whistleblowingV relácii K veci sme na RTVS 9. februára 2024 Anna Myers ako hosťka spolu s ďalšími pozvanými diskutovala s moderátorom Mariánom Žáry Kukelkom o vládnom návrhu novely Zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Poslanci ju majú zároveň prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Opozičné strany apelujú na vládnu koalíciu, aby návrh stiahla. Novelu predložil šéf rezortu vnútra Matúš Šutaj Eštok zo strany HLAS-SD.
Úprava konštatuje, že nadmerné využívanie, respektíve zneužívanie inštitútu chráneného oznamovateľa sa do veľkej miery týka príslušníkov Policajného zboru, čo môže ohroziť jeho schopnosť plniť zákonné úlohy. Preto budú policajti vylúčení spod niektorých ustanovení daného zákona. Potrebu zmeny Ministerstvo vnútra odôvodňuje konštatovaním, že údajné nadmerné využívanie inštitútu chráneného oznamovateľa sa do veľkej miery týka práve príslušníkov Policajného zboru, čo môže podľa vlády ohroziť schopnosť plniť zákonné úlohy. Navrhované vládne zmeny v zákone, podľa viacerých odborníkov, znamenajú hrozbu pre ohlasovateľov a môžu viesť k mareniu vyšetrovania závažných trestných činov.
Čo môžu v praxi spôsobiť a v čom je fungovanie podobných úradov kľúčové?
Matúš Šutaj Eštok, minister vnútra: Bude tu priestor na to, aby sme takúto legislatívu, ktorá je v zásade nejednoznačná, napravili, spresnili, aby nedošlo k rovnakému účelovému zneužívaniu tohto zákona ako v prípade Čurillovcov.
Niektoré vyjadrenia koaličných politikov pritom hovorili o úplnom zrušení úradu. Jeho šéfka Zuzana Dlugošová vníma novelu kriticky, podľa nej je v rozpore s viacerými zákonmi.
Zuzana Dlugošová, predsedníčka Úradu na ochranu oznamovateľov: Zhrnuté zásahy do ochrany oznamovateľov tak, ako sú dnes upravené, prinesú právnu neistotu, marenie vyšetrovania a ohrozia oznamovateľov. Takýto návrh je totiž nielen v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ale aj s príslušnými záväznými ustanoveniami smernice EÚ o ochrane oznamovateľov.
Aký význam vlastne má Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti? Existujú podobné inštitúcie aj v iných krajinách? Odpovedá výkonná riaditeľka organizácie Whistleblowing International Network, Anna Myers.
Anna Myers: Áno, je ich viac, takže sú. Niektoré boli reakciou na smernicu Európskej únie a krajiny, ktoré už mali protikorupčné komisie napríklad upravili ich štruktúru, aby spĺňali požiadavky smernice EÚ. Iné krajiny mali splnené aj tieto požiadavky.
Čo hovoríte teda na pripravované zmeny na Slovensku v tomto zákone?
AM: Hovorila som o balíku opatrení, ktoré ako sa zdá, výrazne znižujú alebo sťažujú ľuďom pochopenie ich práv na ochranu. Celkovo dve z hlavných ustanovení, ktoré boli zmenené a doplnené, alebo ktoré sa v pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch navrhujú sú zavedenie nového trestu, ktorý nie je v smernici Európskej únie. To je možnosť preukázať, že zverejnenie informácií bolo nevyhnutné. Smernica EÚ o ochrane oznamovateľov skutočne jasne stanovuje, že ak upozorníte, mali by ste mať možnosť nahlásiť podozrenie na nekalé konanie. Pokiaľ to urobíte čestne, musíte dokazovať trestný čin, takže tento nový trest sťažuje ľuďom možnosť hovoriť s istotou, že sa za to nedostanú do problémov.
V posledných dvoch dňoch ste sa stretli s viacerými predstaviteľmi parlamentu. Aké sú Vaše pocity a čo ste sa dozvedeli?
AM: Mám pocit, že sa to robilo narýchlo. Stretli sme sa s niektorými, ale mali sme dojem, že naše argumenty neboli predtým vypočuté. Napriek tomu nie je dostatok času na diskusiu, a to nielen pre mňa. Je to dôležité aj pre slovenské mimovládne organizácie, aby sme diskutovali o tom, aké máme obavy z existujúceho zákona. Ide o načrtnutie toho, ako by sa dali zmeny riešiť bez toho, aby sa nevyhnutne musel meniť celý zákon. V angličtine existuje fráza, ktorá hovorí o tom, že kladiete voz pred koňa a problém je, kde ten voz skončí.
Viacerí politici vládnej koalície, ministri, keď nastúpili do vlády, zrazu zistili, že nemôžu odvolávať niektorých predstaviteľov úradov. Správnosť možnosti odvolávania argumentujú tým, že ako nový manažment majú právo rozhodovať o personálnej politike. Ako je toto v súlade s ochranou oznamovateľov?
AM: Samozrejme, je to vnútorná záležitosť Slovenska. No zvonku sa mi zdá, že je to otázka, ktorá opäť zasahuje do podstaty právneho štátu, praxe pracovného práva, kedy máte otvorený nábor ľudí, a z nich potom poskladáte najlepšie rozhodnutie. Opäť sa mi zdá, že tu nie je tá možnosť.
Spomínaný zákon sa mení tak rýchlo, že sa nevykonávajú potrebné kontroly. Nerobí sa rovnováha, ktorá by zaručovala radenie sa a robenie najlepších rozhodnutí na základe dôkazov a na základe schopnosti a bezúhonnosti osoby. Myslím si, že je dôležité, aby existovala nezávislosť určitých inštitúcií od vlády a podobne zachovaná v určitých situáciách aj v pracovných zákonoch. Mám pocit, že ak sa na to využíva ochrana whistleblowerov, neviem, či to má niečo spoločné s riešením toho, čo sa považuje za problém. Je to ako rozbíjanie systému. Aby sa vyriešil jeden problém, je potrebné, aby sme sa skutočne pozreli na inštitúcie a ľudí riadne hovoriacich o tom, na akom základe možno ľudí prepúšťať. Veľmi stručne povedané, nemôžete mať výkonnú moc, ktorá nemá žiadne kontrolné mechanizmy, čo môže robiť.
Hrozia Slovensku nejaké sankcie od Európskej únie, ak vládna koalícia presadí tieto plánované zmeny?
AM: Určite boli vyjadrené obavy – ako vnútri, tak aj mimo Európskej únie z toho, čo sa deje na Slovensku. Mohlo by to spôsobiť problém s konaním o porušení právnych predpisov a stiahnutím finančných prostriedkov. Nie som odborníčka na Európsku úniu, no už pri prijímaní členských štátov, ktoré prijímajú smernicu do svojich národných systémov bolo mnoho takých krajín, ktoré postúpili na Súdny dvor Európskej únie. Pre omeškanie platili dennodenne pokuty, takže v tejto oblasti smernice EÚ už boli prijaté opatrenia a vyjadrili sme vážne obavy z týchto zmien, ktoré by mohli znamenať, že budú priťahovať konania o porušení právnych predpisov.
Máte nejaký odkaz pre ľudí, ktorý by chceli nahlásiť nejakú neprávosť, sú svedkom niečoho nezákonného, no boja sa pod vplyvom možno i tejto diskusie to urobiť a nahlásiť?
AM: Som skutočne znepokojená. Myslím si, že Slováci si začali budovať dôveru v už existujúci systém na Slovensku. Je to veľmi ťažké. Bude to závisieť následne od toho, že vyhľadajú právnu pomoc, teda budú pri sebe musieť mať ľudí, ktorí budú riadiť niektoré riziká, alebo ich sledovať. Môže sa stať, že im nakoniec poradia, že to je príliš riskantné.
Whistleblowing je o práve verejnosti vedieť, čo sa deje vo vašej vlastnej krajine. Je to jeden z nástrojov, ako sa dozvedáme o korupcii, environmentálnych rizikách, rizikách pre zdravie a bezpečnosť, o problémoch dennodenne dotýkajúcich sa ľudí. To je to, čo chcem, aby sa dialo. Naozaj sa obávam, že útoky, ktoré sa zdajú byť snahou o demontáž niektorých proti korupčných infraštruktúr, a potom samozrejme útokom na ochranu oznamovateľov, ktorí začali mať na Slovensku určitý vplyv. Ľudia sa začali hlásiť, sme to my – občania krajiny, ktorí prehrávajú.
Za prepis záznamu relácie ďakujeme nášmu dobrovoľníkovi Tomášovi Černákovi.
