Keď sme v novembri publikovali našu analýzu o rodinných prepojeniach na slovenských súdoch ministerstvo spravodlivosti pre Hospodárske noviny reagovalo nasledovne: „Boli by sme veľmi neradi, aby sa vytvárala atmosféra, ktorá by mohla legitimizovať diskrimináciu na základe príbuzenského vzťahu“. Noví sudcovia vraj musia prejsť výberovým konaním, kde sa príbuzenské vzťahy do úvahy neberú. Naša analýza však ukazuje, že mať v justícii rodinu štatisticky významne zvyšuje šance na úspešné prejdenie výberovým procesom.
Z tridsiatich posledných vymenovaných sudcov malo až jedenásť príbuzného, čo už pracuje v súdnictve. Z dvanástich, ktorých prezident menoval na konci apríla to boli až piati, teda takmer polovica. Uspeli aj dcéra, nevesta, či sestra súčasných sudcov. A spoločne s nimi aj úradníčka ministra Tomáša Boreca, ktorej dcéra pracuje tiež na ministerstve. Pred pol rokom sme upozorňovali, že až každý piaty sudca má v justícii blízkeho. Skúmanie nových výberových konaní naznačuje, že ich podiel sa neznižuje, práve naopak. Až takmer 30% zo všetkých víťazov priznáva rodinného príslušníka v súdnictve.
GRAF: Kumulatívny podiel víťazov výberových konaní s rodinou v justícii (od decembra 2011 do súčasnosti)
Mať rodinu v justícii vo výberovom konaní pomáha
Uchádzači na pozíciu sudcu musia prejsť vo výberovom konaní viacerými fázami. Z celkovo prihlásených sa len približne polovica výberových konaní aj zúčastní. Z nich len 30% úspešne prejde všetkými fázami procesu – cez písomnú časť pozostávajúcu z testu, prekladu z cudzieho jazyka, prípadovej štúdie a vypracovania rozhodnutia; cez psychologické posúdenie; a cez ústnu časť, pohovor s členmi výberovej komisie. Z tých, čo úspešne absolvujú všetky časti, väčšinou len jeden je aj víťazom (v ojedinelých prípadoch sa otvára v jednom konaní viac než jedna sudcovská pozícia). Tých má následne Súdna rada navrhnúť prezidentovi na vymenovanie, no zatiaľ sa tak stalo len v 70% prípadoch.
Vďaka novele ex-ministerky Lucie Žitňanskej z roku 2011 dnes vieme, kto sa v jednotlivých častiach procesu nachádza. Poznáme profily týchto kandidátov a to nám umožňuje skúmať ktoré faktory a ako ovplyvňujú úspech alebo neúspech daných kandidátov. Pozreli sme sa na 70 ukončených výberových konaní od decembra 2011, z ktorých vzišlo 84 víťazov. Zbierali sme dáta o tom, či kandidáti v čase výberového konania pôsobili v justícii, najčastejšie ako vyšší súdni úradníci, či majú v súdnictve rodinu, či absolvovali justičnú skúšku a či majú jazykový certifikát.
GRAF: Podiel kandidátov s rodinou a/alebo prácou v justícii v jednotlivých fázach výberového konania.
Podiel tých s rodinou a tých, čo pracujú v justícii počas procesu výrazne narastá. Kým medzi prihlásenými tvoria uchádzači s blízkymi osobami v súdnictve len 14% z celku, medzi víťazmi je to takmer každý tretí. Štatistické testovanie možných vplyvov ukazuje, že kým účasť ovplyvňuje najmä to, či uchádzač už pôsobí v súdnictve, tak úspešné prejdenie všetkými časťami konania a víťazstvo v celom konaní ovplyvňuje najmä to, či kandidát má v justícii príbuzného. Podrobnejšie výsledky aj krátke vysvetlenie použitej analýzy nájdete tu.
Zo 117 zúčastnených, ktorí priznali rodinu v justícii úspešne prešlo výberovým procesom 50. Takže takmer každý druhý z uchádzačov s rodinou bol v konaní úspešný. Naopak, medzi tými bez rodiny bolo zo 689 uchádzačov úspešných 185. To už je takmer každý štvrtý uchádzač. V doterajších výberových konaniach teda platí, že ak mal uchádzač v justícii blízku osobu, tak bola šanca, že úspešne prejde všetkými písomnými aj ústnymi časťami 1,59 krát vyššia než u toho, ktorý rodinu nemal.
Z 50 úspešných s rodinou potom bolo medzi víťazmi 24, čiže opäť takmer každý druhý. Z tých bez blízkych osôb v súdnictve však zo 185 výberové konanie vyhral len každý tretí, spolu 60 uchádzačov. Šance na víťazstvo tak boli u tých s rodinou 1,5-krát vyššie než u tých, čo v súdnictve nikoho nemali. Tradičný argument sudcov a ministerstva, že sudcovské rodiny sú rovnako prirodzené ako rodiny lekárov, či advokátov tak nemožno použiť. Tí s príbuznými sa nehlásia a nezúčastňujú výberových konaní častejšie než iní. Oni len výrazne častejšie uspejú, hoci na to neexistuje ľahko akceptovateľné vysvetlenie.
Východ opäť nesklamal
Mapa rodinných prepojení v slovenskom súdnictve ukázala, že najhustejšie sú vzťahy prepojené na východe. A podozrenia z rodinkárstva pretrvávajú aj pri pohľade na výberové konania. Zo 70 výberových konaní sa len 6 konalo v krajoch na východe Slovenska. No v každom z nich vyhral niekto s rodinou. Uspela tam napríklad Lucia Baňacká, dcéra Imricha Volkaia, predsedu Krajského súdu v Košiciach a aktuálneho kandidáta na ústavného sudcu. Na východe tiež uspeli Ladislav a Marek Bujňákovci, prvý má medzi blízkymi sudcu na OS Košice I, druhý predsedu na súde vo Svidníku. Otec Michaely Kotusovej Hucovej pôsobí na súde Košice II, kde aj ona zvíťazila vo výberovom konaní. V Bardejove zas uspela sestra vtedajšieho predsedu súdu Karola Krochtu, Katarína.
Graf: Víťazi konaní s rodinou, podľa krajov
Prípad Kataríny Krochtovej je obzvlášť zaujímavý. Pred záverečnou ústnou skúškou strácala na dovtedy vedúceho Matúša Tarcalu jedenásť bodov. Podľa komisie, do ktorej zloženia mohol prehovoriť aj jej brat, však v ústnej časti zahviezdila a nakoniec zvíťazila o jediný bod. Aj ona bola pred pár týždňami menovaná za sudkyňu.
Analýza ukazuje, že férovosť výberových konaní aj napriek prísne nastaveným formálnym kritériám pokrivkáva a tí s príbuznými v justícii sú systematicky zvýhodňovaní. Pri výberových konaniach na justičných čakateľov vyjadrili niektorí sudcovia podozrenie, že testy mohli byť vypĺňané dodatočne, či napríklad boli o niektorých otázkach tí s konexiami informovaní dopredu. A navyše, ako v prípade Krochtovej, veľký priestor na svojvoľnosť v rozhodovaní má výberová komisia v ústnej časti, ale určitý priestor ostáva aj pri hodnotení prípadových štúdií, či vypracovania rozhodnutia.
Tým samozrejme nechceme povedať, že každý, kto má v rodine sudcu sa nemôže uchádzať a ak sa uspel, tak uspel podvodne. Avšak pohľad na dáta za posledné takmer tri roky naznačuje, že rodina kandidátov zvýhodňuje, či už v úspešnosti prejdením procesom alebo v umiestnení na priečkach potrebných na vymenovanie. Výberové konania tak aj naďalej zostávajú podozrivé a len prehlbujú nedôveru, ktorú občania voči súdnictvu prechovávajú.
Ak politikom na dôvere ľudí záleží, na začiatok by mohlo pomôcť napríklad nominovanie ľudí z iných profesií ako zo súdnictva na členov výberových komisií. Zo súčasných 31 nominantov ministerstva uverejnených na jeho stránke až 30 pôsobí ako sudcovia. A to najmä sudcovia z vyšších poschodí sudcovskej hierarchie, a teda tí, ktorí sú súčasnými praktikami najviac presiaknutí. Dôveryhodnosti by tiež pomohlo, ak by všetky dokumenty z výberových konaní, vrátane nahrávky ústnej časti a testov, prekladov a rozhodnutí boli zverejnené na stránke ministerstva.
A ak na dôvere záleží sudcom mali by sa usilovať o to, aby na ich čele stál niekto, kto jasne odsúdi rodinkárstvo a bude dbať o to, aby výber sudcov, vyšších súdnych úradníkov aj justičných čakateľov, ak ich ministerstvo opäť vráti do systému, prebiehal transparentne, kontrolovateľne a nezvýhodňoval na základe žiadnych iných faktorov ako samotnej spôsobilosti na riadny výkon sudcovskej funkcie. Šancu majú už v pondelok, keď sa bude voliť predseda Súdnej rady.
Samuel Spáč
Ak sa Vám článok páčil, prosím, podporte ho aj na vybrali.sme.sk. Ak chcete podporiť ďalšiu našu kontrolu práce sudcov, budeme vďační aj za Váš finančný dar.
Za časť zozbieraných dát o výberových konaniach ďakujeme SGI a VIA Iuris, ktorí nám ich ochotne poskytli.
Analýza s použitím inej metódy a s dátami do polovice roka 2013 bola autorom prezentovaná na ECPR Joint Sessions 2014 v Salamance v rámci panelu Causes and Consequences of Judicial Selection and Turnover at the Supreme / High Court Level. Prezentáciu nájdete tu.
Súhrnné informácie o ukončených výberových konaniach nájdete v tomto priloženom dokumente. Informácie o uchádzačoch vo výberových konaniach tu.