Korupcia a klientelizmus predstavuje pre Slovensko vážnejší problém ako kritická situácia v zdravotníctve, súčasná vláda ho v skutočnosti nemá záujem riešiť. Takýto názor prevláda medzi stovkou expertov a osobností z rôznych oblastí spoločenského života, ktorých oslovila mimovládna organizácia Transparency International Slovensko v súvislosti s celosvetovým rebríčkom vnímania korupcie CPI 2024.
Slovensko sa v najnovšom rebríčku CPI za rok 2024 rekordne prepadlo, keď medziročne pokleslo až o 12 pozícií na 59. priečku. Transparency sa ešte pred jeho zverejnením obrátila v rámci expertnej konzultácie o korupcii na rešpektovaných odborníkov z oblasti právneho štátu, politológov, sociológov, analytikov, ekonómov, podnikateľov, novinárov, bývalých politikov, známe osobnosti a predstaviteľov verejného sektora, aby prezentovali svoj názor na túto oblasť.
Oslovení pokles v celosvetovom rebríčku predpokladali – viac ako polovica (58%) z nich očakávala mierne a necelá tretina (28%) dokonca citeľné zhoršenie, čo sa napokon aj udialo. Aktuálna pozícia Slovenska ide na vrub štvrtej vlády Roberta Fica, keď väčšina zdrojových indexov rebríčka zachytáva prvý rok jej vládnutia. Deväť z desiatich expertov neverí, že vláda má záujem riešiť problém korupcie a úplatkárstva. Naopak, kriticky vnímajú zmeny, ktoré vláda v tejto oblasti presadila.
Vôbec nikto z oslovených si nemyslí, že by novela trestného zákona z roku 2024 a následné zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry mohli zlepšiť boj s korupciou. Viac ako dve tretiny (70%) je dokonca presvedčených, že zmeny ho zhoršia výrazne (ďalších necelých 30 percent usúdilo, že ho zhoršia mierne).
Rozdielny názor panuje iba v tom, či tresty za korupciu a ekonomické delikty boli doteraz neprimerane prísne, čo tvrdila súčasná vláda pri ich úprave. Viac ako tri štvrtiny expertov osobností si myslí, že sa zmierňovať nemali. Dôvod na zmäkčovanie videlo 15 percent.
S argumentom premiéra Roberta Fica, že odsúdenie bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika za korupciu bolo politickým monsterprocesom a vlaňajšie rozhodnutie ministra spravodlivosti Borisa Suska o prerušení výkonu jeho trestu bolo oprávnené, súhlasia iba traja zo 103 oslovených expertov a osobností. Zvyšných 84 s ním rozhodne nesúhlasí a 10 skôr nesúhlasí (piati nevedeli, alebo nechceli odpovedať).
Zapojení sa vzácne zhodli, že korupcia je mimoriadne vážny (55%) alebo vážny (45%) problém Slovenska. Možnosť, že by mohla byť menej závažným problémom, alebo nie je problémom vôbec, neoznačil žiaden z nich.
Korupciu a klientelizmus pritom označili za tretí najzávažnejší problém krajiny, hneď po oslabovaní demokratických hodnôt a inštitúcií a vplyve dezinformácií. Považujú ho za vážnejší problém, ako sú situácia v zdravotníctve, ohrozenie časti populácie chudobou, nedostatočný ekonomický rast, klimatické zmeny či bezpečnostná situácia.
Transparency sa expertov a osobností pýtala aj na to, čo považujú v najbližších rokoch za najväčšie riziko pre zvýšenie miery korupcie. Podľa bývalého ministra niekoľkých vlád Roberta Fica Mareka Maďariča je to vplyv politickej a ekonomickej moci na médiá, políciu a súdy.
Predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy vidí najväčšie riziko v nefunkčnosti orgánov činných v trestnom konaní, nevymožiteľnosti spravodlivosti – práva a v politickom diletantizme, ústavná právnička Lucia Berdisová v „rezignácii na akékoľvek nekoristnícke vnímanie spolužitia s inými ľuďmi v tejto krajine“, sociologička a politologička Soňa Szomolányi v „cieľavedomej deštrukcii základných inštitúcií právneho štátu“ a zakladateľka portálu Ženy v meste Miriam Zsilleová „v každom ďalšom dni s vládou Roberta Fica“.
„Ak problém s korupciou nevníma väčšina občanov, bojuje sa s ňou len ťažko,“ uviedol pre Transparency banskobystrický župan Ondrej Lunter. Aj podľa šéfa lekárskych odborov Petra Visolajského je kľúčové, aby občania pochopili, že „korupcia na každej úrovni ubližuje hlavne občanom samým“. Niekdajší sudca Ústavného súdu Ladislav Orosz sa obáva, že „bez výmeny politických elít to nepôjde“. Podobný názor prezentovala značná časť zapojených.
Sociológ Michal Vašečka sa domnieva, že z krátkodobej perspektívy Slovensku v boji s korupciou nepomôže nič, pretože „vládnuca oligarchia či plutokracia nič nezmení na tom, že uniesli štát vo svoj prospech“. „Výmena obyvateľstva s niektorou zo škandinávskych krajín alebo nahradenie ľudského prvku vo verejnom obstarávaní umelou inteligenciou,“ odpovedal bonmotom na rovnakú otázku, čo pomôže Slovensku, ústavný právnik Radoslav Procházka.
Expertná konzultácia o korupcii 2024 nemá charakter reprezentatívneho prieskumu, organizácia sa snažila zapojiť respondentov z rôznych názorových spektier, oslovila ich dovedna 202, možnosť využilo 103 z nich. Na otázky odpovedali od konca novembra 2024 do konca januára 2025.
Ľuboš Kostelanský, Michal Piško, Transparency International Slovensko
Podporte index vnímania korupcie a Transparency v snahe o Slovensko bez korupcie: https://transparency.sk/cpi.
Ďakujeme!
Respondentov spolu s odpoveďami, tých ktorí dali súhlas na zverejnenie, môžete nájsť v priloženom dokumente.
