Súdu chýbajú ľudia, dodnes má na agendu len dvoch sudcov na čiastočný úväzok
Veľkopodnikateľ Ivan Kmotrík a jeho spriaznený advokát Juraj Bugala zobrali protischránkový súd útokom. Ten totiž na podnet Transparency International ako aj novinára SME Adama Valčeka vydal v minulom roku vôbec prvú “protischránkovú” pokutu. Spolu osem firiem Ivana Kmotríka, vrátane ich manažérov, ako aj ich dvorní advokáti Bugala- Ďurček dostali povinnosť za porušenie zákona štátu zaplatiť spolu 550 tisíc eur. Sám Kmotrík ako konateľ dvoch firiem má štátu poslať 20 tisíc eur.
Najznámejšou z týchto firiem je držiteľ licencie vysielanie TA3 firma C.E.N. a distribútor tlače Mediaprint – Kapa Pressegrosso.
Kmotríka sme nachytali nie na zakrývanie vlastníctva, ale na konflikt záujmov. Protischránkový zákon vyžaduje, aby advokáti, ktorí osvedčujú pravdivosť dokladov vlastníctva o firmách boli nestranní. Kmotríkov biznis však overovala advokátska kancelária Bugala-Ďurček, pričom samotný Juraj Bugala s Kmotríkom podľa obchodného registra priamo podnikal v rokoch 2014-2019. Bugala s Ďurčekom tiež podľa pozorovateľov dlho kryli Kmotríkov vplyv v Infra Services, dcére Bratislavských vodární, ktorá na zmluvách s Infra tvrdo krvácala.
Prvým výsledkom sankcie bolo, že vláda odvolala Bugalu z funkcie podpredsedu Úradu pre verejné obstarávanie.
Hrozia im ďalšie státisíce
Ale to nie je všetko, keďže ešte prebieha rozhodovanie o ďalších piatich firmách, na ktoré sme tiež dávali súdu podnet. K nim patria distribútor tabaku GGT, predajca minerálky Lucka firma Vodax, ale aj skalická fakultná nemocnica. Ak súd rozhodne konzistentne, Kmotríkovci s Bugalom by mohli do štátneho rozpočtu pridať ďalších pár stotisíc eur.
To sa podnikateľovi, ktorému sa za vlád Smeru darilo aj v štátnom biznise (viď predraženie národného futbalového štadióna či nadmerná štátna inzercia v TA3), zjavne nechce.
Voči doterajším rozhodnutiam súdu sa jeho firmy ako aj Bugalova kancelária odvolali. Zároveň bezprecedentne podali Bugalovci Generálnej prokuratúre v januári trestné oznámenie (!) za zneužitie právomoci verejného činiteľa ako aj za poškodzovanie cudzích práv. Vyšetrovanie dnes vedú policajti v Žiline. Oznámenie je namierené na zamestnancov Okresného súdu Žilina, keďže tento súd slúži ako výlučný orgán príslušný na preverovanie vlastníkov firiem obchodujúcich so štátom z tzv. protischránkového registra.
Firmy zároveň zasypali ôsmimi sťažnosťami za porušenie základných práv aj Ústavný súd. Podala ich advokátka Lucia Flochová. Tá v minulosti pracovala a spolupodnikala s advokátom Dušanom Repákom, ktorý zase mal spoločný biznis s Ivanom Kmotríkom (Repákova manželka Miriam, bývalá sudkyňa, je dnes obvinená v Kočnerovej kauze Technopol).
Podľa Kmotríkových sťažností žilinský súd o konflikte záujmov „rozhodol na princípe prezumpcie viny…a subjektívneho názoru na porušenie nestrannosti prepojenia osôb.“
Ústavný súd už v dvoch konaniach (šlo o firmy Vitalita a Apotheka) rozhodol – pre Kmotríka negatívne. Podľa rozhodnutí ÚS v dvoch odlišných senátoch vedených Janou Baricovou a Ľubošom Szigetim ich súd na rozhodovanie o sťažnosti nemá právomoc, keďže sťažovatelia nevyužili ešte všetky dostupné opravné prostriedky.
Kto postráži falošných vlastníkov?
Zavalenie sťažnosťami či trestným oznámením je síce legitímnou taktikou, ak sa niekto cíti poškodeným, ale tiež v praxi znamená zahltenie protischránkového súdu. Ten má dnes na túto agendu len dvoch sudcov (okrem Maceka ich rieši už len jedna jeho kolegyňa) a obaja pritom majú aj bežnú, „neschránkovú“ agendu. Rozhodnutia tak bežne trvajú vyše roka a to často znamená, že štátny kontrakt podozrivej firmy sa už aj naplní a zaplatí, čím sa následné osvedčenie skutočného vlastníka míňa účinkom.
Bývalý minister spravodlivosti Gábor Gál prisľúbil protischránkový súd posilniť o ďalšieho sudcu, no dodnes sa tak nestalo. Presun musí schváliť Súdna rada, ktorá sa k tomu dosiaľ nemala. Transparency jej dnes posiela list s výzvou, aby tak urýchlene spravila.
Premiér Igor Matovič si na boji so schránkovými firmami postavil kampaň, a dnes má k tomu silný mandát – ako aj záväzok. Nová vláda sľúbila vo svojom programe „vyhodnotenie uplatňovania protischránkového zákona pri zachovaní jeho zmyslu a podstaty, pričom cieľom musí byť dosiahnutie stavu, keď súdy a iné relevantné orgány budú jednoznačne postupovať tak, aby sa čestné podnikanie stalo výhodnejším ako podnikanie nečestné.“
Je najvyšší čas Ivanovi Kmotríkovi ukázať, že štát má o čestné podnikanie naozaj záujem. Súdna rada ako aj ministerstvo spravodlivosti by sa mali rozhýbať a postaviť sa za tých, ktorí v tomto smere robia naozaj poctivú robotu.
Gabriel Šípoš, Robert Vaško
Zaujíma Vás téma kontroly schránkových firiem?
Venujeme sa jej opakovane – najnovšie novinky našej práce dostanete najrýchlejšie odtiaľto.
