V Transparency International už od prezidentských volieb 2019 monitorujeme a hodnotíme aj transparentnosť volebných kampaní a ich financovania. Tentokrát nás zaujímalo aj to, ako sa na tento aspekt kampane pozerajú voliči. Rozdiely medzi sympatizantmi strán sú priepastné.
NEMÁME ČO SKRÝVAŤ, IDEME PRÍKLADOM. Status s takýmto titulkom a infografikou s citátom šéfa strany Richarda Sulíka „Zverejnil som najpodrobnejšie majetkové priznanie“ publikovala v decembri 2019 Sloboda a Solidarita. Išlo o reakciu na naše prvé kolo hodnotenia transparentností kampaní pred februárovými parlamentnými voľbami 2020, súčasťou ktorého bola aj požiadavka na lídrov strán zverejniť detailnejšie informácie o ich majetkoch. SaS vtedy skončila v našom hodnotení druhá, za koalíciou PS/Spolu.
Poradie po 3,5 rokoch sa ani po rozšírení metodiky odvtedy veľmi nezmenilo (hodnotenie aktuálne pozostáva zo 17 indikátorov zaradených do troch kategórií – Transparentný účet – 40% váha; Financovanie kampane – 30% váha; Informovanosť o kampani – 30% váha). SaS obsadila druhé miesto za PS aj v čerstvom hodnotení pred septembrovými predčasnými voľbami. Statusom o „najtransparentnejšej kampani“ sa tentokrát pochválil aj líder PS Michal Šimečka. Je táto téma však okrem politikov, novinárov či protikorupčných aktivistov zaujímavá aj pre bežných voličov?
Na bilbordoch vraj nezáleží
V Transparency sme si túto otázku položili spolu s agentúrou IPSOS, ktorá sa na Slovensku pravidelne venuje aj prieskumom politických preferencií. Prostredníctvom ich prieskumu na reprezentatívnej vzorke 1003 respondentov starších ako 18 rokov, ktorý agentúra vykonala od 10. do 14. 8. 2023 pomocou on-line zberu dát, sme sa spýtali na niekoľko otázok.
Tou prvou bolo, či transparentnosť kampane a jej financovania voliči vôbec považujú za dôležitú. Základná odpoveď znie, že vcelku áno, keďže zo siedmich konkrétnych možností ju zaškrtávali ako tretiu najčastejšiu (pri maximálne troch možnostiach išlo o 22,3% respondentov, viď graf nižšie). Za dôležitejšie voliči podľa vlastných odpovedí považujú iba „kvalitu volebných programov“ a „vystupovanie politikov v médiách a diskusiách“.
Iste, tieto odpovede nemožno brať úplne doslovne, keďže volebné programy v skutočnosti zrejme precízne študuje len zlomok voličov a väčšina skôr registruje najmä heslovité programové priority. Základnú predstavu nám však odpovede voličov dávajú, a to aj ak transparentnosť financovania porovnáme s menej preferovanými možnosťami „deklarovanie strán, s kým chcú po voľbách spolupracovať“, „možnosť stretnúť politikov osobne“ či ich „posolstvá na bilbordoch a sociálnych sieťach“.
Mimochodom, zaujímavý je rozpor medzi deklarovaným vlažným postojom voličov k bilbordom a vysokými nákladmi strán na outdoorovú kampaň (napríklad vo vlaňajších samosprávnych voľbách na ne politici vynaložili odhadom až tretinu všetkých výdavkov). Odpovede respondentov prieskumu tak možno interpretovať aj ako ďalšie potvrdenie známej poučky politického marketingu, podľa ktorej sa len bilbordmi voľby síce vyhrať nedajú, ale bez nich sa dajú ľahko prehrať.
Nejasné financovanie odrádza takmer polovicu
Dôležitosť vnímania tohto aspektu kampane nám však lepšie ozrejmi druhá otázka z prieskumu. V tej sme sa voličov spýtali: „V prípade, ak by ste sa dozvedeli, že politická strana, ktorej voľbu zvažujete, nevie dostatočne hodnoverne vysvetliť pôvod peňazí na svoju kampaň alebo postupuje pri vykazovaní zdrojov netransparentne, ovplyvnilo by to vaše rozhodovanie o jej podpore vo voľbách?“
Z odpovedí respondentov vyplynulo, že netransparentný alebo nehodnoverný spôsob financovania kampane by mohol byť závažnou prekážkou pre voľbu takejto strany až pre takmer 46% z nich. Naopak, neovplyvnilo alebo skôr neovplyvnilo by to 44% respondentov (zvyšok predstavujú rozhodnutí nevoliči).
K transparentnosti sú voliči Smeru ľahostajní
Ako je ale teda možné, že ak je pre takmer polovicu respondentov transparentnosť kampaní a jej financovania taká dôležitá, na čele rebríčkov preferencií sa skôr držia strany s problematickou transparentnosťou ako Smer, Hlas či Republika?
Na jednej strane platí, že aj napriek viacerým pochybnostiam o financovaní týchto strán (viď Hlasu tu alebo Republiky tu) či veľmi nízkou transparentnosťou kampane Smeru, podobný škandál o ich financovaní ako naposledy v prípade neskôr zbankrotovanej Vlasti Štefana Harabina, sa zatiaľ neprevalil. Ako ukazuje ďalší graf z prieskumu, zároveň platí aj to, že nie pre voličov všetkých strán sú tieto témy rovnako dôležité.
V spomínanej otázke vyššie o možnom prehodnotení voľby strany s nejasným financovaním a netransparentným vykazovaním peňazí pripustilo takýto postoj viac než 60% sympatizantov iba pri Progresívnom Slovensku, Demokratoch, SaS a KDH. Zhodou okolností, tri z týchto strán skončili na najvyšších priečkach aj v našom hodnotenia transparentnosti kampaní.
Naopak, v prípade Republiky by takéto problémy považovala za podstatné tretina a v prípade Smeru len štvrtina ich sympatizantov (viď graf vyššie). Postoje voličov týchto strán sú tak v súlade so správaním ich obľúbených politikov. Smer ďaleko najhoršie vyšiel aj v našom hodnotení.
Hoci podľa výdavkov na transparentných účtoch vedie Smer najväčšiu predvolebnú kampaň priebežne za dva milióny eur, o jej financovaní na účte neposkytuje takmer žiadne informácie. Kampaň financuje pravdepodobne výlučne zo straníckych peňazí, ktoré však z transparentného účtu obratom presúva vo veľkých súhrnných platbách do vlastnej eseročky – Agentúry Smer. Verejnosť tak nemá žiadne informácie o tom, čo, od koho, kedy a za koľko strana nakúpila. Transparentný účet Smeru, ktoré mimochodom v minulosti presadila práve táto strana, je tak iba karikatúrou verejnej kontroly.
Neféroví v kampani, neféroví po zvolení
Posledný zaujímavý pohľad na dôležitosť transparentnosti kampaní a ich financovania nám prieskum IPSOSu ponúka cez otázku o význame a dôvodoch takéhoto monitoringu. Vyše polovica všetkých respondentov sa stotožnila s tvrdením, že „ak strana či politik postupuje neférovo v kampani, bude tak robiť aj po zvolení“. Necelých 40% sa priklonilo aj k téze, že „za netransparentnosťou kampane sa môžu skrývať snahy záujmových skupín či zahraničných aktérov ovplyvňovať voľby“.
Pre úplnosť – 13% respondentov si z možností vybralo aj tú, že „tieto témy môžu byť dôležité, ale organizáciám ako Transparency International Slovensko pri nich nedôverujem“.
Otvoriť verejnej kontrole sa stále dá
Aký teda vyplýva z prieskumu IPSOSu záver? Hoci transparentnosť kampaní a ich financovania je iba jednou z viacerých dôležitých tém pre zvažovanie voličov, rozhodne im nie je ľahostajná. Možno s výnimkou väčšiny voličov strán ako Smer, Republika či Kotlebovci, ktorí majú priority evidentne nastavené inak, ako prozápadne orientované politické sily. Voliči si taktiež veľmi jasne uvedomujú riziká nejasných zdrojov či netransparentnosti pri financovaní, či už v podobe možného koristníckeho prístupu k verejným zdrojom po voľbách, alebo skrytých záujmov zo strany oligarchov či zahraničných aktérov.
V Transparency budeme preto po prezidentských voľbách 2019, parlamentných voľbách 2020 a samosprávnych voľbách 2022 v monitorovaní kampaní a upozorňovaní na prešľapy pokračovať aj naďalej. Tesne pred voľbami plánujeme zopakovať aj aktuálne hodnotenie transparentnosti kampaní. Náš portál VOLBY.TRANSPARENCY.SK so zverejnenými výsledkami prvého kola dáva otvoreným stranám jasný návod, čo zlepšiť (napríklad v SaS by sa opäť mohli vrátiť aj k dobrej praxi ochoty lídra Richarda Sulíka odtajniť podrobnejšie jeho majetky, ku ktorej sa tentokrát neodhodlal).
Nielen ako protikorupčnú organizáciu, ale aj ako voličov by nás tešilo, ak by status s titulkom „NEMÁME ČO SKRÝVAŤ, IDEME PRÍKLADOM“ mohlo o mesiac zverejniť čo najviac strán. A nám všetkým by tak poskytli ďalší argument, prečo si pri volebnej urne vybrať (alebo nevybrať) práve ich.
Michal Piško
Tento výstup mohol vzniknúť aj vďaka podpore Nadácie Pontis. Podporte Transparency – kontrole kampaní a financovania sa môžeme venovať aj vďaka ľuďom, ktorým férovosť a transparentnosť predvolebného boja nie je ľahostajná. Pridajte sa aj Vy: https://transparency.sk/volby/ Ďakujeme!