Väčšina primátorov 20 najväčších samospráv sľubuje prijať protikorupčné opatrenia. Nedávne hodnotenie praktického zverejňovania zmlúv však naznačuje opak.
Transparency International Slovensko (TIS) sa vytvorením rebríčka Otvorená samospráva 2010 a vypracovaním odporúčaní pre samosprávy, tzv. Protikorupčného minima snažila počas minulého roka a hlavne pred novembrovými voľbami motivovať samosprávy k osvojeniu si témy boja proti korupcii. Po troch mesiacoch od nástupu do funkcie, sme sa pýtali primátorov 20 najväčších samospráv na zatiaľ prijaté opatrenia práve v oblasti boja proti korupcii a zvyšovania transparentnosti. Zaujímalo nás tiež, čo chcú primátori ešte v prvom polroku presadiť.
Z 20 najväčších samospráv má až 12 nových primátorov. Väčšina z nich už vo svojich volebných programoch deklarovala nielen snahu, ale aj konkrétne plány na znižovanie a prevenciu korupcie v ich samosprávach v prípade zvolenia. Niektorí predstavitelia už počas minulého volebného obdobia úzko spolupracovali s TIS, keď si nechali vypracovať projekt Transparentné mesto (Martin, Prievidza). Iné mestá začínajú spoluprácu v týchto dňoch (Banská Bystrica) a iné o nej uvažujú (Bratislava – Ružinov).
Z výsledkov hodnotenia Otvorená samospráva 2010 vyplýva, že spomedzi 20 najväčších samospráv najlepšie celkové hodnotenie ešte za prechádzajúcich vedení, získali samosprávy Banská Bystrica (2. miesto), Martin (3.) a Bratislava – Petržalka (4.). Naopak, Z dvadsiatich najväčších samospráv v minuloročnom rebríčku skončili najhoršie Košice – Západ (81. miesto), Michalovce (61.), a Bratislava – Ružinov (56.). Priemerná známka 20 najväčších samospráv je 50%, čo je až o 10% viac než priemer všetkých 100 najväčších samospráv. Avšak februárové hodnotenie TIS, v ktorom sme skúmali iba kvalitu, prehľadnosť a užívateľskú praktickosť povinného uverejňovania zmlúv na internete, vyhrali spomedzi 20 najväčších, samosprávy Bratislava – Staré Mesto (6. miesto), Považská Bystrica (8.) a Michalovce (12.). Naopak, najmenej užívateľsky prijateľné riešenia boli identifikované v Bratislave – Ružinov (94. miesto), Košiciach (93.), a Banskej Bystrici (85.). Priemerná známka 20 najväčších samospráv bola 47,4, čo je však o 5 desatín percenta horšie skóre ako priemer 100 najväčších samospráv.
Pomohli zákony
13 z 20 najväčších samospráv už v septembri 2010 používali elektronické aukcie ako spôsob elektronického verejného obstarávania. Nedávno prijatý zákon však povinne rozšíril tento nástroj pre všetky samosprávy. Samosprávy a ich čelní predstavitelia vidia možnosť znižovania korupcie hlavne cez zverejňovanie a sprístupňovanie materiálov, a tiež možnosť zúčastniť sa rokovaní a zasadnutí vrátane poskytovania dostatku informácií pre verejnosť. Zverejňovaniu zmlúv, faktúr a objednávok taktiež napomohol zákon Národnej rady. Minulý rok v septembri iba 6 z 20 najväčších samospráv zverejňovalo na svojich weboch minimálne zoznam zmlúv. Aj keď zákon zverejňovanie teraz prikazuje, ostáva na samosprávach, ako s touto zákonnou normou naložia a ako sa ju budú snažiť čo najpraktickejšie dodržiavať. Aj týmto spôsobom môžu čelní predstavitelia samospráv dokázať verejnosti, že to s transparentnosťou myslia vážne. Medzi tretie najčastejšie spomínané opatrenie patrí zavedenia transparentných pravidiel na prideľovanie nájomných bytov (Košice, Žilina, Považská Bystrica, Bratislava – Staré Mesto). Medzi časté riešenia tiež patrí presklenie dverí (Banská Bystrica, Žilina) na úradoch a zavedenie etických kódexov zamestnancov a volených predstaviteľov samospráv. Tie však mali ešte v minulom roku prijaté len v 6 z 20 najväčších samosprávach. Plánujú ich presadiť už aj v Žiline a Považskej Bystrici.
Medzi ďalšie zaujímavé opatrenia patria napríklad elektronický prieskum trhu a elektronické referendum, evidencia darov získaných zamestnancami mesta (Martin); zníženie hodnoty pre priame zadanie zákazky na tovar alebo služby z 1000 eur na 300 eur (Považská Bystrica); zavedenie anonymnej protikorupčnej linky (Bratislava – Staré Mesto); online diskusie s vedením mesta (Nitra); či zabezpečenie infokiosku s informáciami o prevencii v oblasti korupcie (Zvolen, Poprad).
Boj proti korupcii a zvyšovanie transparentnosti nie je však len o vymyslení čo najinovatívnejšieho opatrenia. Samosprávy by mali vynakladať viac zdrojov a ochoty vyjsť občanom v ústrety predovšetkým pri zapracovaní povinných zákonov a ich výkone do samosprávnej praxe. Prvý vážny test v znamení povinného zverejňovania zmlúv na webe niektoré veľké samosprávy nezvládli. Šancu na reparát budú mať pri povinnom používaní elektronického verejného obstarávania a elektronických aukcií. Dokážu nám primátori, že to s transparentnosťou myslia vážne, alebo budeme počuť o zmanipulovaných a dopredu dohodnutých elektronických aukciách?
Tomáš Jacko
PRÍLOHA: Prehľad prijatých a plánovaných protikorupčných opatrení 20 najväčších samospráv SR
Autor čerpal informácie z poskytnutých údajov primátormi miest, ktorých 8. marca 2011 oslovil prostredníctvom žiadostí o poskytnutie informácií na základe zákona 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. Autor nekontroloval pravdivosť odpovedí, keďže to ukladá zákon. V prípade, že sa tvrdenia primátorov a predstaviteľov miest nezhodujú s realitou, prosím využite možnosť komentára. Mestská časť Bratislava-Ružinov a mesto Nové Zámky nám zatiaľ nezaslali odpovede.