Historicky to boli na Slovensku stredopravé vlády, ktoré rozširovali a bránili právo občanov na informácie o tom, ako štát funguje. Takzvaný infozákon bol prijatý za prvej Dzurindovej vlády a jeho podstatné rozšírenie za krátkej vlády Ivety Radičovej.
Naopak, Smer (v šľapajach HZDS a SNS) infozákon torpédoval a skúšal ho zužovať. Robert Fico v tomto trende pokračoval aj počas tohto volebného obdobia. Na jeho začiatku hovoril najmä o zneužívaní zákona občanmi, ako keby jeho porušovanie úradníkmi či starostami neexistovalo.
Predložený návrh ministra spravodlivosti Tomáša Boreca je preto príjemným prekvapením, hoci je jasné, že jeho tím a viaceré nápady majú korene ešte v ére jeho predchodkyne.
Ak svoju snahu minister dotiahne bez výrazných šrámov vo vláde aj v parlamente, bude si môcť predseda vlády odfajknúť marketingovo málo pôsobivý, ale pre krajinu o to dôležitejší bod – dokázal infozákon dokonca zlepšiť oproti tomu, v akom stave mu ho zanechali takí priaznivci transparentnosti ako Žitňanská, Beblavý, Radičová či Lipšic.
Viac aktívnej transparentnosti
Podľa exkluzívneho prieskumu verejnej mienky Transparency z februára 2015 (Focus) si aspoň jednu zmluvu či faktúru na webe pozrelo za posledný rok až osem percent občanov. To je takmer trojnásobok počtu, ktorý za rovnaké obdobie niečo žiadal zaslaním infožiadosti. A záujem o online zmluvy rastie.
Minulý rok dosiahla návštevnosť štátneho registra zmlúv a jeho vylepšenej verzie otvorenezmluvy.sk, prevádzkovanej Transparency a AFP, dokopy až 650-tisíc návštev, čo bolo o tretinu viac ako v roku 2012. Tu dobre vidno, aké dôležité je informácie aktívne zverejňovať.
Zmluvy a faktúry boli občanom po vyžiadaní dostupné aj pred rokom 2011, no pozrel si ich len zlomok oproti stavu, keď nám na to stačí len pár klikov.
Borecov návrh aktívnu transparentnosť posilňuje jednak tým, že všetky zmluvy verejnej správy budú na jednom mieste v centrálnom online registri, nie na mnohých weboch ako doteraz. A navyše prikazuje mestám a obciam automaticky publikovať dokumentáciu z podkladov a rozhodovania poslancov, ku ktorej sa dnes v mnohých obciach dostane len veľmi aktívny a cieľavedomý občan.
Mínusom tejto časti novely je však plánované oklieštenie rozsahu povinne zverejňovaných faktúr obcami (podľa novely má výšku limitu určiť vláda).
Podľa prepočtov Transparency by už limit dvesto eur zakryl polovicu všetkých faktúr a nad 3000 eur by z nich občania nevideli ani desatinu. Pritom už dnes sa zverejňujú len zoznamy, nie kópie faktúr, čiže stačí zverejniť len to, čo je už raz zaznamenané v účtovníctve.
A zavedenie limitu bude obce navyše motivovať špekulovať a faktúry deliť na „podlimitné“. Sama Generálna prokuratúra k tomu v pripomienkovom konaní poznamenala, že „nie je zrejmý zámer pre udelenie tejto výnimky, nakoľko práve na tejto úrovni územnej samosprávy sú zaznamenané časté nezrovnalosti pri hospodárení s finančnými prostriedkami“.
Rodinkárstvo pod tlakom
Dobrým krokom je aj vyššia transparentnosť manažmentov štátom či mestami vlastnených firiem. Tieto podniky majú bohatú históriu straníckeho klientelizmu, teplých miest pre kamarátov a častých zlatých padákov po ešte častejších výmenách (tri štvrtiny manažérov sa vymenia do roka po voľbách, ukazuje analýza Transparency).
Keďže cesta robiť férové výberové konania sa ukázala na Slovensku neúčinná, novela navrhuje zverejňovať tak životopisy manažérov, ako aj ich odmeny a benefity. Takto by sa dalo určite lepšie posudzovať, či odmeny korešpondujú s výkonmi firiem a či kandidáti zodpovedajú všeobecnej predstave o kvalifikovanosti.
Veľkým nedostatkom návrhu však je, že sa nesnaží spraviť poriadok v definíciách. Hospodárenie megafiriem s početnými kauzami, ako sú Javys či SPP, dnes cez infozákon neskontrolujete (Javys má výnimku, SPP si myslí, že ju má), hoci kadejaké „niekoľkosobové“ obecné podniky áno. Nehovoriac o firmách, v ktorých má štát menšiu väčšinu ako sto percent. Aká bude prax?
Ak bude návrh ministerstva spravodlivosti schválený, zúži sa aj priestor na výhovorky na neposkytovanie informácií („zvukový záznam nie je informácia,“ „dokumenty vám nepošleme, poďte si do nich nahliadnuť,“ a podobne). Zrýchli sa aj možnosť občanov odvolať sa. Vo vzduchu však stále bude visieť vymožiteľnosť infozákona. Tá bola aj doteraz polovičná.
Na Slovensku niet orgánu podobného takzvaným informačným komisárom v Slovinsku, Nemecku či vo Veľkej Británii, ktorý by povinné inštitúcie viedol, pomáhal im v posudzovaní žiadostí a v prípade potreby ich aj efektívne trestal. Z povahy záujmu o aktuálne informácie vyplýva, že bojovať o ne cez naše súdy je pre veľkú väčšinu občanov úplná strata času.
V neposlednom rade by okrem podpory návrhu svojho ministra spravodlivosti mal Robert Fico chrániť práva občanov na informácie aj verbálne. Lebo tlaky na zužovanie infozákona sú permanentné – stačí si pozrieť pripomienky úradníkov k novele.
Ministerstvo životného prostredia navrhuje občanom odpovedať namiesto do ôsmich pracovných dní až po mesiaci. Vedenie Bratislavy nechce zverejňovať platy ani životopisy manažérov mestských firiem, do ktorých len pred pár mesiacmi dnešný primátor Ivo Nesrovnal sľuboval priniesť transparentnosť .
Žilinský samosprávny kraj by radšej nezverejňoval svoje zmluvy na energie a telefóny. Ministerstvo vnútra dokonca považuje za zbytočné, aby občania od obce vedeli, ako hlasovali ich poslanci.
Argument typu „obecné zastupiteľstvo koná ako kolektívny orgán, a preto nepovažujeme za vhodné uvádzať informácie o [hlasovaní] jednotlivých poslancov osobitne“ sa nepochybne zaknihuje medzi úradnícke perly.
Cesta do klubu priateľov infozákona nebude pre premiéra ľahká ani bezpracná. Ale – dvere sú už otvorené.
Článok je súčasťou projektu Kampaň za zachovanie silného infozákona, ktorý bol podporený z Fondu pre mimovládne organizácie, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2009-2014. Správcom Fondu je Nadácia Ekopolis.
