Dva a pol roka bol súčasťou Transparency tímu ako právnik. Venoval sa infozákonu, sledovaniu prokuratúry, vplyvu reformy súdnictva či podnetom od bežných občanov. O jeho skúsenostiach sme sa pozhovárali s MATEJOM ŠIMALČÍKOM.
Ako sa začal Tvoj príbeh v Transparency?
Na jar 2016 som sa prihlásil do výberového konania. V tom čase som ešte študoval v Pekingu a o pár mesiacov som sa mal vrátiť na Slovensko. Transparency vtedy hľadala právnika pre korupciu a transparentnosť v súdnictve. V Pekingu som končil medzinárodné vzťahy, mal som už vyštudované právo. Keďže Transparency je medzinárodná organizácia, myslel som si, že práve tieto dva odbory budem môcť na ponúkanej pozícii spojiť.
Čo bola Tvoja prvá pracovná úloha?
Pracoval som na zadaní týkajúcom sa prokuratúry, začal som študovať prokurátorskú legislatívu. Zistil som, že vo výberových konaniach pre nových prokurátorov a čakateľov sú veľké medzery v nastaveniach v porovnaní so sudcami. Napísal som o tom svoj prvý článok. Po dvoch rokoch sa toho, žiaľ, veľa nezmenilo. Prokuratúra je stále jedna z najuzatvorenejších inštitúcií na Slovensku. Ide o jednu z najväčších výziev v oblasti riešenia transparentnosti – prokuratúra o sebe odmieta zverejňovať čokoľvek nad základný rámec uložený zákonom. Neregistrujeme takmer žiadnu prístupnosť alebo snahu o zmenu právneho rámca. Nejaké zmeny sa síce chystajú, mali sa presadzovať podľa Akčného plánu otvoreného vládnutia, no opäť sa odložili.
Čo považuješ za svoj najväčší úspech v Transparency?
Podarilo sa nám viacero vecí. Výskum vplyvu reformy súdnictva prijatej počas Radičovej vlády, ide o jedno z veľdiel bývalej ministerky Lucie Žitňanskej. Prijali sa reformy, ktoré síce na papieri vyzerajú príťažlivo a majú potenciál niečo zmeniť, no stále sa ozývajú hlasy, že súdnictvo je pomalé a skorumpované. Po 5 rokoch od zavedenia sme sa pozreli, či sa fungovanie súdov zmenilo. Našli sme viacero pozitívnych zmien. Kauzu predsedníctva tiež považujem za úspešnú. Zo začiatku išlo o veľmi náročné obdobie, zásadne nám to zasiahlo do pracovného života. Nikto nečakal, že to vo verejnosti tak zarezonuje. Kauzu sme riešili pomerne dlho. Zistili sme, že viacero kontrolných inštitúcií si robilo svoju prácu veľmi povrchne. Pozitívnym výsledkom bolo naštartovanie občianskej spoločnosti, viac sa začalo hovoriť o ochrane whistlebloverov, o tom, ako naša legislatíva v praxi nefunguje. Sčasti aj toto prispelo k tomu, že sa majú prijať zmeny na zlepšenie zákona.
Na prelome rokov 2016 a 2017 sme boli prizvaní do pracovnej skupiny na ministerstve spravodlivosti, ktorá mala pripravovať veľkú novelu infozákona. Hľadali sme dlho kompromis s úradníkmi, podaril sa nám celkom dobrý návrh. Mnoho vecí by v praxi zlepšil a zjednodušil, zároveň sa mal zvýšiť rozsah informácií pre občanov. Žiaľ, táto novela nebola doteraz sfinalizovaná a predložená ani vláde, ani do parlamentu.
Aké úlohy zanechávaš kolegom?
Pripravujeme analýzu infozákona – ako povinné osoby poskytujú žiadateľom informácie o svojej činnosti, ako narábajú so žiadosťami o informácie. Analyzujeme, či ľuďom, ktorí si od úradov pýtajú informácie, tieto informácie naozaj poskytujú. Ak neposkytujú, či oprávnene alebo ide o nejaké pochybenie. Vypýtali sme si dáta od približne sto miest, 40 menších obcí a niektorých verejných firiem. Analyzujeme evidenciu infožiadostí, ktoré musia zo zákona viesť. Skúmame, ako často si občania žiadajú informácie, či ide skutočne o veľkú administratívnu záťaž, keďže poverené osoby sa na ňu často sťažujú. Zaujímame sa o úspešnosť žiadostí o informácie, ktoré ľudia z rôznych dôvodov potrebujú.
Aj po mojom odchode bude naďalej fungovať portál Otvorenesudy.sk. Najznámejšia vec – hodnotenie práce sudcov okresných súdov – sa vykonáva každý druhý rok. Tento rok sa nám začiatkom leta podarilo získať údaje za rok 2017, moji kolegovia budú teda zisťovať, či nastali nejaké zmeny v efektivite a kvalite súdnictva.
Čo si sa v Transparency naučil?
Právna agenda v Transparency je špecifická. V porovnaní s tým, čo sa študent práva naučí na škole alebo na praxi v advokátskej kancelárii, sa pracuje so zákonmi a právnymi predpismi na kontrolu verejnej moci. Tie sú v škole a bežnej právnej praxi opomínané. Majú v nej iba okrajový význam. Na univerzite sme o infozákone mali za päť rokov iba jednu prednášku. Po nástupe do Transparency bola práca s ním mojím denným chlebom. Musel som si podrobne naštudovať zákon, odbornú literatúru aj rozhodovaciu prax súdov. Osvojil som si viac politologický pohľad na fungovanie úradov a inštitúcií, najmä súdov. Ako právnik som vnímal hlavne pohľad právneho sporu. Až v Transparency som začal vnímať, že je dôležité napríklad aj to, či je správne rozdelenie počtu sudcov na súdoch, či sú súdy umiestnené vo vhodných mestách, či majú adekvátne nakreslenú veľkosť súdneho obvodu.
Súčasťou agendy právnika v Transparency je aj vybavovanie podnetov od občanov. Ako prebieha poskytovanie právnej pomoci, darí sa pomáhať každému?
Telefonicky alebo mailom sa na nás obracajú rôzni ľudia. Často sa pýtajú, ako majú postupovať, keď si od samosprávy pýtali informáciu a nechcú im ju poskytnúť. Pokiaľ sa ich podnety alebo otázky týkajú našej hlavnej agendy boja proti korupcii a zvyšovania transparentnosti, poskytujeme im základné rady, čo robiť. Obracajú sa na nás však aj ľudia, ktorí sa napríklad so susedom súdia o kus role v klasickom občiansko-právnom spore. Toto nie je naša agenda a nemôžeme sa im venovať, pokiaľ neriešia napríklad zjavnú skorumpovanosť sudcu. Vieme ich však nasmerovať na inú inštitúciu – napríklad na Centrum právnej pomoci, organizácie zaoberajúce sa spotrebiteľskými právami či iné inštitúcie. Podnetov je naozaj veľa. V Transparency som bol dlhú dobu jediný právnik medzi 6-timi kolegami, teraz sme dvaja v 10-člennom tíme. Nie vždy je priestor na detailnú právnu radu. Je dôležité pomáhať ľuďom individuálne, sme však prednostne zameraní na systémové riešenia. Primárnym cieľom je tlačiť na pozitívne zmeny systému, aby vôbec problémy, s ktorými nás bežní ľudia kontaktujú, ani nevznikali.
Ďakujem za rozhovor a želám ti veľa úspechov.
Rozhovor viedla Zuzana Grochalová.
