Verejný diškurz v posledných týždňoch čoraz intenzívnejšie zamestnávajú debaty o stave slovenského zdravotníctva. Hroziace výpovede lekárov či obavy z premrhania peňazí z Plánu obnovy na modernizáciu nemocníc sú však len akútnou časťou problému. Sektor zdravotníctva je dlhodobo spájaný aj s neefektívnosťou, plytvaním či korupciou. V Transparency sme sa preto bližšie pozreli na zhruba dvetisíc tendrov desiatich veľkých nemocníc za posledných 6,5 roka. Zlepšilo sa niečo od čias najväčších káuz?
Po vlaňajšej analýze zmlúv a faktúr najväčších verejných nemocníc za takmer tri miliardy eur, ktorá medzi ich top dodávateľmi odhalila aj firmy oligarchu, biele kone či schránky, sme si tento raz posvietili na verejné obstarávania desiatky najväčších nemocníc. A hoci v novej analýze prinášame aj dobré správy, narazili sme i na pretrvávajúce problémy: firmy súťažiace samy so sebou, absurdne vylučovanie uchádzačov či nezmyselne nastavené kritériá v prospech biznisu na úkor nemocníc.
Cez verejné obstarávanie hľadajú najväčšie nemocnice každý rok dodávateľov pre tovary, služby a práce za takmer 100 miliónov eur. Táto suma predstavuje asi 15 % ich faktúr, no ide o tie najväčšie a často aj najatraktívnejšie nákupy. Analyzovať ich nie je jednoduché, údaje o súťažiach treba hľadať na neintuitívnej a zastaranej stránke Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO). Mnohé údaje nie sú online dostupné vôbec a dostať sa k nim možno iba zasielaním infožiadostí nemocniciam.
V Transparency sme sa na túto zdĺhavú úlohu podujali a prácne zozbierali informácie o dvetisíc súťažiach a ich častiach z obdobia od januára 2016 do mája 2022 v desiatich najväčších slovenských nemocniciach. Na zbere dát pracovali deviati dobrovoľníci a dvaja zamestnanci Transparency, ktorí prepisom dát z oskenovaných pdf súborov a ich analýzou strávili viac ako 250 hodín.
Najprv tá sľúbená dobrá správa. Pri väčšine obstarávaní sme nenašli pochybenia ani očividné mrhanie pri využívaní verejných zdrojov. Tou horšou je, že sme opakovane narážali aj na rozhodnutia nemocníc, ktoré obmedzovali či krivili súťaž.
Nízka súťaživosť
Súťaže schopné pritiahnuť viacerých dodávateľov by mali byť v záujme každej nemocnice a teda aj vo verejnom záujme. Vyšší počet uchádzačov znamená tlak na nižšiu cenu a vyššiu úsporu. Ušetrené peniaze môžu následne nemocnice investovať napríklad do lepších podmienok či personálneho zabezpečenia oddelení, po čom lekári volajú aj počas aktuálneho štrajku.
Z desiatky najväčších nemocníc boli za ostatných šesť rokov najotvorenejšie súťaže vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Prešove. Prilákať dokázali v priemere 3,4 uchádzača (pri prepočte sme zohľadnili aj veľkosť zákaziek). Naopak, v Národnom ústave detských chorôb a Univerzitnej nemocnici v Košiciach sa do obstarávaní hlásilo v priemere len 1,7 záujemcov, čiže polovica oproti Prešovu.
Celkový priemer za všetky nemocnice dosahuje 2,18 a nevychyľuje sa výrazne od priemeru, ktorý identifikovali skoršie štúdie (Nemec et al., 2020). Vývoj počtu súťažiacich nenasleduje žiadny trend – v tejto metrike sú verejné obstarávania veľmi podobné obstarávaniam spred šiestich či ôsmich rokov.
To, že priestor na zlepšenie existuje, je zrejmé aj z objemu tendrov, do ktorých sa prihlásil iba jeden uchádzač. Najvypuklejšie sa tento problém prejavil v Univerzitnej nemocnici v Košiciach, kde takmer dve tretiny hodnoty tovarov a služieb obstarávali v „súťažiach” s jediným uchádzačom. Hranicu 50% dosiahli aj Národný ústav detských chorôb, FNsP Nové Zámky a Univerzitná nemocnica Bratislava. Zo všetkých skúmaných tendrov bola takto „vysúťažená“ takmer rovná tretina objemu nákupov (32,5%). Ani v tejto metrike sme sa za posledné roky oproti predošlým štúdiám výrazne nezlepšili.
Nízku súťaživosť v prípade Národného ústavu detských chorôb môže čiastočne vysvetľovať aj ich špecializácia na detské choroby. Výrobcov na nemocničné prístroje pre túto skupinu pacientov je totiž vo všeobecnosti menej, než výrobcov prístrojov pre dospelých. Priemerný počet súťažiacich vo verejných obstarávaniach na nemocničné prístroje bol pri Ústave jednoznačne najnižší – 1,03 pri priemere 2.
Avšak aj porovnateľné služby a tovary obstaráva Ústav s veľmi nízkym počtom uchádzačov. Ide napríklad o stavebné práce na budovách nemocníc (priemer 1,5; ostatné nemocnice majú priemer aspoň 2) alebo o kontrastné látky a lieky (priemer 1,66; celkový priemer 2,43).
A ako v praxi pomáha otvorená súťaž s viacerými účastníkmi znižovať ceny? Napríklad Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina v roku 2021 kupovala vyše dva milióny nitrilových rukavíc, v odhadovanej cene 137-tisíc eur bez DPH. Do obstarávania sa prihlásilo deväť firiem, ktoré najprv ponúkli ceny v obálkach a následne znižovali svoje ponuky v elektronickej aukcii.
Najvyššiu ponuku v obálke dala firma Korako plus na úrovni odhadovanej ceny, čo je bežná obchodná stratégia firiem. V elektronickej aukcii v konkurencií ďalších ôsmych firiem bola Korako plus nútená znížiť svoju ponuku takmer o polovicu, aby zákazku získala – ponúkla 70,6-tisíc eur bez DPH. Nemocnica tak vďaka otvorenej súťaži s vysokým počtom uchádzačov a aukcii ušetrila desiatky tisíc eur.
Podivné podmienky
Pred začatím verejného obstarávania si každý obstarávateľ stanovuje podmienky účasti. Tieto podmienky musí každý uchádzač splniť, aby sa jeho ponuka vôbec brala do úvahy. Niektoré z nich vyplývajú zo zákona a nevzbudzujú žiadne pochybnosti.
Verejní obstarávatelia však majú relatívne široké možnosti stanovenia dodatočných podmienok, ktorých opodstatnenosť je niekedy otázna. Ich použitím znižujú konkurenciu v obstarávaniach a potenciálne zvyšujú vysúťaženú cenu.
Pri hodnotení nákupov sme v Transparency narazili na niekoľko obstarávaní, ktoré preukazovali črty stanovenia prehnane prísnych podmienok. Národný ústav detských chorôb (NÚDCH) napríklad v roku 2018 súťažil čistiace a upratovacie služby v hodnote vyše 3,5 milióna eur. Jednou z podmienok účasti bolo doložiť, že uchádzač za posledné tri roky dodával upratovacie služby v rovnakej hodnote. Obstarávateľ chcel takto zabezpečiť, že firma má skúsenosti s podobne veľkými zákazkami a dokáže ju plniť.
Táto podmienka pravdepodobne zúžila súťaž, keďže sa do nej mohli zapojiť iba najväčší hráči v upratovacom biznise na Slovensku. Zo súťaže však boli vylúčené aj ďalšie veľké upratovacie firmy, a to z naozaj prekvapujúceho dôvodu.
Do súťaže sa prihlásilo päť uchádzačov. Jedným z nich bol METON SLOVAKIA, a.s., ktorý doložil objem zákaziek v hodnote 3,5 mil. eur so Železnicami Slovenskej republiky. Obstarávateľ – NÚDCH napriek tomu firmu vylúčil. Dôvodom bolo, že firma vydokladovala tri samostatné zákazky, ktoré boli v spoločnej hodnote vyššej ako 3,5 milióna eur. NÚDCH však podľa súťažných podkladov požadoval zdokladovať jednu zákazku v takejto hodnote.
Vylúčenie na základe tejto technikality zužuje súťaž a pravdepodobne nemá praktické opodstatnenie. NÚDCH v súťažných podkladoch túto podmienku odôvodnil nutnosťou „zabezpečiť odborné a kvalitné plnenie predmetu zákazky, ako aj preukázanie praktických skúseností uchádzača.“ To, či praktické skúsenosti boli získané jednou alebo viacerými zmluvami sa zdá byť nepodstatné, obzvlášť v prípade METONu, ktorý všetky tri zmluvné plnenia uskutočnil s jednou jedinou firmou.
NÚDCH teda firmu METON SLOVAKIA zo súťaže vylúčil. Za podobných okolností vylúčil aj firmu cata-REAL. Vo výsledku sa teda súťaž s piatimi uchádzačmi zúžila na súťaž s tromi uchádzačmi. Žiaľ, nemožno odhadnúť, či by výsledná vysúťažená suma bola nižšia, ak by sa tendra zúčastnili aj vylúčené firmy (súťaž napokon vyhrala firma Slovclean blízka poslancovi Sme rodina Martinovi Borguľovi s ponukou o 54-tisíc eur nižšou než bola predpokladaná hodnota zákazky). V prípade nesplnenia podmienok sú totiž uchádzači vylúčení ešte pred elektronickou aukciou. Akú ponuku by predložili a ako by to ovplyvnilo ponuky ostatných účastníkov aukcie, sa už nedozvieme.
Expresné lehoty
Súťaživosti nepomáhajú nezriedka ani šibeničné termíny. Bežne sa deje, že obstarávateľ po prijatí ponúk potrebuje získať dodatočné informácie od súťažiaceho či súťažiacich. Ide napríklad o dovysvetlenie ponuky či vysvetlenie nejakej chyby v dodaných podkladoch.
Zákon o verejnom obstarávaní udáva minimálne lehoty na odpoveď, ktoré obstarávatelia musia stanoviť. Ak komunikácia s uchádzačom prebieha poštou, termín je minimálne päť pracovných dní. Pri komunikácií cez internet to sú iba dva pracovné dni. Ide o naozaj krátku dobu, čo je ešte zvýraznené tým, ako sa lehota počíta.
Portály na uskutočnenie verejného obstarávania totiž lehotu dvoch dní počítajú od odoslania otázky obstarávateľom. Ak si ju súťažiaci prečíta až na druhý deň, tak mu na odpoveď zostáva minimum času. Neskorá alebo žiadna odpoveď automaticky znamená vylúčenie súťažiaceho.
Samozrejme, zákon stanovuje iba minimálne lehoty, obstarávateľom tak nič nebráni v tom, aby si ich stanovili dlhšie. Deje sa to tak? Takmer nikdy. V drvivej väčšine prípadov je termín stanovený na dva dni (jednou z výnimiek, na ktorú sme narazili je obstarávanie endoskopov Univerzitnou nemocnicou v Martine, kde bola lehota 5 dní).
Obstarávania niekedy trvajú pridlho a obstarávatelia musia čakať mesiace na dodanie tovaru, či služieb, ktoré potrebujú čím skôr. Je však otázne, či sa aspoň pri čakaní na odpoveď neoplatí stanoviť lehotu o jeden, dva dni dlhšiu, čo môže rozšíriť súťaž o ďalšieho uchádzača a potenciálne ušetriť tisíce či desaťtisíce eur.
Univerzitnej nemocnice Bratislava a Fakultnej nemocnice v Nitre sme sa cez infožiadosti pýtali, prečo sa v konkrétnych obstarávaniach rozhodli určiť termín na dva pracovné dni a nevyužiť zákonnú možnosť predĺžiť túto lehotu. Odpovede boli v podstate rovnaké, stanovenie termínu prebehlo v súlade so zákonom.
Ako zbabrať obstarávanie
Pri čítaní tisícok strán o verejných obstarávaniach sme narazili aj na bizarné prípady. Išlo napríklad o obstarávanie Nemocnice s poliklinikou Nové Zámky. Súťažné podklady mali aj s prílohami vyše sto strán a na jednej z nich sa pri opise požiadaviek na obstarávaný prístroj vyskytla táto veta: „ventilátor musí umožňovať automaticko-dynamické riadenie v plne uzatvorenej slučke s kontrolou a alarmom, resp. plne riadením minútovej ventilácie, PEEP a FiO2.“
Uchádzači túto vetu pochopili rozdielne kvôli slovíčku resp., pričom jeden uchádzač ho pochopil ako synonymum slova alebo, druhý ako synonymum slova teda. Na vyjasnenie významu slova bol dokonca prizvaný aj odborný asistent v študijnom odbore slovenský jazyk Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Nejasnosť bola taká výrazná, že obstarávanie v hodnote 714-tisíc eur muselo byť nakoniec zrušené kvôli nejednoznačnosti súťažných podmienok.
Oveľa významnejšieho prešľapu s finančnými dôsledkami sa dopustil NÚDCH v Bratislave, ktorý v roku 2017 obstarával rekonštrukciu dvanástich výťahov. V drvivej väčšine prípadov uchádzači, ktorí splnia všetky podmienky, súťažia medzi sebou cenou – zvíťazí ten, kto ponúkne najnižšiu ponuku.
Niekedy sa však obstarávateľ rozhodne, že určí viacero kritérií s rôznymi váhami bodov, v ktorých uchádzači súťažia. NÚDCH ich v tomto obstarávaní určil štyri. Prvým s váhou 60% bola cena rekonštrukcie dvanástich výťahov. Druhým kritériom s váhou 20% bola cena za 1 normohodinu povinnej údržby výťahov na tri roky trvania zmluvy. Kritéria 3 a 4 mali rovnakú váhu – 10%. Kritérium 3 bola maximálna cena súčiastky, pri ktorej si dodávateľ nebude nárokovať od nemocnice jej uhradenie. Kritériom 4 bola lehota opravy dvoch vybraných nákladných výťahov, ktoré boli v nemocnici dlhodobo vyradené z prevádzky.
Kritériá vyzerajú na prvý pohľad rozumne, diabol sa však skrýva v detailoch a inak to nebolo ani v tomto prípade. Hodnoty bodov boli v jednotlivých kritériách určené lineárne – napr. v kritériu 1 firma s najnižšou ponukou získa plný počet bodov (60), iné firmy získajú body pomerne voči najvýhodnejšej ponuke. Najnižšiu cenu za výťahy (kritérium 1) ponúkla firma OTIS Výťahy, v sume 745 500 eur, za ktoré získala 60 bodov. Do obstarávania sa prihlásila ešte aj firma R+S Výťahy, ktorá ponúkla 846 900 eur, a získala 52,82 bodov za toto kritérium.
Rozdiel bol výrazný, ponuka OTIS Výťahy bola o 100-tisíc eur lepšia. No napriek tomu táto firma prehrala. Ako je to možné? R+S Service totiž ponúkla v kritériu číslo 2 (cena práce za normohodinu údržby) sumu 0,001 eur za hodinu, čiže jednu desatinu eurocentu. Získala tak 20 bodov za toto kritérium, pričom OTIS Výťahy ponúkla 3,50 eur za hodinu a dostala necelú desatinu bodu.
Kritéria súťaže boli nastavené tak zle, že aj keby OTIS Výťahy ponúkli omnoho lepšiu ponuku za toto kritérium, body by pri tak nízko stanovenej cene od svojho konkurenta v podstate nezískali. Ak by ponúkli 2 eurá, získali by rovnú desatinu bodu, pri 1 eure dve desatiny bodu. Dokonca aj keby ponúkli cenu za normohodinu jeden eurocent, získali by iba dva body z dvadsiatich!
Úloha z matematiky
Firma R+S Service teda vyhrala na body kvôli zle nastaveným pravidlám. Oplatí sa NÚDCH zaplatiť o 100-tisíc eur viac za rekonštrukciu, ak získa povinnú údržbu prakticky zadarmo? Mohla by z toho byť pekná úloha do učebnice matematiky. Poďme sa na to pozrieť.
Predstavme si, že by v súťaži vyhrala firma OTIS Výťahy s rovnakou ponukou (745 500 eur a 3,50 eur za normohodinu údržby ako firma R+S Service). Koľko hodín údržby by museli technici vykonať, aby sa NÚSCH oplatila viac ponuka R+S Service než ponuka OTIS Výťahy?
Rozdiel v rekonštrukcii je 101 400 eur, cena za normohodinu 3,50 eur – aby bola ponuka R+S Service výhodnejšia ako od firmy OTIS Výťahy, jeden technik by teda musel výťahy servisovať nepretržite takmer 29-tisíc hodín (101 400 / 3,50), čo je 1200 dní, alebo 3 roky a 4 mesiace.
V Transparency síce do práce chodíme schodmi, náš laický odhad by však bol, že povinný servis dvanástich výťahov trvá výrazne kratšie než 3 roky a 4 mesiace non-stop.
Spravme však ešte dva kroky dozadu. Firma R+S Service by v skutočnosti toto obstarávanie vyhrala aj keby ponúkla rovnakú cenu za normohodinu údržby. Ponúkla totiž lepšie plnenie aj v kritériu číslo 4 – opraviť dva nákladné výťahy ponúkla za 21 dní, zatiaľ čo OTIS Výťahy by to trvalo až 91 dní (tabuľka 1). Firma R+S teda získala 10 bodov, OTIS získal 2,3 bodov, čo by R+S stačilo na to, aby prevážila svoju výrazne vyššiu cenu za rekonštrukciu dvanástich výťahov.
Čakanie o 70 dní kratšie na dve nákladné výťahy, ktoré boli v čase obstarávania dlhodobo vyradené (ako uvádzajú súťažné podklady) by teda NÚDCH stálo 101 400 eur, čo sa rovná sume 1428 eur za deň, alebo 59,5 eur za hodinu. Keďže išlo o dlhodobo nepoužívané výťahy, zdá sa to ako privysoká suma.
Prehľad bodovania súťaže o opravy výťahov v NÚDCH, ceny sú bez DPH.
Ťažko zhodnotiť, či boli podmienky súťaže zle nastavené úmyselne alebo jej kritéria len nemocnica nedomyslela. V každom prípade sme na to doplatili my všetci – platcovia zdravotného poistenia.
Znamená to však, že obstarávania s viacerými kritériami sú vždy chybou? Určite nie. S ešte vyšším počtom kritérií obstarávali upratovanie v Národnom onkologickom ústave v roku 2016, pričom vyhrala naozaj najvýhodnejšia ponuka. Dôvodom je aj to, že obstarávanie Národného onkologického ústavu prebiehalo systémom elektronickej aukcie – okrem prvej ponuky v obálke mohli uchádzači následne znižovať svoje ponuky v aukcii.
Ak by takýto systém bol použitý aj v prípade NÚDCH, je dosť pravdepodobné, že R+S by nemohol obstarávateľovi, súperom a v konečnom dôsledku pacientom prejsť cez rozum tak ľahko.
Tiež je dôležité nastaviť váhy veľmi pozorne, ideálne s prepočtom na peňažnú hodnotu daného kritéria. Z príkladu vyššie je napríklad jasné, že váha pre cenu za normohodinu údržby bola stanovená privysoko a cena za rekonštrukciu prinízko, čo si všimol a využil aj jeden zo súťažiacich.
Odstupovanie úspešných uchádzačov
O odstupovaní úspešných uchádzačov sa veľa hovorí v kontexte súčasných cien energií a stavebných materiálov. Firmy v takýchto prípadoch zašlú ponuku do verejného obstarávania a kým sa obstarávanie skončí, situácia na trhu môže byť zásadne iná. Firma tak nevie zaručiť plnenie ponuky v pôvodnej sume a odmietne podpísať zmluvu (inak by dodávala v strate).
V takomto kontexte dáva rozhodnutie firmy zmysel, my sme však narazili na podobnú situáciu ešte z roku 2018 – v prípade Fakultnej nemocnice s poliklinikou F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici. Tá obstarávala likvidáciu odpadu zo zdravotnej starostlivosti, vrátane nebezpečného odpadu. Predpokladanú hodnotu zákazky stanovila na približne 527-tisíc eur.
Nemocnica mohla byť zo začiatku s obstarávaním nadmieru spokojná. Po elektronickej aukcii sa úspešným uchádzačom stala firma PURA, spol. s.r.o. s ponukou 273-tisíc eur, ktorá bola takmer o polovicu nižšia, ako predpokladaná hodnota zákazky.
Táto firma však odmietla podpísať s nemocnicou zmluvu, a to napriek tomu, že nemocnica ustanovila v súťažných podkladoch viazanosť. To znamená, že pri zaslaní ponuky sa uchádzač automaticky zaviazal k tomu, že podpíše zmluvu v cene, ktorú ponúkol.
Keďže PURA odmietla, nemocnica oslovila druhého uchádzača v poradí. Išlo o firmu FCC Slovensko, s.r.o., ktorej cena v elektronickej aukcii bola tiež oveľa nižšia, ako nemocnica predpokladala – 280-tisíc eur. Nemocnica jej uzavretie zmluvy ponúkla, FCC Slovensko však – podobne ako firma PURA v rozpore s viazanosťou – odmietla podpísať.
Nemocnica teda oslovila posledného uchádzača súťaže, firmu AGB ekoservis s.r.o.. Tá ponúkla výrazne vyššiu ponuku než predchádzajúce dve firmy – takmer presne na úrovni predpokladanej hodnoty zákazky – 527-tisíc eur. Táto firma s najdrahšou ponukou zmluvu podpísala.
Z tejto situácie nemožno viniť firmu AGB ekoservis, ktorá jednoducho ponúkla sumu, ktorú považovala za adekvátnu. Ťažko viniť aj samotnú nemocnicu, ktorá zmluvy podpísať chcela, no víťazov k tomu aj napriek viazanosti prinútiť nemohla. Podľa vlastných slov sa nemocnica z obstarávania poučila a už vždy požaduje od uchádzačov peňažnú zábezpeku, aby zo súťaže nemohli vycúvať.
Na celú situáciu sme sa spýtali aj dvoch firiem, ktoré odstúpili. FCC Slovensko odpovedalo, že zlyhala interná komunikácia vo firme, kvôli čomu ponúkli prinízku cenu. Táto cena bola tak nízka, že by nepokryla náklady a primeraný zisk, a preto sa rozhodli zmluvu nepodpísať. Firma PURA, spol. s r.o. nám na naše opakované otázky neodpovedala. Podľa vyjadrení nemocnice si firma myslela, že súťaží v zákazke, ktorej hlavným predmetom je obyčajný odpad, nie nebezpečný odpad.
Niektoré nemocnice bojujú aj s infozákonom
Uchádzači sa do obstarávania niekedy hlásia s dokumentmi, ktoré majú stovky megabytov a obstarávatelia narábajú so zápisnicami, ktoré majú desiatky strán príloh. Je teda pochopiteľné, že nie úplne všetky dokumenty sú na portáli ÚVO.
Malo by však byť úplnou samozrejmosťou, že ak chce aktívny občan zistiť viac, môže si od nemocníc vypýtať aj detailné informácie o jednotlivých obstarávaniach prostredníctvom infožiadostí.
Veľká väčšina nemocníc tomu rozumie. Bližšie informácie sme si pýtali od deviatich nemocníc a sedem z nich nám odpovedalo veľmi profesionálne a pomerne rýchlo, ba dokonca aj v prípadoch, keď sme chceli detaily o obstarávaniach spred štyroch či piatich rokov. Dvoma výnimkami boli Národný ústav detských chorôb a Fakultná nemocnica v Nitre.
Národný ústav detských chorôb sme žiadali o informácie v súvislosti s tromi verejnými obstarávaniami. Odpoveď na otázku ohľadom prvého verejného obstarávania sme nedostali vôbec – nemocnica otázku odignorovala. Keďže sme všetci len ľudia a robíme chyby, požiadali sme o doplnenie neformálnym emailom. Namiesto priznania si chyby nám nemocnica odpísala, že máme poslať novú infožiadosť.
Pri druhom obstarávaní sme žiadali zaslanie ponuky jedného z uchádzačov verejného obstarávania. Namiesto ponuky nám zaslali zápisnicu z vyhodnotenia ponúk. Domôcť sa poriadnej odpovede sme sa snažili opakovane emailom alebo telefonicky od augusta, zatiaľ neúspešne.
Druhou výnimkou bola Fakultná nemocnica v Nitre, ktorej sme sa pýtali na dve obstarávania. V prípade prvého sme si okrem iného chceli prečítať nezverejnenú žiadosť o vysvetlenie ponuky, ktorú nemocnica poslala jednému z uchádzačov. Táto žiadosť bola pritom uvedená ako príloha jednej zo zápisníc, ktorá na stránke ÚVO zverejnená bola. Nemysleli sme si teda, že s jej zaslaním bude akýkoľvek problém.
FN Nitra nám však odmietla danú prílohu sprístupniť na základe pochybného právneho argumentu, že dokument nie je povinne zverejňovaným dokumentom podľa zákona o verejnom obstarávaní. My sme však o dokument žiadali v rámci infozákona, na čo odpoveď nemocnice nereflektovala.
Zverejnená zápisnica zároveň obsahovala informáciu, že uchádzač na žiadosť o vysvetlenie v stanovej lehote nereagoval. To je štandardná formulácia, my sme však chceli vedieť, či uchádzač nereagoval po stanovenej lehote, čo by naznačovalo, že termín na odpoveď bol stanovený prikrátko. Ani na toto nám Nemocnica neodpovedala, opäť s rovnakým argumentom.
Naša otázka ohľadom druhého obstarávania bola ešte jednoduchšia. PDF dokument, ktorý Fakultná nemocnica v Nitre zverejnila na stránke ÚVO je poškodený a nie je možné ho celý prečítať. To sa samozrejme stáva, preto sme Nemocnicu požiadali, či by mohla daný dokument zaslať emailom.
Nemocnica nám však tvrdila, že dokument poškodený nie je a dá sa čítať. My sme ho skúšali otvárať na rôznych počítačoch, prehliadačoch a softvéroch, ani jeden nefungoval. Ale možno je to naša chyba, na tomto odkaze môžete skúsiť, či sa podarí korektne načítať vám.
Dokument, pri kontrole ktorého „Fakultná nemocnica Nitra nezistila žiadne poškodenie dokumentu” a ktorý je dostupný „k nahliadnutiu bez akéhokoľvek poškodenia.”
Táto príhoda by mohla byť úsmevnou, keby zároveň nepoukazovala na dve zásadné veci. Po prvé, nemocnica týmto konaním výrazne posunula termín v akom sme sa dostali ku informáciám, o ktoré sme žiadali. Štandardná lehota 8 pracovných dní bola predĺžená niekoľkonásobne, keďže sme sa voči rozhodnutiu Nemocnice museli odvolať na jej nadriadený orgán – Ministerstvo zdravotníctva.
Pôvodnú infožiadosť sme zaslali 4. júla, odpoveď od nemocnice sme dostali 12. júla. Odvolali sme sa 3. augusta, odpoveď na odvolanie sme zatiaľ nedostali. Čakáme teda už vyše troch mesiacov, čo znamená, že ministerstvo porušilo zákon. Zákonná lehota na odpoveď je totiž 15 dní.
Po druhé, je ťažko predstaviteľné, že by sa zainteresovaný občan domohol v tomto prípade svojich práv a získal prístup k informáciám, o ktoré žiada. Fakultná nemocnica Nitra nás totiž vo svojej odpovedi na infožiadosť ani neupovedomila o možnostiach podať opravný prostriedok. Je nepravdepodobné, že by niekto bez právnického vzdelania vedel o tejto možnosti, ak ho o nej neupovedomí nemocnica.
„Zákon porušený nebol“ by nám stačiť nemalo
Verejné obstarávania v zdravotníctve sa dostali do hľadáčika verejnosti ľahko pochopiteľnými kauzami ako piešťanské CT-čko alebo Forraiova teta Anka. Je pravdepodobné, že prvoplánová manipulácia verejných obstarávaní je dnes už menej častá, keďže potenciálni páchatelia si sú vedomí väčšej verejnej, ale aj úradníckej kontroly.
Naša analýza to naznačuje – nenašli sme ani jedno obstarávanie, ktoré by bolo na úrovni spomínaných medializovaných káuz. Potvrdzuje sa však aj to, že nezmanipulované obstarávanie sa ešte automaticky nerovná najlepšej hodnote za peniaze pre daňových poplatníkov. Podobne ako obľúbená fráza časti politikov, že „všetko prebehlo v súlade so zákonom“, ešte neznamená férovosť či efektívnosť.
Perfektne nastaviť verejné obstarávanie je v istom zmysle umenie a verejní obstarávatelia môžu spraviť mnoho chýb, ktoré znižujú súťaživosť a môžu predražovať finálnu cenu pre nemocnice. Tieto chyby nemusia byť iba výsledkom korupcie, ale môžu vyplývať aj z neodbornosti, nedostatočných skúseností a komplikovanosti procesu verejného obstarávania.
Aj z tohto dôvodu je potrebné, aby na súťaže vereného sektora za miliardy eur ročne precízne dohliadal nielen Úrad pre verejné obstarávanie, ale aj médiá, mimovládky či verejnosť. A aby aj zbabrané obstarávania boli čo najčastejšie pomenované a optimálne sa z nich vyvodila nielen manažérska zodpovednosť, ale aj poučenie pre budúcnosť.
Ján Mykhalchyk Hradický, Dominika Iršová, Lukáš Zajac
Za pomoc ďakujeme Kristíne Krokovej a pri zbere dát aj dobrovoľníkom Dane Seman Bobulskej, Kataríne Rybárovej, Jurajovi Bádalovi, Nikole Chovancovej, Simone Stibilovej, Karolína Bajákovej, Eve Judovej, Andrejovi Súkeníkovi a ďalším.