Mediálna alternatíva len zriedka prináša vlastné zistenia

Transparency International Slovensko v uplynulých mesiacoch mapovala aj to, akým spôsobom pokrýva tzv. mediálna alternatíva témy korupčných káuz, právneho štátu a demokratických inštitúcií, ktoré stoja už 25 rokov aj v stredobode záujmu protikorupčnej organizácie. Viac už s hostkou Martinou Hilbertovou, dobrý deň, vitajte u nás. Sú teda témy korupcie a právneho štátu v posledných rokoch atraktívnejšie aj pre alternatívne médiá? 

Sú atraktívnejšie pre nás všetkých. Vražda Jána Kuciaka a jeho partnerky jednoducho vzbudila veľký záujem o témy korupcie a právneho štátu. Všetko to, čo sa potom dialo, všetky odhalenia, zatýkania, sa muselo odraziť aj na alternatívnej scéne, ktorá si možno dovtedy tie témy až tak veľmi nevšímala. Tak sme si ju začali všímať aj my, keďže Transparency sa zameriava práve na témy korupcie a právneho štátu a našim cieľom je znižovať korupciu a zvyšovať transparentnosť v spoločnosti.

Jednou z troch veľkých tém bola možnosť manipulovania volieb. Tam až 45 % ľudí, ktorých sme sa pýtali, malo pocit, že voľby reálne mohli byť zmanipulované. Ak sa pozrieme do minulosti, tak sa ešte nikdy nepotvrdilo, že by celonárodné parlamentné voľby boli zmanipulované a nestalo sa to ani teraz. Dokonca volebná komisia ani nedostala žiaden podnet. Ľudia však tomu verili, lebo o tom čítali, počúvali. Ďalšou teóriou bola samovražda Milana Lučanského. Že to tak nebolo, verilo tiež asi 45 % ľudí.

Tento predvolebný naratív k nám tiež prichádza zo zahraničia, ale je už takým predvolebným folklórom. Od roku 2018 pred každými voľbami niekto vytiahne možnosť manipulovania volieb ako strašiaka. Po voľbách to celé utíchne. Dokonca sa opakujú aj konkrétne naratívy, že ako majú byť zmanipulované, ale nakoniec sa to neudeje.

Tam boli problémy, ktoré aj boli riešené Ústrednou volebnou komisiou. Ale čo sa týka týchto naratívov, naozaj ide o celonárodné voľby a tie ešte nikdy neboli sfalšované. A naozaj ani teraz ich už nikto nespochybňuje.

Alternatívna scéna veľmi málo prináša vlastné zistenia. Treba povedať, že ich redakcie sú oveľa menšie ako redakcie tradičných mainstreamových médií. Nefungujú však rovnakým spôsobom, čiže prinášajú veľmi málo vlastných zistení a o to viac potom kopírujú. Čiže úplne bežnou metódou je a nenovinárskym žánrom, že kopírujú statusy z Facebooku a rovno ich prezentujú ako svoj vlastný obsah. Pri korupčných kauzách zase kopírovali celé pasáže z článkov mainstreamových médií, pretože sú na nich v týchto zisteniach odkázaní, keďže práve mainstreamové médiá prinášajú korupčné kauzy, odhalenia a aj úniky zo spisu – čo však kritizujeme v niektorých prípadoch. Alternatíva sa strašne veľmi vymedziť voči mainstreamovým médiám, ale bez nich by tento obsah nedokázala urobiť.

Áno, majú takých svojich obľúbencov, ktorých vyjadrenia kopírujú a uverejňujú. V predvolebnom období to boli vyjadrenia politikov opozície, dnes už sú to politici vládnej koalície, ktorí dostávali v týchto médiách naozaj nekritický priestor. Je veľký rozdiel medzi mainstreamom a alternatívou, že mainstreamové médiá väčšinou pracujú podľa Etického kódexu syndikátu novinárov. Teda snažia sa tvrdenia politikov overovať a kriticky analyzovať. Toto alternatíva nerobí. Naopak, ešte možno aj podnecuje nenávisť. Uverejní povedzme výrok nejakého politika z Facebooku a k tomu ešte napíšu „dobre im dal“. Čiže toto sú úplne nenovinárske metódy a taký je potom aj ten výsledok.

No výsledok je ale aj vo voľbách pretavený, pretože toto naozaj už priamo tie voľby a názor voliča ovplyvňuje.

Je to možné je fakt, že aj v našom prieskume sa ukázalo, že 30 percent ľudí sa rozhodovalo vo voľbách aj podľa témy boja proti korupcii a právneho štátu. Na druhej strane,  ak máme kvantitatívne zistiť, že ako to, čo bolo prezentované v alternatívnych médiách, ovplyvnilo volebné výsledky, na to zatiaľ analýzu nemáme.

V reprezentatívnom prieskume, ktorý urobila agentúra Focus na vzorke tisíc respondentov, si tiež 60 percent ľudí myslelo, že prezidentka Zuzana Čaputová zastupuje predovšetkým zahraničné záujmy, alebo podobný počet – 57 percent, že špeciálna prokuratúra pod vedením pána Lipšica slúži politickým záujmom. A tiež bolo zaujímavé, že 57 percent ľudí si myslelo, že súd v prípade vraždy Jána Kuciaka podliehal mediálnym tlakom. Aj keď to zrejme bolo úplne inak, lebo mainstream vykresľoval hlavného obžalovaného ako vinného a nakoniec sa to nepotvrdilo. Ale ľudia tento dojem mali napriek tomu, ako to nakoniec dopadlo.

Áno. Pred voľbami sme si mohli všimnúť nový fenomén, že hlavnými šíriteľmi rôznych konšpiračných teórií sa stali politici. Náš prieskum ukázal aj to, že 60 percent ľudí čerpá informácie o korupcii a právnom štáte práve zo zdrojov, ktoré sú náchylné na skreslenie. Sú to nielen rozhovory s priateľmi, s rodinou, ale aj sociálne siete, kde sú veľmi aktívni títo politici a alternatívne médiá.

Ja si myslím, že ľudia sú o tom presvedčení, že dokážu kriticky myslieť. Ale klame nás aj vlastná myseľ. Lebo napríklad keď hľadáme informácie, sme skôr ochotní veriť tomu, čo je blízke tým našim presvedčeniam a predstavám. Čiže keď niekto mal ten pocit, že Lučanský mohol byť zavraždený, tak vyhľadával práve tieto informácie. Sme tiež náchylní vnímať veci negatívnejšie ako v skutočnosti, napríklad počet dopravných nehôd z roka na rok klesá, ale ľudia v prieskumoch to tak nevnímajú.

Vždy sa vo finále objavujú rôzne hoaxy, ktorých cieľom je ovplyvniť voľby. Ale v tejto kampani to boli prvýkrát deepfake nahrávky. Čo sa týka tých zásahov, tak šírenie nahrávky, kde malo ísť o rozhovor medzi predsedom PS pánom Šimečkom a novinárkou Denníka N Monikou Tódovou, bola zablokovaná na základe fakt-checkingu agentúry AFP. Ďalšia nahrávka, ktorá tvrdila, že PS chce po voľbách drasticky zvýšiť ceny piva kvôli alkoholizmu, tá ďalej sa šírila. Dokonca jeden z politikov súčasnej vládnej koalície ju mal na svojej stránke facebookovej stránke, kde ju ďalej ľudia počúvali a komentovali.

Pred voľbami sa to odkúšalo a malo to veľký dopad, tisícky ľudí si to vypočuli. Problém je, že kým v minulosti sme si vedeli overiť čokoľvek tak, že sme si povedzme našli fotografiu alebo originál, zdroj tej informácie, tak dnes už existujú falošné fotky a nahrávky. Na druhej strane dnes ešte nie sú také dokonalé, aby sme ich nevedeli  rozlišovať. Ak ich niekto počúval, musel si všimnúť napríklad, že Monika Tódová rozprávala takým hlasom, ako v podcastoch. Deepfake nahrávka vzniká tak, že umelá inteligencia sa učí z verejne dostupných nahrávok. Čiže ľahko je sfalšovať politika, pretože všade sú dostupné rôzne jeho prejavy. Alebo takisto novinára, ktorý robí podcasty, ktorého hlas je tak zachytený. Tak toto sa umelá inteligencia naučí a začne ako keby rozprávať jeho hlasom. Ale napríklad teraz vidíte, som sa zakoktala a to by ona neurobila. To by sa umelej inteligencii nestalo. Nie sú tam pauzy, nie je tam dýchanie, je to taký strojový hlas.

Problém je ten, že ona sa stále zdokonaľuje. Čiže v budúcnosti sa môžeme cítiť naozaj zmätení z toho, že budeme počuť a vidieť niečo, čo sa nakoniec ukáže, že nie je pravda. Možno budeme potom podliehať aj skratkovitým konaniam. To je ozaj nebezpečné. Na druhej strane, určite sa bude vyvíjať aj legislatíva, aj boj proti dezinformáciám. Vieme, že Európska únia už v roku 2018 prijala svoj kódex proti šíreniu dezinformácií, kde sa snaží dotlačiť napríklad prevádzkovateľov sociálnych sietí, aby boli zodpovední za obsah. A vidíme, že v praxi to už začína trochu fungovať.

Určite treba komplexný systém. Na školách sa už rozbieha školská reforma, ktorá by tiež mohla priniesť rozvoj kritického myslenia u detí. Aj keď to pôjde pomaličky, bude veľmi dôležité začať už u tých detí, aby vedeli odlišovať nepravdu od pravdy, aby vedeli vyhodnocovať informácie, pretože už na sociálnych sieťach vyrastajú.