Dobrý dojem z fungovania nových volebných pravidiel pokazili samotní prezidentskí kandidáti, ktorí nenašli odvahu byť takí transparentní ako víťazka volieb Zuzana Čaputová.
Už sme skonštatovali, že Slovensko si zvolilo nástupcu Andreja Kisku v historicky najtransparentnejšej prezidentskej kampani. Vo výsledku je však značný posun zatienený viacerými negatívami. Nové volebné pravidlá sú bezpochyby prínosom, majú však aj diery, ktoré kandidáti a ich štáby objavili a vzápätí neváhali využiť.
Podobne ako pri vlaňajších komunálnych voľbách, aj toto všeľudové hlasovanie ukázalo nefunkčnosť nových volebných limitov. Strop 500-tisíc eur na prezidentskú kampaň obídu hneď traja kandidáti – Zuzana Čaputová, Maroš Šefčovič a Robert Mistrík, a to pomocou takzvaných tretích strán. U prvých dvoch ide do istej miery o pochopiteľnú záležitosť.
Nový zákon o volebnej kampani zrušil doterajší osobitný limit pre druhé kolo volieb, čo sa javí ako zlé rozhodnutie. Ak chcela neznáma Čaputová vôbec pomýšľať na prezidentské finále s nejakým zavedeným politikom, musela už v prvom kole pod kampaňou intenzívne podkurovať. Naopak, čo i len teoretický pokus Šefčoviča o stiahnutie obrovského náskoku Čaputovej v druhom kole volieb bol priamo podmienený značnou porciou ďalších volebných výdavkov.
Útechou môže byť, že polmiliónový strop nebol prelomený brutálne, aj keď zákon dovoľuje nafúknuť pomocou tretích strán kampaň v podstate neobmedzene. K dosiaľ najdrahšej prezidentskej kampani (1,1 milióna eur Andreja Kisku v roku 2014) sa nikto nepriblížil. Na druhej strane, kandidáti ani len nepredstierali nespojitosť ich hlavných kampaní s kampaňami tretích strán – tie rovno postavili aj na rodinných príslušníkoch (Mistrík), členoch volebného štábu a spolustranníkoch (Čaputová) alebo spriaznenej strane a jej štruktúrach (Šefčovič).
Otázkou je, čo s tým. Volebný limit začne lepšie fungovať v momente, keď tretie strany zregulujeme prísnejšie a tieto nebudú môcť byť priamo súčasťou kampaní kandidátov. To ale môže viesť k tomu, že sa začne opäť „čarovať“ s číslami, ktoré nebudú uveriteľné ani len na prvý pohľad, ako tomu bolo pri viacerých kampaniach v minulosti. Aj napriek tomu sa za toto opatrenie prihovárame, v kombinácii s vrátením dodatočného limitu pre druhé kolo.
Chýbala odvaha
Transparentnosť prezidentských volieb do veľkej miery potiahla práve nová prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá nastavila latku poriadne vysoko. Jej rivali prejavili ďaleko menej odvahy. Prvým negatívom je stále vysoký podiel peňazí ukrytých v mediálnych agentúrach. Tretina všetkých výdavkov na voľby skončila práve tu. Najviac netransparentným bol z tohto pohľadu šéf vládnej strany Most-Híd Béla Bugár.
Bugár ukryl v agentúre i-Step communication takmer celú svoju kampaň (392-tisíc z celkovo 445-tisíc eur). Za zmienku pritom stojí, že ide o relatívne malú agentúru so 600-tisícovými ročnými tržbami, ktorá teraz za dva mesiace získala dve tretiny minuloročného biznisu. Tiež možno podotknúť, že ide o dvornú agentúru Transpetrolu, firmy tradične blízkej strane Most-Híd (viď tu a tu).
Najväčším príjemcom peňazí od kandidátov bola agentúra Unimedia, ktorej služby využil najmä Robert Mistrík. Ide o najväčšiu slovenskú mediálku (Trend), v ktorej majú podiely Ivan Kmotrík a Ján Kasper. Mistríkov štáb nám krok vysvetlil ako nevyhnutnosť pri snahe o dosiahnutie nízkych cien, ktoré zaručuje Unimedia ako veľký nákupca reklamy.
Automatickú výhodnosť spolupráce s mediálnymi agentúrami však poprela Zuzana Čaputová, ktorá s mediálkou spolupracovala iba na začiatku. Šéfka kampane Veronika Gulášová tvrdí, že si sami dokázali vyjednať lepšie ceny, aj keď to bolo prácne a vyžadovalo si to skúsenosti a orientáciu v reklamnom odvetví.
Podozrivú agentúru nasadil do kampane Štefan Harabin. Firma Kerling Group, ktorá mala minulý rok tržby iba 2,5 tisíc eur, nemá ani len web, čo je pri reklamnej agentúre elementárny predpoklad fungovania. Treba však povedať, že jej majiteľ Roman Beličák sa v tejto branži pohybuje roky a jeho agentúra Dotcom robí veľké kampane.
Celkovo je pri využívaní mediálnych agentúr problémom okrem nízkej transparentnosti aj fakt, že štát nijako nekontroluje, či tieto peniaze agentúry skutočne aj minuli a či náhodou v ďalšej kampani nerobia za ne nadprácu nad volebný limit v prospech konkrétneho hráča.
Faktúry na poslednú chvíľu
Skutočnú kampaň mnohých kandidátov však nebolo na transparentných účtoch vidno aj z iného dôvodu. Predviedol to Maroš Šefčovič, ktorý si nechal platenie faktúr na poslednú chvíľu. V čase volieb (30. marca) mu zostávalo zo zhruba 700-tisíc prijatých eur vyfakturovať okolo 300-tisíc, čo je takmer polovica kampane (42%). Otázkou je, či šlo o náhodu alebo o zámer. Ak však mal v kampani nejaké nášľapné míny, nedalo sa na poukázať.
V Transparency sme už upozornili na nový fenomén, ktorým je nástup online reklamy. Historicky po prvý raz nedominujú v celonárodných voľbách výdavky na bilbordy. Čaputová investovala do propagácie na internete okolo 250-tisíc eur, do bilbordov iba 124-tisíc. Pre porovnanie, súčasný prezident Andrej Kiska minul na bilbordy v predošlých voľbách 487-tisíc eur a do online reklamy dal 63-tisíc.
Z tohto faktu plynie konštatovanie, že v konečnom dôsledku na slovenských voľbách zrejme najviac zarobili svetoví giganti Facebook a Google. Štát však tento trend zatiaľ nezachytil a od prezidentských kandidátov ani len nevyžaduje, aby mu osobitne vykázali online reklamu. V takejto situácii je naivné si myslieť, že bude tieto výdavky kontrolovať. Ak by to aj chcel robiť, narazí na netrasparentnosť tohto prostredia. Dobrou správou je, že Facebook spúšťa nové pravidlá pre politické kampane. Stále však ostáva Google, cez ktorý kandidáti nakupujú reklamné bannery na internete a podporu video spotov na prehliadači Youtube.
O tom, že tvorcovia novej volebnej legislatívy netušili v roku 2014 o nových trendoch, svedčí aj čudesný zákaz platiť reklamu kandidátov v televízii tretími stranami, na čo narazila v kampani Zuzana Čaputová. Takýto zákaz nedáva logiku, ak môžu tretie strany zároveň nakupovať pre kandidátov online reklamu alebo bilbordy.
Kľúčovými pozitívnymi momentmi prezidentských volieb sú povinné transparentné účty kandidátov ako aj to, že sa po novom sledujú volebné výdavky osem mesiacov pred voľbami namiesto doterajšieho poldruha mesiaca. Čitateľnosť kampaní sa vďaka tomu výrazne zvýšila a vo výsledku máme o nich toľko informácií, ako nikdy doposiaľ. Bonusom k tomu je skutočnosť, že sa tu objavila kandidátka, ktorej sa podarilo zrealizovať doteraz najväčšiu politickú crowfundingovú kampaň na Slovensku.
Úspešný crowdfunding
Reč je o Zuzane Čaputovej, ktorej kampaň takmer spolovice podporili jej priaznivci. Štáb kandidátky nás informoval, že na jej transparentný účet pribudlo v priebehu kampane 5.635 individuálnych darov v hodnote 323.625 eur. Tieto čísla nezahŕňajú dary od predsedu a podpredsedu Progresívneho Slovenska Ivana Štefunka a Michala Trubana, a ani dary, ktoré musela kandidátka vrátiť vzhľadom na platnú volebnú legislatívu.
Zákon trochu nešťastne požaduje priamo od kandidáta, aby identifikoval trvalé bydlisko darcov a vracal dary cudzích štátnych príslušníkov. Pri Čaputovej kampani je pozoruhodné, že získala celkovo viac ako 5-tisíc malých darov v sume do 100 eur. Najčastejší dar mal hodnotu 30 eur. Šefčovič mal malých darcov tisícnásobne menej – iba päť. Alebo z iného konca – priemerný darca vložil na Čaputovej účet 112 eur, na účet Šefčoviča stonásobne viac – 11.381 eur.
Predbežné výsledky ukazujú, že súčasné prezidentské voľby budú historicky najdrahšie. Výdavky 14 kandidátov sa podľa nášho odhadu môžu vyšplhať až k celkovej sume 3,5 milióna eur. V roku 2014 boli oficiálne výdavky na úrovni 800-tisíc eur, no s tými neoficiálnymi ich odhadujeme do troch miliónov.
O dve tretiny všetkých výdavkov sa postarali Zuzana Čaputová, Maroš Šefčovič a Robert Mistrík, pričom každý z nich využil pre kampaň po tri tretie strany. Šefčovič v závere nasadil aj kampaň generálneho manažéra Smeru Viktora Stromčeka. Transparentný účet tejto tretej strany sa pritom pokúsil ukryť tým, že ho nazval iba všeobecne – „Voľby prezidenta SR“. Na stránke Slovenskej sporiteľne je tak ťažko objaviteľný a spojiteľný s jeho osobou.
Na prezidentských kandidátov čaká vypracovanie záverečných správ. Do tlačiva ministerstva vnútra sú povinní vpísať osem čísiel: náklady na úhradu predvolebných a volebných prieskumov, platenej inzercie alebo reklamy, volebných plagátov, cestovné výdavky, prehľad nepeňažných darov, ostatné propagačné náklady a výšku nákladov na propagáciu pred začiatkom oficiálnej kampane.
Stručnosť formulára naznačuje, že štátna kontrola je aj podľa nových pravidiel iba formálna. V Transparency si preto vypýtame od všetkých kandidátov podrobné reporty výdavkov, ktoré plánujeme porovnať s výsledkami monitoringu objednaného v agentúre Kantar Media. S výsledkom verejnosť oboznámime.
Ľuboš Kostelanský, Gabriel Šípoš, Adam Borguľa, Ján Hradický
Podporte aj Vy sledovanie férovosti volieb svojimi 2 % dane a pridajte sa k Transparency. Ďakujeme!
