Ako dobrovoľníčka sa k Transparency pridala v decembri 2018. Po vražde J. Kuciaka a jeho snúbenice pocítila túžbu prispieť k zmene na Slovensku. Dobrovoľnícky spolupracuje aj s organizáciou Post Bellum ako dokumentaristka príbehov seniorov-pamätníkov 2. svetovej vojny, Pražskej jari 1968 aj Nežnej revolúcie 1989. Tiež pôsobí v Dobrovoľnej záchrannej brigáde civilnej ochrany pri rôznych výnimočných situáciách a stavoch, aj pri koronavíruse, keď brigáda pomáhala zdravotníkom v prvej línii. PETRA RÝCHLIKOVÁ v rozhovore vysvetľuje, ako sa naučila používať infozákon, o transparentnosti v školstve a zdôrazňuje dobrý pocit z pomoci druhým, ktorý je podľa jej slov na nezaplatenie.
Čo ťa motivovalo, aby si sa stala dobrovoľníčkou pre Transparency?
Stav našej republiky, hlavne vysoká miera korupcie v nej. Nebola som spokojná, ako to v našej krajine funguje. Cítila som beznádej, chcela som to zmeniť alebo pomôcť k zmene. Transparency som sledovala najprv na internete, hlavne cez Facebook fanúšikovskú stránku, videla som výsledky v boji proti korupcii – kampaň proti korupčným šmejdom, snahu vtiahnuť staršiu generáciu do diskusií o dezinformáciách a manipulácii. No stále mi to pripomínalo boj s veternými mlynmi.
Dlho som myslela, že na Slovensku už nemáme šancu, rezignovala som. Ale keď som po Kuciakovej vražde videla, že je u nás stále veľa ľudí, ktorých zaujíma naša krajina, našla som v sebe silu a túžbu byť súčasťou premeny našej krajiny k lepšiemu. Prihlásila som sa cez online registračný formulár pre záujemcov a záujemkyne o dobrovoľníctvo v Transparency.
Na akých dobrovoľníckych úlohách si spolupracovala? Čo bola tvoja prvá úloha?
To bolo v rámci kampane Dlhujeme im to. Zisťovala som, či sú v mojom okolí seniori so skúsenosťou s manipuláciou alebo podvodnými reťazovými mailami, šírením dezinformácii, hoaxov či korupciou. Aktívne som vyhľadávala v mojom okolí. No reakcie boli pochybovačné, neverili, že naozaj to myslím dobre, väčšina tvrdila, že nemajú skúsenosti. V úvode som pomáhala aj so zberom a analýzou dát, vypĺňaním rôznych tabuliek, s korekciou rôznych textov, kratšími preklad, do angličtiny. Prepisovala som videá do textovej podoby. Neskôr som pomáhala s organizáciou a logistikou podujatí – seminárov a diskusií, s ich propagáciou, vytváraním databáz kontaktov na ľudí a organizácie – potenciálnych partnerov a spoluorganizátorov podujatí pre seniorov a seniorky.
Ktoré z dobrovoľníckych zadaní sú tvoje obľúbené?
Asi najviac účasť na 3-dňovom vzdelávacom podujatí na tému transparentnosti v školstve v Zaježovej. Spolu s ďalšou dobrovoľníčkou Emou sme sa starali o účastníkov a účastníčky, prezenčné listiny, priestory prednášok. Aktívne som sa popritom zúčastňovala prednášok, úloh, pri ktorých sme boli rozdelení do tímov pracujúcich na modelových situáciách o korupčných problémoch a ich riešeniach.
Videla som tam zúfalstvo účastníkov, pedagógov, celkovo pracovníkov z oblasti školstva. Nevedeli na koho sa obrátiť, lebo štát zlyhal vo veciach, pri ktorých potrebovali poradiť. Videli vo svojom okolí a odbore korupciu alebo nekalé konanie, ale nevedeli sa domôcť spravodlivosti. Nikto im nevedel pomôcť, ale na tomto seminári s Transparency ich lektori vypočuli a prisľúbili im aj pomoc, poradili, kam sa môžu obrátiť. Videla som ich vďaku, bolo to dojímavé. Na konci seminára odchádzali pozitívnejší, lebo sa už konečne niekto začal zaujímať o problémy, čo viacerí riešia už niekoľko rokov.
Počas seminára som sa dozvedela, čo sa dá kde vyhľadať na internete, viac o fungovaní verejnej správy, o existencii ľudí a organizácií, ktoré sa snažia pomáhať tam, kde absentuje štátna pomoc. To bolo pre mňa „wow“. Bavilo ma byť prítomná pri konfrontácii s ľuďmi, ktorí sú v problémoch alebo si zažili zlé veci napríklad od nadriadených, a podanie im pomocnej ruky.
Aké dobrovoľnícke úlohy Ťa čakajú počas leta 2020?
Transparency International má knižnicu, kde má publikácie týkajúce sa verejnej správy, právnych vecí a rôznych oblastí, ktorým sa venuje. Úlohou bolo systematizovať tú knižnicu, urobiť v nej poriadok a katalogizovať ju elektronicky. To ma baví, dúfam, že sa k tomu ešte dostanem.
Naučilo ťa dobrovoľníctvo pre Transparency niečo, čo používaš aj v bežnom živote?
Viem rýchlejšie vyhľadávať údaje na internete, pracovať s hromadnými dátami, identifikovať falošné správy a dezinformačné kanály, ako si overovať správy, či sú dôveryhodné alebo nie. Zistila som, ako to funguje v samosprávach obcí, ako použiť infozákon. Tiež som sa naučila pracovať s databázami kontaktov v Mailchimpe, nástroji na tvorbu newsletterov Transparency a lepšie pracovať v adminskom rozhraní Facebook fanúšikovských stránok. Vo svojom zamestnaní som rýchlejšie vyhľadávala hromadné dáta. A použila som aj infozákon, keď som z jednej inštitúcie potrebovala dáta, ktoré mi pôvodne nechceli sprístupniť s odvolaním sa na odtajnenie až po niekoľkých rokoch. Ale vďaka infozákonu sa to dalo. Vďaka účasti na diskusných a vzdelávacích podujatiach Transparency sa snažím informácie z internetu overovať z viacerých zdrojov. Som opatrnejšia, viac sledujem výskyt dezinformácií a falošných správ – ich znaky.
Spomínala si, že si sa naučila, ako to funguje v samosprávach. Čo si o tejto téme zistila počas dobrovoľníctva?
Keď je človek, ktorý je schopný, šikovný a naozaj má úprimnú snahu a chce, tak sa dá. Ak ale nechce a vie fungovať tak, aby bolo dobré preňho, tak aj pre ostatných môže byť zle a niekedy sa človek nevie dovolať spravodlivosti. Dosť vecí ešte nefunguje, napríklad čo sa týka zverejňovania povinných údajov na internete. Keď som pomáhala vytvárať databázy, bolo ťažké nájsť už len kontakty na vedúcich predstaviteľov obcí alebo zastupiteľstiev. Absentujú základné informácie, ktoré by mali byť všade, potom sa nemôžeme čudovať, že chýbajú ešte ďalšie informácie ohľadom ich činnosti. Ak neposkytujú dáta, nezverejňujú zmluvy, môžu následne robiť „zákulisné ťahy“, keď sa nevidí do toho, ako obce fungujú. Potom je ľahšie robiť si za obecné svoje obchody, čím utekajú peniažky, ktoré by mohli ísť na rozvoj obce, pre všetkých, no takto idú len konkrétnym ľuďom.
Ako sú reakcie tvojho okolia na dobrovoľníctvo pre Transparency?
Najprv nevedeli, o čom to je. Mnohí z môjho okolia vôbec nesledujú verejné dianie ani politika im nič nehovorí. Keď som vysvetlila, o čo ide, reagovali pozitívne, že sa treba tomu venovať. Vnímam aj veľa negatívnych reakcií na Transparency, lebo dezinformácie a antikampane fungujú vo veľkom. No v mojom okolí nebol nikto vyslovene negatívne naladený, že by sa so mnou prestal baviť alebo že by potom na mňa zazeral kvôli tomu, že som súčasťou Transparency. Práve naopak, vraveli, že treba takéto veci robiť.
Na rôznych podujatiach Transparency som sa aj v duchu usmievala, keď boli ľudia niekedy negatívne naladení, nedôverčiví, no počas diskusie pomaly začali meniť názory a zisťovali, že sa to dá aj inak a že Transparency robí záslužnú činnosť. Prišli s predsudkami a tie ich opustili v priebehu toho, čo sa podozvedali. Tiež je zaujímavé sledovať reakcie ľudí, ako sa menia, keď zistia viac. Niekedy stačí ozaj len zistiť viac a sa ti ozrejmí veľa vecí.
Vieš zhodnotiť, či sa naplnili tvoje očakávania o dobrovoľníckej práci pre Transparency?
Dúfala som, že budem nápomocná v odhaľovaní špinavostí, pre ktoré na Slovensku prichádzame o naše spoločné peniaze. Tie by sme mohli využiť na zvyšovanie úrovne v oblasti zdravotníctva, školstva, hospodárstva atď. Teší ma, že som súčasťou organizácie, ktorá poukazuje na to, keď sa dejú nekalosti, ktorá kontroluje tých hore. A ešte ma teší, že Transparency je trochu ako investigatívni reportéri a novinári, ktorí poukazujú na zlo, čo sa deje v krajine, a snažia sa to napraviť.
Tiež sa mi veľmi páči šírenie osvety súvisiacej s kyberhrozbami – internetovými nástrahami, čo je teraz veľmi aktuálna a dôležitá téma. Myslím si, že treba upozorňovať na konšpirátorov a dezinformácie, ktoré sa šíria internetom, a zvyšovať mediálnu gramotnosť u obyvateľov, lebo ľudia sa hádajú kvôli veciam, ktoré sú vlastne vymyslené a rozoštváva sa tým národ.
Si dobrovoľníčkou pre našu organizáciu už tretí rok. Koľko času venuješ dobrovoľníctvu týždenne? Ako to vidíš výhľadovo, koľko to ešte potiahneš? A od čoho to závisí?
Človek môže tomu venovať toľko času, koľko má. Je to nezáväzné, nemusí sa báť, že nebude stíhať iné povinnosti, veď môže skúsiť a naozaj si môže určiť svoj vlastný čas, ktorý tomu chce venovať. Organizácie, ktoré združujú dobrovoľníkov, sú rady za každú pomoc.
Podľa mňa sa mi nezunuje byť súčasťou Transparency, pretože si myslím, že nenastane situácia, keď by Transparency nebolo treba. Vždy sú nejakí fiškusi, ktorí budú skúšať rôzne veci. Hovorí sa, že politikom netreba veriť, ale treba ich preverovať, kontrolovať. Karel Kryl mal pieseň Politikům se nevěří, politikové se kontrolují o tom, že netreba veriť sľubom nielen politikov, ale aj rôznych poslancov, funkcionárov, ktorí riadia verejnú správu a narábajú s verejnými financiami. Rada sa budem prospešná a rada sa budem zúčastňovať na takých aktivít aj naďalej.
Komu by si odporučila stať sa dobrovoľníkom alebo dobrovoľníčkou? Čo je potrebné na to, aby sa človek stal dobrovoľníkom pre Transparency?
Každému, kto chce niečo zmeniť na tejto krajine k lepšiemu, komu záleží na Slovensku a vidí, že to tu nefunguje úplne tak, ako by malo. Je veľa ľudí, ktorí si robia s našou krajinou, čo chcú, a využívajú ju pre svoje vlastné dobro a na ostatných kašlú, prípadne ešte škodia. Záujemca o dobrovoľníctvo by mal byť čestný, nemusí mať špeciálne zručnosti alebo keď má, tak je to plus. Stačí používateľská znalosť počítačov, hlavne vedieť si nájsť na to čas a zaujímať sa o veci verejné a politiku.
Ak je človek s niečím dlhodobejšie nespokojný, napríklad s fungovaním Slovenska, ak mu niečo chýba a hľadá, ako prispieť k zmene, nech sa do dobrovoľníctva vrhne naplno, lebo je to dobrá vec. Ak si povie „a čo zadarmo, nič z toho nemám,“ treba zdôrazniť, že pritom sa dosť vecí naučí – veci a skúsenosti na nezaplatenie. Dobrý pocit z pomoci druhým je tiež na nezaplatenie. Je to viac ako peniaze.
Zhovárala sa Zuzana Grochalová
