SamosprávaZvýhodňovanie obcí so starostami za ministerskú stranu má v Envirofonde dlhú tradíciu. Pokračuje v nej aj súčasný minister László Solymos za Most-Híd.
Viete, čo majú spoločné obce Veľká Mača a Malé Dvorníky? Obe vedú starostovia za Most-Híd a obom sa v štátnom Environmentálnom fonde darí vždy v čase, keď je ministrom životného prostredia ich stranícky kolega.
V roku 2012 podpísal obom obciam dotáciu (na protipovodňové opatrenia a podtlakovú kanalizáciu) minister József Nagy z Mosta-Híd, a to len pár dní pred parlamentnými voľbami. Počas jednofarebnej vlády Smeru sa Mača i Dvorníky museli zmieriť so štvorročnou odmlkou, no od volieb 2016, kedy sa ministrom životného prostredia stal opäť nominant Mosta-Híd László Solymos, uspeli obe obce opäť, a to už po trikrát.
Starosta Malých Dvorníkov Zoltán Marczell (Most-Híd) tvrdí, že súvis medzi úspešnosťou obce a straníckou príslušnosťou ministra hľadať netreba. „Za vlády Smeru sme zrejme nedávali ani toľko projektov,“ povedal. Zoznamy zamietnutých žiadostí to však nepotvrdzujú, Malé Dvorníky žiadali len v rokoch 2013 až 2015 o sedem dotácií, Veľká Mača až o osem.
Podobné príklady môžu byť samozrejme iba náhodou a medzi stovkami podporených obcí ročne sa dajú nájsť aj prípady naznačujúce iné vysvetlenia. Svedčiť by o tom mohol napríklad aj úspech obcí s nezávislými starostami, ktorí za ministra Solymosa získali podobný podiel dotácií, aký by im mal vychádzať aj podľa úspešnosti v komunálnych voľbách.
Jedenástorčatá a štátny fond
Táto teória má však jeden háčik. Nadpriemerná úspešnosť obcí so starostom za rovnakú stranu, aká práve ovláda ministerstvo životného prostredia, sa pri dotáciách z Envirofondu objavuje pravidelne v každom volebnom období. Transparency na to na základe štatistických dát poukazuje už minimálne od roku 2005, aj keď to niekedy vyvoláva penenie ministrov. Iní to aj pripustia s vysvetlením, že treba podporiť obce, ktoré boli znevýhodnené za predošlej vlády.
Dáta nám ukazujú, že tento trend sa opakuje aj v aktuálnom volebnom období. Ak sa štatisticky pozrieme na úspešnosť obcí so starostami za stranu Most-Híd (analyzovali sme len rok 2017, keďže v roku 2016 sa ešte prekrývali rozhodnutia dvoch ministrov), o náhode môžeme hovoriť iba s veľkou dávkou fantázie. Envirofond v roku 2017 podporil 342 samospráv, až 40 z nich malo starostov, ktorí kandidovali čisto za Most-Híd. Podporu tak získala takmer každá druhá z 87 obcí so starostom za Most-Híd.
Pre porovnanie, obce so starostom čisto za KDH, ktorých je až 122, uspeli v rovnakom období iba sedemkrát.
Štatisticky je pravdepodobnosť takéhoto nadpriemerného úspechu obcí so starostami za Most-Híd zhruba rovnaká, ako že sa tehotnej žene narodia jedenástorčatá, alebo že pri hode mincou 68-krát za sebou padne rovnaká strana. Alebo ešte presnejšie, na hladine významnosti 99,999999999999999999% nie je náhoda, že obce so starostom za Most-Híd dostávajú dotácie častejšie, než je celoslovenský priemer.
Treba upresniť, že z matematického hľadiska je tento výpočet zjednodušením, pretože neberie do úvahy možnosť, že niektoré obce mohli získať počas roka dotáciu aj viackrát, čo sa aj naozaj stalo. Po zarátaní viacnásobnej úspešnosti by však pravdepodobnosť, že ide o náhodu, poklesla ešte viac, keďže obciam so starostami za Most-Híd sa nadpriemerne darilo aj v tomto ohľade a v roku 2017 získali dovedna až 51 z celkového počtu 387 dotácií pre obce. To je viac ako 13 percent dotácií pre všetky obce, hoci Most-Híd nezískal samostatne ani tri percentá starostov.
Zvýhodňovanie Mostu-Híd pritom možno vidieť aj z iných uhlov. Starostovia čisto za Most-Híd boli jedinými, pri ktorých podiel úspešných žiadostí prevládol nad neúspešnými. A to aj napriek tomu, že dopyt zo strany obcí prevyšoval v roku 2017 možností Envirofondu takmer päťnásobne. Podobne to bolo aj pri peniazoch. Obce so starostami čisto za Most-Híd získali vlani z Envirofondu o vyše 3,8 milióna eur viac, ako by mali dostať pomerne podľa počtu obyvateľov.
Oslabená imunita
Dobrá otázka pritom je, ako nám môže štatistika naznačovať až také veľké zvýhodňovanie obcí so starostom z ministerskej strany v schéme, ktorá by mala byť voči ovplyvňovaniu pomerne odolná. Na rozdiel od premiérovej rezervy, podpory výstavby ihrísk vládnym splnomocnencom pre šport, či rozdávania hasičských áut ministerstvom vnútra, existujú totiž na prideľovanie dotácií z Envirofondu vopred stanovené kritériá a ich splnenie vyhodnocuje aj komisia.
Najpoctivejšou odpoveďou zrejme bude, že tento systém, na rozdiel od niektorých minulých rokov, do istej miery aj funguje. Ak sa napríklad pozrieme na zastúpenie obcí so starostami za Smer alebo SNS medzi podporenými projektami z Envirofondu za rok 2017, neukazuje sa, že by v tejto schéme z účasti ich strán vo vláde ťažili. Rovnako aj pomer obcí s nezávislými starostami sa blíži ich podielu v komunálnych voľbách. Extrémna úspešnosť obcí so starostom za Most-Híd, ale aj nízka úspešnosť opozičných starostov, však jasne naznačuje, že ani tento systém nie je imúnny voči ovplyvňovaniu.
V prvom rade, hodnotiace tímy pre výzvy v jednotlivých oblastiach tvoria takmer výlučne zamestnanci ministerstva životného prostredia a Envirofondu, teda podriadení rezortného ministra. Druhý problém je samotné hodnotenie, ktoré nie je zverejnené a ani po jeho vyžiadaní si cez infozákon tieto tabuľky veľmi zrozumiteľný kľúč verejnosti neposkytnú. Tretím rizikovým faktorom je právomoc ministra meniť poradie žiadateľov odporúčané komisiami.
Minister bez dohľadu
Minulé vedenie ministerstva tesne pred voľbami potvrdilo, že minister Peter Žiga (Smer) takto uprednostnil počas svojho pôsobenia 86 žiadostí. „Na porovnanie, exminister József Nagy rozhodol subjektívne za jediný rok o polovici žiadostí, teda o 247 zo 499,“ napísali z odboru komunikácie ministerstva.
Koľko a akých žiadateľov uprednostnil súčasný minister László Solymos, sme sa nedozvedeli. Právnici ministerstva našu žiadosť o zoznam obcí, o ktorých podpore mimo poradia rozhodol priamo minister, zamietli a to z dôvodu, že „ministerstvo touto informáciou nedisponuje“. Uspokojiť sme sa tak museli s odpoveďou, že minister rešpektuje odporúčania Rady Environmentálneho fondu a o dodatočnej podpore rozhodol iba „v niekoľkých prípadoch, ktoré sa týkali havarijných situácií a stavov“.
Ministerstvo životného prostredia tvrdí, že nevie, ktoré obce podporil minister László Solymos mimo odporúčaného poradia.
Dokým budú mať politici priamy vplyv na prerozdeľovanie akýchkoľvek dotácií z verejných zdrojov, s preverovaním „malých domov“ zo strany verejnosti by mali rátať. Stačí si pritom spomenúť na výrok premiéra Roberta Fica z roku 2010: „Nebudeme považovať za neprípustné, ak v prípade dvoch rovnocenných projektov, s rovnakou kvalitou a rovnakým výsledným efektom, zodpovedný minister uprednostní starostu alebo primátora z vládnej koalície.“
V prípade Envirofondu dochádza k zvýhodňovaniu blízkych skupín už dlhé roky. Nejde pritom o tak brutálne svojvoľné rozhodovanie, ako je to napríklad v prípade rezervy predsedu vlády. Envirofond však ročne rozdeľuje niekoľkonásobne viac peňazí ako premiér. Kým v prípade rezervy predsedu vlády ide ročne asi o štyri až sedem miliónov eur, z Envirofodnu dostali žiadatelia len vlani viac ako 44 miliónov. Férovejšie pravidlá a lepšia kontrola sú tak jednoznačne vo verejnom záujme.
Žiadna veda
Dosiahnuť je to možné pomocou viacerých opatrení. Hodnotiace komisie by sa mohli otvoriť aj pre odborníkov z vonku, ktorí nie sú podriadení ministrovi životného prostredia. Hodnotiace kritéria i tabuľky by mali byť nastavené jasnejšie z pohľadu verejnej kontroly a Envirofond by ich mal začať zverejňovať, optimálne aj s hodnotením jednotlivých členov komisií.
V roku 2017 fond prvýkrát zverejnil aj zoznam neúspešných žiadateľov, pokračovať by v tom mal aj naďalej. Zlepšiť by sa mohol aj formát zoznamov, ktoré dnes úradníci zverejňujú iba v zle spracovateľnom pdf formáte. Navyše v nich chýba aj presnejšia identifikácia obcí, čo sťažuje rozpoznanie asi dvoch stoviek dedín, ktoré majú v inej časti krajiny rovnomennú dvojičku.
Väčšej dôveryhodnosti procesu by v neposlednom rade pomohlo aj zverejňovanie zoznamu žiadateľov, ktorých mimo poradia uprednostnil priamo minister, ako aj dôvody týchto rozhodnutí. Otvoriť Envirofond lepšej verejnej kontrole nie je pri troche vôle vôbec zložité.
Pochopiť sa samozrejme dá aj to, prečo sa strany k tomu doteraz nemali. Možnosť pomáhať svojim je nepochybne lákavá pre všetkých politikov. Špeciálne to môže platiť aj v tomto roku, kedy sa budú konať komunálne voľby a každému starostovi sa hodí ukázať, že vie vybaviť dotácie pre obec. Zdroje z podobných štátnych schém môžu byť zároveň dôležitým argumentom aj pri rozhodovaní sa strán, či im spory v koalícii stoja za jej opustenie.
Čo myslíte, aká je pravdepodobnosť, že v tomto volebnom období sa podarí túto prax konečne prelomiť? Bude väčšia, ako že sa tehotnej žene narodia jedenástorčatá?
Michal Piško, Barbora Tholtová
Pridajte sa ku kontrole našich politikov, verejných výdavkov a podporte nás finančne.
Ďakujeme!