OstatnéNávrh vlády v priebehu pár dní bez štandardného legislatívneho postupu zmeniť pravidlá pre voľby a fungovanie politických strán trištvrte roka do volieb je absolútne nevhodný. Navyše, zmeny ani neprinesú riešenie otázky vplyvu peňazí na politiku, ktoré má novela podľa navrhovateľov priniesť.
- Skutočným problémom kampaní a politických strán nie je priveľká úloha peňazí, veď na celú prezidentskú kampaň sa minulo 3,6 milióna eur (ani nie euro na voliča) a na minulé parlamentné voľby 12 miliónov (tri eurá na voliča). Ide predsa o súťaž, ktorej víťazi dostanú do rúk rozhodovanie o osudoch štátu na štyri roky a o výdavkoch na úrovni 40 miliárd eur – rok čo rok.
- Kľúčovým problémom peňazí v politike je práveže nedostatočná kontrola a netransparentnosť. Pre ilustráciu, ubehli tri mesiace, čo sme dali dva v podstate jednoduché podnety (reklama neregistrovaných strán) na financovanie nezákonnej reklamy počas prezidentských volieb. Už je aj zvolená nová prezidentka, ale podnety ministerstvo vnútra doteraz nevyriešilo. Nech sú limity akékoľvek, doteraz NEEXISTUJE REÁLNA KONTROLA nákladov zo strany štátu – ani len taká, akú sme si v Transparency zaplatili v posledných voľbách, teda sčítanie volebných bilbordov či nákladov na inzercie v tlači a online. Nik nemá v náplni práce kontrolovať ani subjekty, ktoré posielajú podozrivé veľké peniaze na účty politikov (pamätáte na dary pre Harabina či Šefčoviča?)
- Ak neexistuje kontrola, tak nejaké limity aj tak nehrajú veľkú rolu. Navyše, dajú sa ľahko obísť. Návrh limitovať členské na 10-tisíc eur ročne ľahko obídete tak, že to pošlete cez známeho či rodinu, ktorý dá vašej vyvolenej strane dar, kde je limit až 300-tisíc. Podobne si hocijaký oligarcha zoženie ľudí, cez ktorých strane peniaze pošle, ak veľmi chce, a bude to úplne legálne.
- Argument tvorcov novely, že tzv. tretie strany (nesúťažiace subjekty, ktorú prispievajú na kampaň) sú v praxi mechanizmom, ako obchádzajú výdavkové stropy na volebné kampane, je pravdivý – sami sme na to upozorňovali. Ale návrh zakázať tretie strany bude v praxi mať horšie dôsledky ako tento samotný problém stropov. Jednak hrozí, že zákaz ich jednoducho vytlačí do šedej zóny a stratíme aj tie informácie, ktoré sme o nich doteraz mali (aké peniaze posielali kandidátom a načo). Nezabúdajme, že neregulované kampane či anti-kampane tu boli aj pred súčasným zákonom – zrušením regulácie tretích strán sa pre nich opäť otvoria brány.
- Okrem nedostatočnej kontroly je viac ako samotný objem peňazí PROBLÉMOM VEĽMI VEĽKÝ PODIEL ŠTÁTU NA FINANCOVANÍ POLITIKY. Peniaze idú v závislosti od výsledku parlamentných volieb, čo betónuje silu parlamentných strán na úkor novej konkurencie. Limitovať dary pre strany na 3,5 milióna eur na 4 roky by možnosť konkurencie ešte sťažilo. Veď len taký Smer-SD minul v minulých parlamentných voľbách tri milióny eur. Ako by mohli s ním súťažiť strany, ktoré by mali to navrhované maximum 3,5 milióna (plus členské) na štyri roky a chcú byť konkurečné v piatich rôznych voľbách, od dvojo samosprávnych, prezidentských, parlamentných a eurovoľbách? Na jednej strane plačeme, že strany nežijú s voličmi a nechodia za nimi a na druhej strane im chceme peniaze na túto prácu limitovať.
- Nemecko a Holandsko majú relatívne vysokú mieru dôvery ľudí v politikov a zároveň jeden z najnižších podielov financovania politiky štátom. Dosiahli to tým, že štát financuje strany aj na základe toho, koľko príspevkov od ľudí sami získali v príspevkoch. Tým majú strany viac pracovať v teréne s verejnosťou. Keď si pozriete financovanie politiky u nás, tak na 95% sú strany napojené na štátne príspevky a zvyšok idú od straníkov, ktorí majú už väčšinou štátom platené džoby. To je nezdravé a podkopáva presne ten cieľ posilniť demokraciu, ktorý vraj navrhovatelia zmien majú na srdci.
Je dobré, že o kvalite volebných zákonov sa diskutuje – naša legislatíva má naozaj veľké medzery. Ale takéto povrchné a rýchle schvaľovanie zmien je neprípustné. Poslancom odporúčame návrh odmietnuť a k téme sa vrátiť jednak v ich volebných programoch a v prípade získania dôvery voličov potom aj v parlamente – po parlamentných voľbách 2020.
Prezidentke Zuzane Čaputovej sme zaslali výzvu na vrátenie novely volebných zákonov späť do parlamentu.