rok.
Vo všetkých prípadoch, kde sme majetkové priznania mestských poslancov nenašli, sa náš spolupracovník e-mailom opýtal samosprávy aj na dôvody porušovania zákona. Z pôvodnej vyše päťdesiatky samospráv sa mu až 31 neunúvalo ani odpísať, zvyšné skloňovali najmä dôsledky pandémie. Viaceré mali údajne v priebehu posledného roka pre pandemické opatrenia problém usporiadať zasadnutie komisie na ochranu verejného záujmu, pod ktoré agenda spadá.
Hoci toto vysvetlenie pôsobí v prípade mnohých skôr ako výhovorka, riešiť tento problém by bolo možné aj systematicky. Zákonodarcovia už vlani schválili novinku, podľa ktorej môžu v čase pandémie zasadať mestské zastupiteľstvá v nevyhnutných situáciách aj online. Ak prax naozaj potvrdí podobné problémy aj pri komisiách (na ktorých sa zvyčajne zúčastňuje len pár ľudí), parlament by mohol zvážiť online rokovanie aj pre ne.
Nemajetný Matovič
Pravda je, že veľké meškania sa netýkajú iba miest. Majetkové priznania za rok 2019 zverejnila len pred pár dňami aj Národná rada. V jej prípade však bolo problémom najmä to, že novela rozšírila okruh verejných funkcionárov s touto povinnosťou viac ako trojnásobne až na zhruba dve tisícky. Mnohí z nich si novú povinnosť nevšimli, alebo priznania nevyplnili správne a Národná rada sa ich rozhodla zverejniť až naraz po úplnom skompletizovaní.
Problémom naďalej zostáva aj kvalita dát v samotných formulároch. Aj napriek tomu, že po poslednej novele pribudli niektoré detaily ako značka a rok výroby auta, z priznaní sa verejnosť stále kľúčové informácie často nedozvie. Povinnosť je stále ľahké aj obchádzať, napríklad účelovým prepisovaním majetku na rodinných príslušníkov.
Čo napríklad zistíme z majetkových priznaní spomínaných prešovských poslancov vyšetrovaných pre korupciu? Dupkala si za rok 2019 ako župný poslanec prilepšil o 9829 eur a ako mestský poslanec o 3240 eur, z iných zdrojov (prevažne zrejme ako zamestnanec Šarišskej galérie v Prešove) si zarobil celkovo 26-tisíc. Okrem toho vlastní trvalý trávnatý porast, zastavanú plochu a nádvorie (v priznaniach sú uvedené aj čísla listov vlastníctva), má hypotéku a využíva automobil Audi A6 s rokom výroby 2011.
Len o čosi vyššie príjmy deklaruje aj jeho kolega z prešovského župného zastupiteľstva Kičura, ktorý aktuálne sedí vo väzbe v súvislosti s údajným stotisícovým úplatkom. V priznaní ešte uvádza rozsiahlejšie vlastníctvo ornej pôdy, rodinný dom v Ruskej Novej Vsi a byt v maďarskom Egeri, ale aj nešpecifikované majetkové podiely v troch firmách.
Na druhej strane, aj tieto strohé informácie sú stále omnoho košatejšie, ako v prípade bývalého premiéra a súčasného ministra financií Igora Matoviča. Ten už pred rokmi všetok majetok previedol na manželku a okrem jeho zárobku z výkonu funkcie sa o jeho majetkových pomeroch verejnosť nedozvie absolútne nič.
Aj na forme záleží
V prípade mnohých miest stojí za pozornosť aj užívateľsky nevhodný spôsob zverejňovania majetkových priznaní poslancov. Zrejme na najhoršiu formu zverejňovania priznaní ako nekvalitných skenov všetkých formulárov v jednom dokumente, dokonca aj s vyčiernenými údajmi o vlastnených nehnuteľnostiach, sme narazili v mestskej časti Košice-Juh.
O čosi lepší je prístup v Dolnom Kubíne, kde sú dáta z formulárov vytiahnuté, no zverejnené sú tiež len v jednom dokumente, bez menného zoznamu. Prehľadnejšou a užívateľsky zmysluplnejšou formou je rozdelenie majetkových priznaní k jednotlivým poslancom, čo zvláda nielen Trenčín, ale napríklad aj najmenšie z prvej stovky miest na Slovensku – Svit.
Dá sa ale zájsť ešte o krok vpred a občanovi predložiť prehľadnú tabuľku so spracovanými údajmi, v ktorých sa vyzná aj laik. Príkladom z tohto opačného konca je ďalšia mestská časť Košice-Západ, prípadne Handlová či Šamorín.
Aj mestá by si mali uvedomiť, že zverejňovanie majetkových priznaní nemá byť iba byrokratickou a samoúčelnou povinnou jazdou. Verejná kontrola je naopak nevyhnutným predpokladom pri predchádzaní konfliktom záujmov a zneužívaniam verejných funkcií. Ako je táto kontrola účinná, nezáleží pritom iba od obsahu zverejňovaných údajov, ale aj od ich formy a teda užívateľskej prístupnosti. Veľký rozdiel je aj to, či sa záujemca dokliká k majetkovým priznaniam jednoducho a logicky na podstránke o poslancoch, alebo je ich hľadanie hotová alchýmia.
Deravý zákon
Nevyhnutné však bude meniť opäť aj zákon. Posledná novela z roku 2019 evidentne nepriniesla zásadné kvalitatívne zmeny v obsahu ani forme formulárov a zverejňovanie majetkových priznaní v mnohých ohľadoch stále nemožno považovať za naozaj účinný nástroj verejnej kontroly. Schovať potenciálne nelegálne príjmy do kloniek bez špecifikovanej hodnoty ako sú úspory, orná pôda či podiel vo firmách nie je naozaj žiadny problém. Zakryť ich ľahko možno aj spomínanými prepismi majetku na blízkych. Hoci aspoň základné údaje o majetkových pomeroch manželky či manžela i neplnoletých detí, s ktorými žije verejný funkcionár v spoločnej domácnosti, by mal mať z neverejnej časti formulára k dispozícii aspoň kontrolný orgán.
Problematický však zostáva aj súčasný spôsob kontroly majetkových pomerov, keď priznania kontrolujú samotní politici. V prípade mestských či župných poslancov ide o ich kolegov zo spomínaných komisií na ochranu verejného záujmu, v parlamente ide o výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. V praxi tak dlhodobo vidíme nízku politickú kultúru vyjadrenú neochotou dôsledne preverovať a postihovať kolegov. Veľmi dôležité preto bude, v akej podobe pristúpi súčasná vládna koalícia k už avizovanej novelizácii ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, ktorá by mala zmeniť nielen obsah a formu priznaní, ale aj spôsob ich kontroly presunom na nezávislý úrad.
Zrelé na úpravu sú však okrem spomínaného zákona aj normy upravujúce majetkové priznania ďalších skupín. Či už ide o štátnych zamestnancov, ktorí majetkové priznania odovzdávajú iba neverejne a v prípade mnohých ide skôr o byrokratickú formalitu bez reálnych dopadov, alebo ide o sudcov, prokurátorov či policajtov.
Iba priznania nestačia
Napríklad spomínaní prokurátori dnes vo formulároch nemajú povinnosť uvádzať ani len výšku svojho príjmu z verejnej funkcie. Ak sa teda v priznaní ocitne neštandardne vysoká suma, porovnať ju s príjmami z prokurátorskej funkcie je prakticky nemožné. Rovnako ako pri väčšine verejných funkcionárov, aj tu je problém s uvádzaním majetkov bez hodnoty, či s nejasnými zdrojmi príjmov.
Známym sa stal najmä príklad prokurátorky Krajskej prokuratúry Bratislava Kataríny Kučerkovej, ktorá si v priznaní za rok 2017 uviedla nešpecifikovaný dar 350-tisíc eur a o rok neskôr si zaobstarala dom s pozemkom v hodnote 450-tisíc eur. Začiatkom tohto roka ju NAKA v rámci akcie Judáš obvinila z legalizácie príjmu z trestnej činnosti formou spolupáchateľstva a generálny prokurátor Maroš Žilinka jej následne dočasne pozastavil výkon funkcie.
Z hľadiska účinného odhaľovania skorumpovaných politikov, úradníkov, štátnych manažérov či sudcov a prokurátorov však budú verejné majetkové priznania stále skôr bonusom. Je pravda, že verejnosť môže vďaka nim z času na čas upozorniť na podozrivé majetkové prírastky a rozhýbať hlbšie vyšetrovanie. Kľúčové však vždy budú najmä miera nezávislosti a odhodlanosti kontrolných orgánov, polície či prokuratúry podozrivé transakcie vyhľadávať a prešetrovať. Možnosti orgánov činných v trestnom konaní sú v tomto ohľade aj neporovnateľne väčšie oproti verejnosti. Či už ide o prístup do rôznych neverejných databáz, právomoc sledovať podozrivé bankové operácie alebo využívanie inštitútu agenta.
Iste, je výborné, ak si hneď po zverejnení článku o údajne korupčných politikoch v Prešove môže verejnosť prelistovať na webe aj ich majetkové priznania. Ak by však prešetrovanie bola odkázané najmä na ne, asi by sme ani o jednom zo spomínaných troch prípadov nikdy nepočuli. Predovšetkým, ak tie formuláre vyzerajú tak, ako je tomu dnes.
Ján Ivančík, Michal Piško
Za zber a analýzu dát ďakujeme dobrovoľníkom Linde Zuzčákovej, Jakubovi Hromníkovi a Marianne Švecovej. Ak považujete kontrolu samospráv za dôležitú, podporte našu prácu aj Vy. Ďakujeme!
Podporte prácu Transparency, aby sme aj naďalej mohli kontrolovať verejných funkcionárov! Venujte Transparency Vaše 2% dane. Ďakujeme!
