SamosprávaMeno svojho župana poznajú menej ako dve tretiny obyvateľov Slovenska (62,6%). Výrazne lepšie sú na tom iba Ján Lunter, ktorého meno vedelo správne uviesť 77% respondentov z Banskobystrického kraja a žilinská županka Erika Jurinová (73,9%). Naopak, výrazne najmenej obyvateľov poznalo svojho župana v Nitrianskom kraji. Aj napriek tomu, že Milan Belica je jediným županom vo funkcii už od založenia krajov v roku 2001, o dvadsať rokov neskôr si dokázalo na jeho meno spomenúť iba 47,7% obyvateľov regiónu.
Belica, ktorý pôvodne kandidoval za HZDS a neskôr s podporou Smeru, nedokázal svoju poznateľnosť výraznejšie zvýšiť ani od roku 2009, kedy bol publikovaný podobný prieskum. Agentúra sociálnych analýz vtedy namerala, že na jeho meno si spomenulo len 41,4% krajanov. Výrazne najhoršie vtedy obstál dnes už zosnulý trenčiansky župan Pavol Sedláček z HZDS, ktorého poznala len necelá štvrtina obyvateľov kraja. Aj Belicových najhorších takmer 48% je z tohto hľadiska citeľný posun.
Po Belicovi poznalo najmenej obyvateľov kraja trnavského župana Jozefa Viskupiča (54,6%) a trenčianskeho župana Jaroslava Bašku (56,3%). Medzi županmi dopadli podpriemerne aj napriek tomu, že ide o známych celoslovenských politikov. Viskupič pôsobil osem rokov v parlamente a bol dlhodobo aj dvojkou OĽaNO, Baška je bývalým ministrom obrany a dodnes je aj poslancom Národnej rady za Smer.
Prieskum sa uskutočnil v druhej polovici novembra, kedy sa v médiách výrazne riešili problémy Bratislavskej župy s novým poskytovateľom prímestskej dopravy. Bratislavského župana Juraja Drobu napriek tomu správne označilo len necelých 64% respondentov kraja. Naopak, prieskum ešte nezachytil taktiež široko medializovanú kauzu košického župana Rastislava Trnku týkajúcu sa nákupu predražených teplomerov od jeho známeho.
Najdôveryhodnejším županom je Majerský z Prešova, najmenej Belica z Nitry
Okrem poznateľnosti županov sme sa zamerali aj na vnímanie dôveryhodnosti regionálnych politikov zo strany obyvateľov jednotlivých krajov. Županom podľa prieskumu Focusu v priemere dôveruje 43,1% a župným poslancom 41,3% ľudí. A ako je to rok pred spoločnými komunálnymi a župnými voľbami na úrovni jednotlivých krajov?
Najlepšie hodnotenie získal podľa prieskumu prešovský župan Milan Majerský, ktorého za rozhodne alebo skôr dôveryhodného označila takmer rovná polovica respondentov z Prešovského kraja (49,9%). Bývalému primátorovi Levoče a súčasnému predsedovi KDH tak dôveruje takmer o 16 percentuálnych bodov viac občanov, ako je to pri poslednom Milanovi Belicovi z Nitry. Toho za dôveryhodného označilo len 34,1% respondentov z kraja. Belica je pritom najdlhšie slúžiacim županom, do čela jedného z ôsmich krajov sa postavil ako nominant koalície okolo HZDS už pri ich vzniku v roku 2001.
Väčšiu mieru dôvery ako nedôvery (po odrátaní tých, ktorí nevedeli odpovedať) deklarovali respondenti ešte bratislavskému županovi Jurajovi Drobovi (48,1%), banskobystrickému Jánovi Lunterovi (47,1%) a žilinskej županke Erike Jurinovej (44,2%). Odpovede boli zbierané v čase od 16. do 23. novembra, teda už v čase prebiehajúcich problémov Bratislavskej župy s výpadkami spojov v prímestskej doprave. Z celkovej reprezentatívnej vzorky 1005 respondentov odpovedalo na otázky v jednotlivých krajoch 106 až 150 respondentov.
Pomerne vysokú dôveru požívajú podľa prieskumu aj poslanci Prešovskej župy (47,2%), ktorí sa spomedzi župných zastupiteľstiev v dôveryhodnosti umiestnili hneď za banskobystrickými kolegami (48,7%). Najmenej dôveryhodne pôsobia poslanci opäť na obyvateľov Nitrianskeho kraja, ktorým verí len o čosi viac ľudí ako županovi Belicovi (35,1%). Takmer totožné podpriemerné hodnotenie (35,2%) si vyslúžili aj poslanci Trenčianskej župy.
Primátorom verí 2,5-krát viac ľudí ako vláde
A ako si z hľadiska dôveryhodnosti vodili regionálni politici v porovnaní s ďalšími volenými predstaviteľmi? Nebyť prezidentky, veľká politika by od lokálnej dostávala v dôveryhodnosti výrazne na frak. Kým vláde v druhej polovici novembra dôverovala podľa prieskumu Focusu len necelá štvrtina populácie a Národnej rade 27%, pri primátoroch, starostoch a poslancoch mestských a obecných zastupiteľstiev to bolo až 58%.
Výrazne vyššiu dôveru ako vláda a parlament požívajú v priemere aj župani (43%) a župní poslanci (41%). Prezidentke Zuzane Čaputovej rozhodne alebo skôr dôveruje necelých 52% opýtaných.
Zaujímavosťou je, že pri všetkých siedmich volených inštitúciách deklarovali vyššiu mieru dôvery ženy a vysokoškolsky vzdelaní ľudia a až na komunálnu úroveň aj ľudia s vyššími príjmami. (V prípade prezidentky je rozdiel medzi pohlaviami najmarkantnejší – dôveruje jej 57% žien a 45% mužov). Naopak, nižšiu dôveru ku všetkým inštitúciám pociťujú občania maďarskej národnosti a z hľadiska volebných preferencií predovšetkým voliči Republiky, ĽSNS a nevoliči.
Na komunálnej úrovni ľudia v priemere viac veria starostom a poslancom malých dedín (v obciach do 1000 obyvateľov je to pri starostoch cez 68% a poslancoch takmer 65%) ako primátorom a poslancom veľkých a anonymnejších miest (pri primátoroch a poslancoch miest nad 50-tisíc a 100-tisíc obyvateľov ide o čísla pod 50%). Najhoršie z tohto porovnania vychádzajú primátori Bratislavy a Košíc, ktorým v priemere dôveruje len necelých 44% obyvateľov týchto miest. Aj takáto miera dôvery je však stále podstatne vyššia, ako v prípade vlády či parlamentu.
Najrizikovejšími oblasťami v župách sú podľa ľudí dotácie, predaj majetku a obstarávanie
V prieskume sme sa zamerali podrobnejšie práve na regionálnu a miestnu úroveň, keďže už o necelý rok sa komunálne a župné voľby uskutočnia prvýkrát v spojenom termíne. Pri samosprávnych krajoch nás zaujímalo aj to, akú oblasť rozhodovania považujú obyvatelia najviac náchylnú na korupciu či klientelizmus? Spomedzi sedem oblasti mohli označiť najviac tri.
Ako najrizikovejšie vyšli podľa odpovedí respondentov oblasti rozhodovania o prideľovaní dotácií z rozpočtu župy na kultúru, šport a pod. (45,4%), predaja a prenájmu župného majetku (44,2%) a nákupov prác, tovarov a služieb cez verejné obstarávanie (44,2%). Žiadnu z oblastí si nevedelo vybrať len 4 percentá opýtaných.
Podrobné dáta z prieskumu si môžete stiahnuť na tomto linku.
Michal Piško, Lukáš Zajac
Tento článok a prieskum vznikol s podporou Fondu pre transparentné Slovensko, ktorý spravuje Nadácia Pontis. Ak považujete kontrolu hospodárenia žúp, miest a obcí za dôležitú, podporte prosím našu prácu aj Vy. Ďakujeme!