SamosprávaNoviny za 125 tisíc eur ročne propagujú najmä banskobystrického župana.
„Krok po kroku meníme náš kraj na lepšie miesto pre život,“ tvrdí banskobystrický župan Ján Lunter (nezávislý) úvodníku župného časopisu Náš kraj. Práve župou vydávané noviny boli za Lunterovho predchodcu Mariana Kotlebu (ĽS-Naše Slovensko) odrazom jeho prístupu k vládnutiu: noviny sa zmenili na stranícku a ideologickú propagandu bez priestoru pre poslancov či občianske názory, a to všetko okorenené antisemitskými karikatúrami. Po pol roku poslanci zobrali županovi peniaze na vydávanie novín. Kotleba ich však odvtedy vydával v straníckej réžii pod pozmeneným menom Bystrický kraj naďalej.
Ján Lunter však sám prechod na „verejnoprávne“ župné noviny nezvládol.
Kvalitu župných či mestských periodík sledujeme v Transparency dlhodobo, vrátane špeciálneho rebríčku Hlásne trúby (čoskoro vyjde ten predvolebný). Pričasto sa totiž stáva, že župani či starostovia si za verejné peniaze robia vlastné PR. Je to jednak zneužívanie spoločných peňazí, a tiež to podkopáva férovú volebnú súťaž. Až osemdesiat percent starostov, ktorí znovu kandidujú, sú aj opätovne zvolení.
Prvé číslo Lunterovho župného časopisu sa viac podobá na volebný leták ako na časopis pre občanov. Na každej jednej fotke, kde vystupujú nejakí ľudia, je vždy aj samotný župan. Trinásť fotiek Luntera na 16 stranách novín je horší „kult osobnosti,“ ako má 99% slovenských samosprávnych novín (Kotleba mával na celé jedno vydanie dve, tri fotky). Skôr ako „Náš kraj“ by sa mesačník mal premenovať na „Náš župan.“
Okrem príhovoru Luntera nie sú články vôbec podpísané. V novinách nie je uvedený ani šéfredaktor či iná zodpovedná osoba. Takmer všetky články sú vedené v duchu názoru vedenia župy – čo sme dokázali, čo napravili, čo chystáme. Nečudo, že už do podtitulu časopisu si autori zvolili slogan „Dobré správy pre Náš kraj.“ Zjavne nič „zlé“ či kritické o župe sa v časopise platenom z daní a distribuovanom do 252-tisíc domácností po celom regióne neplánuje zverejniť.
Komplot na úrade
Agitačná podoba župných novín už menej prekvapí, keď si človek pozrie, kto noviny pomáha pripravovať. Celý dizajn novín, grafiku, ale aj editáciu textov má na starosti Komplot Advertising, teda imidžmejkri Peter Hajdin a Adam Znášik, ktorí Lunterovi pomáhali vyhrať voľby (podľa oficiálnych výdavkov im Lunter zaplatil 23-tisíc eur). Župa s Komplotom podpísala v máji zmluvu na 50-tisíc eur na vydavateľské, propagačné a reklamné služby do konca tohto roka.
Tlač a distribúciu župných novín má na starosti RedPost, čo stojí 28-tisíc na tri mesiace. Aj s touto firmou Lunter pre voľbami spolupracoval. Po prepočítaní vychádzajú ročné náklady na noviny Náš kraj, a to bez práce interných ľudí župy, na 125-tisíc eur.
Povolebné zákazky pre firmy, ktoré politika dostali do funkcie, nemusia nutne ukazovať na „odmenu“ za pomoc vo voľbách, hoci doterajšie skúsenosti príliš dobré nie sú (viď článok Jána Kuciaka o konateľovi volebnej agentúry Smeru Uptown Production a dotácii pre jeho filmársky projekt či dávnejšom popise situácie od Zuzany Petkovej). Pozitívne vlastné skúsenosti z kampane sú predsa referenciou aj vo verejnom sektore.
Musí to však spĺňať dve podmienky – ide o tematicky vhodný typ zákazky a zákazka bude pridelená súťažou. V prípade Komplotu nebola naplnená ani jedna.
Po prvé, PR špecialisti by nemali robiť župný časopis, lebo tí majú v popise práce chrániť imidž župy a nie záujmy občanov (druhej časti zmluvy u Luntera na PR poradenstvo sa táto výčitka netýka). Po druhé, žiadna súťaž nebola, ani len prieskum trhu – Komplot dostal zákazku priamym zadaním. Úrad podľa nimi poskytnutej dokumentácie argumentuje, že ide o služby „intelektuálneho charakteru,“ kde kľúčovú rolu hrajú referencie a dobré meno dodávateľa, ako aj to, že dostali 70%-nú zľavu z cenníka agentúry.
Skvelé, ale ako vedia župní úradníci bez prieskumu, že na Slovensku neexistuje nik iný, kto vie robiť župný časopis a PR služby, má k tomu dobré meno a vie to spraviť do 15 eur na hodinu práce bez DPH)? Je fakt v súlade s efektívnym manažérskym prístupom, že sa pre 50-tisíc eur neoplatí osloviť iné firmy na trhu?
Na výčitku, prečo do župných novín spravili Lunterovi fotoalbum, Znášik z Komplotu reagoval: „Je prirodzené, že sa župan pri kľúčových aktivitách župy objavuje a objavuje sa teda aj na fotografiách. Ich početnosť a kompozíciu môžeme aj na základe vašej spätnej väzby do budúcnosti zvážiť.“ Podľa Znášika dostávajú zákazky nielen na priamo, ale aj v súťažiach, a to vo verejnom, súkromnom či neziskovom sektore (Lunterova zákazka dosahuje takmer 1/5 ročných tržieb agentúry). „Za podstatné považujem, či sú v takýchto obstarávaniach verejné prostriedky minuté hospodárne a v súlade so zadaním,“ dodal.
Lunter, Kiska, Dzurinda
Komplot robil v minulosti volebnú kampaň súčasnému prezidentovi Andrejovi Kiskovi. Po zvolení Kisku do úradu dostala agentúra päť malých zákaziek, spolu za 9 600 eur: štyri malé priamo vzhľadom na malé práce a piatu väčšiu na výrobu drevených kaziet na mince v prieskume trhu, v ktorom nik iný z troch oslovených ponuku nezaslal.
Po voľbách v roku 2010, v ktorej kampaň SDKÚ robil práve Komplot, sa predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda stal v koaličnej vláde ministrom zahraničných vecí. Necelý rok na to podriadená akciovka ministerstva, Správa služieb diplomatického zboru, podpísala s Komplotom rámcovú zmluvu na marketingové služby za 36-tisíc eur. Šlo najmä o grafiku a tlač výročných správ a dodanie propagačných predmetov. Hodinové ceny v zmluve boli o pätinu až polovicu vyššie ako dnešné plné cenníkové ceny Komplotu („Porovnávať sadzby na úplne odlišných projektoch s osemročným odstupom nie je úplne možné,“ tvrdí Znášik). Zákon otvorenú súťaž nepožadoval a štátna spoločnosť dokumentáciu výberu vraj už skartovala.
Zaplatených bolo nakoniec len necelých 17-tisíc – po predčasných voľbách v roku 2012, keď prišiel k moci Smer, sa Správa rozhodla zmluvu vypovedať. Podľa riaditeľa Mareka Černého organizácia „usúdila, že efektívnejší a ekonomicky výhodnejší spôsob je objednávanie marketingových služieb jednorazovo a v prípade potreby bez nutnosti spolupráce s jednou marketingovou spoločnosťou.“
„Nikdy by sme nepodpísali zmluvu, ktorú by sme nevedeli obhájiť a poškodila by našu reputáciu,“ uzatvára Znášik z Komplotu.
Druhé číslo banskobystrických župných novín má vyjsť koncom augusta. Ak sa bude podobať na to prvé, ostáva veľká šanca, že Ján Lunter si od svojho predchodcu „úspešne“ prevezme trofej za najhoršie župné noviny na Slovensku.
Gabriel Šípoš
Podporte Transparency, ak Vám zneužívanie lokálnych verejných časopisov vadí. Ďakujeme!