Súdy
Naše hodnotenie: Fico a Jankovská určite nie, Procházka s Kresákom možno, Šikuta a Jánošíková jasné áno
Na úvod sa patrí spomenúť, že súčasný spôsob výberu uchádzačov na sudcov Ústavného súdu je doteraz najotvorenejší v štvrťstoročnej histórii samostatného Slovenska. Životopisy a motivačné listy boli zverejnené vopred na internete, zaviedlo sa verejné vypočúvanie s kamerami naživo a otázky kandidátom mohli po prvýkrát klásť aj zástupcovia prezidenta. Nikdy doteraz nemala verejnosť, ba ani poslanci Národnej rady možnosť tak dobre spoznať uchádzačov na ústavných sudcov ako tento rok.
Paradoxne ale ešte môže výber dopadnúť aj horšie ako tie predchádzajúce. Kľúčom k úspechu je totiž politická kultúra poslancov, ktorí o uchádzačoch budú v nasledujúcich dňoch hlasovať. Prvým zlovestným príznakom je neochota vylúčiť z voľby Roberta Fica, hoci nevie preukázať splnenie formálnych požiadaviek na túto funkciu (15 rokov právnickej praxe).
Druhým zlým signálom bolo, že pri pohovoroch drvivú väčšinu otázok kládli opoziční poslanci. Zdá sa, že to tí koaliční považovali za zbytočné, akoby čakali, že lístoček s menami na zvolenie aj tak dostanú zhora. Ak je o kandidátoch aj tak rozhodnuté, stráca verejné vypočúvanie časť svojej pointy.
Koho odporúčame
My sme však otvorenosť výberu zobrali za svoje. Spolu s kolegami z mimovládok sme prelustrovali minulosť kandidátov a napísali ich profily, ktoré viacerí účastníci vypočutia aj citovali. Zároveň sme poslali poslancom naše návrhy na otázky uchádzačom, ktoré by mohli poodhaliť ich pravé motivácie a schopnosti.
Po preštudovaní profilov a vypočutí ich vystúpení sme si v skupine piatich analytikov Transparency (odborník na justíciu Ľuboš Kostelanský, právnici Ján Ivančík, Oliver Fecsu a senior analytici Michal Piško a Gabriel Šípoš) uchádzačov vyhodnotili podľa kritérií odbornosti a morálky do troch skupín. Nejde samozrejme o vedecky podložený rebríček, no naše subjektívne hodnotenie sme založili na rozkategorizovaní odbornosti aj morálky do podskupín typu kariérne dosiahnutá funkcia, objem vyprodukovanej literatúry, ústavnoprávna prax, výskyt v kauzách či postoje v ére Štefana Harabina (viac pozri v priloženej tabuľke hodnotenia plusov a mínusov všetkých uchádzačov).
Do skupiny zvoliteľní bez výhrad sme zaradili týchto šesť uchádzačov (v abecednom poradí): Ladislava Duditša, Martinu Jánošíkovú, Evu Kovačechovú, Jána Šikutu, Jána Štiavnického a Martina Vernarského. Ide o rôznorodú skupinu sudcov, akademikov a advokátky, ktorí majú za sebou kvalitnú pracovnú kariéru, ale držali si aj vysokú morálnu latku.
Akceptovateľní s výhradou
Menšie alebo väčšie výhrady máme k 21 menám: Ján Drgonec, Anton Dulak, Libor Duľa, Dagmar Fillová, Martin Javorček, Peter Kresák, Štefan Kseňák, Lucia Kurilovská, Pavol Malich, Michal Matulník, Peter Melicher, Soňa Mesiarkinová, Petera Molnár, Zuzana Pitoňáková, Radoslav Procházka, Marián Sluk, Peter Straka, Róbert Šorl, Daniela Švecová, Marek Tomašovič a Michal Truban.
(Update 11.02.: Po zverejnení nášho hodnotenia sa objavili nové závažné skutočnosti – evidencia Petra Kresáka vo zväzkoch ŠtB ako spolupracovníka. Kresákovi sa podľa nás nepodarilo vierohodne preukázať, že s ŠtB vedome nespolupracoval. Nateraz ho preto považujeme za nevhodného kandidáta na sudcu ÚS.)
S pôsobením týchto právnikov na Ústavnom súde môžu byť z nášho pohľadu spojené riziká, niekedy odborné, inokedy morálne. Viacerí z nich by podľa nás mohli úspešne kandidovať na Ústavný súd v nasledujúcich voľbách o osem, respektíve dvanásť rokov, ak si dovtedy udržia, či zvýšia kredit, resp. nepokazia morálny štandard.
Pri Petrovi Kresákovi či Radoslavovi Procházkovi by sme preferovali väčší odstup od aktívnej politiky. Pri Zuzane Pitoňákovej, Róbertovi Šorlovi či Marekovi Tomašovičovi sa nám málil kariérny rast. U Petra Straku zamrzelo hlasovanie proti videonahrávaniu zasadnutí Súdnej rady. Soňa Mesiarkinová nezvládla na úrovni svoje verejné vystúpenie a spolu s Michalom Trubanom v minulosti pri svojej práci povážlivo podcenili prínos slobody prejavu pre krajinu.
Naopak spomedzi uchádzačov vidíme 13 mien vyslovene nevhodných kandidátov. Buď za nimi nie sú dostatočné výsledky, ktoré by zaručovali, že dokážu prácu ústavného sudcu zvládnuť, alebo nedisponujú dostatočnou morálnou integritou. Poslancom pri voľbe v parlamente neodporúčame, aby ich krúžkovali. Sú to: Michal Ďuriš, Ivan Fiačan, Robert Fico, Eva Fulcová, Boris Gerbery, Radovan Hrádek, Monika Jankovská, Kajetán Kičura, Karol Kovács, Miloš Maďar, Edita Pfundtner, Juraj Sopoliga a Ľuboš Szigeti.
Ústavný test
Hlasovanie o sudcoch Ústavného súdu bude ďalším testom pre poslancov, či sú do inštitúcií, ktoré majú okrem iného politikov aj kontrolovať, či dozorovať, schopní zvoliť tých najlepších. Podľa všetkého ide aj o test najdôležitejší, veď sa volí väčšina súdu na ďalších dvanásť rokov. Doterajší prístup súčasnej vládnej koalície k týmto pozíciám (RTVS, NBS, ÚRSO, ÚVO, PMÚ) ale veľa nádeje nedáva.
Ľuboš Kostelanský, Gabriel Šípoš
Ak považujete sledovanie voľby nových ústavných sudcov za užitočné, venujte Transparency 2% z Vašich daní, aby sme ho mohli sledovať do konca a následne aj prácu Ústavného súdu. Prihláste sa tiež k odberu noviniek z nášho Transparency Newslettera. Ďakujeme!