Lokálni politici nemajú problém využívať informačné zdroje, platené z daní obyvateľov, nielen na svoje PR, ale aj na PR ľudí z veľkej politiky. Ukazuje to naša najnovšia analýza, zameraná na verejnú kontrolu. Problémom však je aj to, že vo väčšine zo 159 obcí v mediálnych púšťach na Slovensku, teda oblastiach, kde neexistuje nezávislý zdroj informácií, môžu chýbať aj základné informácie. Našli sme v nich totiž iba 28 obecných novín.
Keď v Častej, kde žije necelých 2400 obyvateľov, na jar otvárali prístavbu škôlky a školy, financované hlavne z eurofondov, prišla aj vládna delegácia. „Otvorenia školy sa zúčastnil predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico. Obec Častá si váži záujem vlády o obec a malokarpatský región. Oceňujeme výjazdy vlády v regiónoch,“ napísal v marci obecných novinách Častovský informačník starosta František Kašický, ktorý ďalšie vládne delegácie v Častej privítal aj v apríli a v máji.
Kašický v rokoch 2006 až 2008 pôsobil ako minister obrany za Smer v prvej Ficovej vláde, no odstúpil kvôli predraženým tendrom ministerstva za 3,9 miliardy korún (128 miliónov eur), do ktorých sa hlásili firmy s väzbami na vládny Smer a SNS. Po diplomatickej kariére, kam ho vyslal Smer, sa v roku 2022 stal starostom Častej ako kandidát Hlasu a Smeru, na ktorého kandidátke sa objavil aj vo vlaňajších parlamentných voľbách.
Častá, kde je starostom, je jedným z príkladom, ako sú v takzvaných mediálnych púšťach na Slovensku, kde nefunguje žiadny nezávislý zdroj informovania o rozhodovaní samosprávy, zneužívané obecné noviny.
Na oblasť verejnej kontroly sme sa zamerali po tom, čo sme v predchádzajúcej analýze zmapovali, ako vyzerá vnútorná kontrola v obciach na okraji mediálneho záujmu. Vychádzali sme totiž z predpokladu, že tam, kde dobre nefunguje inštitút hlavného kontrolóra, by kontrolnú úlohu mohli čiastočne plniť aspoň lokálne médiá. Tie však v mediálnych púšťach chýbajú a tak hlavným zdrojom informácií sú obecné noviny a sociálne siete. Ako ukazuje naša analýza, aj v mediálnych púšťach sú zneužívané na zvyšovanie popularity lokálnych politikov, či šírenie jednostranných a nekompletných informácií.
PR za verejné zdroje
Kašického článok o otvorení prístavby a nadstavby končí až na štvrtej strane obecných novín, no základné informácie o projekte, napríklad o tom, koľko nových tried, či miest v škole a škôlke pribudlo a aký je o ne záujem, sa čitateľ nedozvie. Nešlo pritom o úvodník starostu, ktorý je v radničných novinách bežnou praxou. Kašický v obecných novinách pravidelne píše kľúčové články, často sám o sebe, aj keď podľa tiráže nie je ani členom redakcie, ktorá zahŕňa šéfredaktora a redaktora.
Ak teda píše články sám o sebe, považujeme to za problém, pretože ide o zásadný text. Čitateľom ponúka len svoj pohľad bez oponentúry a zároveň môže vzbudzovať dojem, že ide len o jeho zásluhu. Ak ide o noviny, platené z daní obyvateľov, štandardom by podľa nás malo byť, aby vedenie radnice do obsahu novín nezasahovalo.
Avšak nielen Kašický, ale aj primátorka Banskej Štiavnice Nadežda Babiaková, ktorá tiež kandidovala s podporou Smeru a Hlasu, ale aj SNS, Sme rodiny, či Republiky, píše články do Štiavnických novín, kde sa okrem iného teší z úspechov Smeru v eurovoľbách.
„Priamo z nášho mesta, resp. okresu, nebol zvolený síce nikto za europoslanca, avšak vôbec to nevyzerá pre naše mesto i okres beznádejne. Za stranu SMER-SSD boli zvolení až 5 poslanci, a predsa čestným občanom nášho mesta je predseda tejto strany a premiér Robert Fico,“ napísala Babiaková, ktorá je primátorkou od roku 2010. Častá aj Banská Štiavnica sú oblasťami, kde v parlamentných voľbách vyhral Smer.
Štiavničania si môžu prečítať aj o tom, ako sa primátorka stretla so štátnym tajomníkom Štefanom Kuffom, lebo podľa novín by v spolupráci s ministerstvom mohli určité problémy „vyriešiť pre lepší a plnohodnotný rozvoj i život obyvateľov nášho mesta,” ale aj o tom, aké konexie so Štiavnicou mal spisovateľ a šíriteľ konšpirácií Jozef Banáš, o ktorom sa uvažovalo ako o poradcovi prezidenta.
Ako vyzerajú noviny v mediálnych púšťach?
V mediálnych púšťach sa nachádza nielen Častá, či Banská Štiavnica, ale celkovo až 159 obcí, v ktorých sme však našli len 28 funkčných obecných novín. Z nich sme vybrali päť, ktorých päť posledných vydaní sme zanalyzovali z pohľadu užitočnosti, objektívnosti a verejnoprávneho charakteru radničných novín, ktoré vyjadruje Index Benefit. Periodiká ako Častovský informačník, Vinosadský občasník, Lužniansky spravodaj, Štiavnické noviny a Námestovčana sme vybrali nielen na základe toho, že vychádzajú v médiami najslabšie pokrytých regiónoch. Kritériom bolo aj to, aby bol časopis stále funkčný a bolo dostupných aspoň 5 jeho vydaní. Výsledné číslo zachytáva prínos periodika v oblasti informovania občanov o politike a činnosti miestnej samosprávy.
Častovský informačník skončil v poslednej desiatke z 89 novín, ktoré sme hodnotili v našom projekte Hlásne trúby v roku 2021. PR starostu je na stránkach jeho posledných 5 vydaní neprehliadnuteľné, spomedzi všetkých 89 novín mal na svojich stránkach najviac fotiek starostu – až 54. Nenašli sme v ňom žiadnu polemiku, či rôzne názory a stanoviská k veciam verejným, ani informácie o budúcich rozhodnutiach, teda plánoch, do ktorých prerokovávania by sa ešte verejnosť mohla zapojiť.
Kladne sme však hodnotili, že až štvrtinu plochy o komunálnej politike venujú zverejňovaniu rozhodnutí zastupiteľstva, teda uznesení, čo je neobvyklé. Hoci by sa mohlo zdať, že práve obecné noviny by mali byť zdrojom informácií o rozhodovaní, uznesenia sme celkovo našli len u 24 z 89 nami hodnotených novín.
Najhoršie sme hodnotili výskyt útokov na kritikov a oponentov, čo sme zaznamenali u všetkých piatich obecných novín z mediálnych púští, najviac u Lužnianskeho spravodaja, kde kritike oponentov bez možnosti reagovať venovali celé články. Noviny Dunajskej Lužnej zároveň mali vysoký počet zmienok o primátorovi – v piatich vydaniach sme ich našli 124. Viac mal v našom staršom hodnotení iba Humenský spravodaj – 155.
Vinosadský občasník by skončil v spodnej časti nášho rebríčka aj pre nekritické propagovanie aktivít starostky s nulovou možnosťou prezentovania iných názorov, ale aj budúcich rozhodnutí. Nechýbali ani osobné útoky, na ktoré nebolo možné reagovať. Tým sa však starostka venuje hlavne na facebookovom profile obce, o čom si môžete prečítať nižšie.
Čo hlásajú hlásne trúby v mediálnych púšťach?
V prípade spomínaných piatich sme obsah zanalyzovali aj hlbšie. Celkovo totiž na Slovensku vychádza približne 470 radničných novín v státisícoch kusov a naše analýzy opakovane ukazujú, že bežné obecné noviny, financované z daní všetkých obyvateľov, prezentujú takmer výlučne pohľad radnice, pričom si všímajú iba jej úspechy. Obyvatelia si tak dokola čítajú o tom, ako „všetko funguje,“ často im chýbajú informácie o zásadných rozhodnutiach a potom dokola volia tých istých politikov.
O to závažnejšie je, ak to takto funguje v mediálnych púšťach, kde ľuďom chýbajú informácie z nezávislého zdroja. Z piatich nami bližšie analyzovaných obecných periodík boli starostovia podpísaní pod článkami ako autori (okrem obvyklého úvodníka) v Častej, Dunajskej Lužnej, Banskej Štiavnici, aj vo Vinosadoch, ktorých občasník má podtitul, že je nezávislými novinami. V posledných analyzovaných novinách v Námestove zase silný názor prezentuje prednosta Milan Rentka, ktorý je zároveň aj v kontrolnej Redakčnej rade. Všetci prezentujú svoj názor na veci verejné bez toho, aby boli tieto informácie verifikované, či rozšírené o iný pohľad.
Starostovia a primátori však nielenže prezentujú veci verejné len zo svojho uhla pohľadu, ale tiež útočia na svojich oponentov. „Nedokončenie a nezrealizovanie projektov by znamenalo stratu nenávratných finančných príspevkov, či dokonca nútenú správu obce. Niektorí radšej z pozícií utiekli, iní nechali nedoriešené problémy, či nástrahy, mnohí neverili, že sa podaria zrealizovať, iní sa stiahli a celý čas sa ani neozvali, ani nepodali ruku, ale dnes by najradšej o všetkom rozhodovali a všetko riadili. Vrátane rôznych facebookových a internetových hejterov,“ konštatuje starosta Častej Kašický bez bližších podrobností.
V Dunajskej Lužnej sme síce objavili aj niekoľko riadkov kritiky aktuálneho vedenia, čo v 60 percentách obecných novín nie je zvykom. Problém odvolania komisií, ktoré incioval klub, ktorý má v zastupiteľstve väčšinu, však prezentovali len z pohľadu odvolaných. „Tlačené médium Lužnianskeho spravodaja neposkytuje možnosť interaktívne a flexibilne reagovať na zverejnené články a efektívne sa brániť,“ napísali na sociálnej sieti poslanci, ktorí boli kritizovaní bez možnosti reagovať.
Dvojmesačník Námestovčan zase zneužil prednosta Milan Rentka na kritiku poslancov, či kontrolórky, bez toho, aby dostali priestor na reakciu. Kontrolórke, ktorá sa vyjadrovala k zámeru zrušenia Centra voľného času, vytkol, že „nebyť jej opakovaných vstupov do rozpravy, mohlo by rokovanie zastupiteľstva, mohlo by zasadanie prebehnúť aj vo svižnejšom tempe a že ak chce diskutovať, nech kandiduje na poslankyňu.
Aj tieto príklady ukazujú, ako škodlivé je aktuálne nastavenie mnohých obecných novín na obsah bez dodržiavania novinárskych štandardov. V súčasnosti neexistuje legislatíva, ktorá by upravovala obsah obecných novín tak, aby musel poskytovať vyvážené informácie. Zákon o periodických publikáciách, pod ktorý padajú aj obecné noviny, však umožňuje poškodeným žiadať o uverejnenie ich vyjadrenia.
Ako starostovia fungujú v roli šéfredaktorov
Starostovia sa však venujú nielen písaniu článkov do obecných novín, čo považujeme za zlú prax, ktorá posilňuje pokušenie na zneužívanie novín na PR starostu za verejné zdroje. Náš prieskum z roku 2022 na vzorke 100 najväčších samospráv však ukázal, že až u pätiny periodík rozhodujú o tom, čo bude v novinách uverejnené. V prípade 45 percent to je redakčná rada, v ktorej obvykle pôsobia aj lokálni politici. Ide pritom o orgán, ktorý by mal mať kontrolné právomoci voči obecným novinám. V Redakčnej rade Častovského informačníka je uvedený aj samotný Kašický, ktorý tak potom kontroluje samého seba ako hlavného autora článkov o agende úradu.
O cenzúre v obecných novinách sa na verejnosti hovorí zriedka, no v týchto dňoch sme dostali podnet exprimátora Pezinka Olivera Solgu, ktorý tvrdí, že nový primátor Roman Mács rozhodol o neuverejnení rozhovoru s ním v časopise Pezinčan z dôvodu, že je „politicky zameraný.“ Solga tvrdí, že za jeho pôsobenia cenzúra v Pezinčanovi nebola a umožňoval každému občanovi právo vyjadriť sa. Obsah časopisu Pezinčan však sledujeme v našom hodnotení Hlásnych trúb od roku 2016 a za pôsobenia Solgu sme mu vytýkali, že prinášal iba oficiálny názor politického vedenia, ale dokonca aj útoky na oponentov.
Moc a peniaze, ktorými disponujú politici, pritom pochádza od občanov a preto by mali strpieť nielen verejnú kontrolu, ale aj vytvárať prostredie pre verejnú diskusiu. Obzvlášť, ak ide o obecné noviny, platené z daní obyvateľov danej samosprávy. Pokiaľ ich využívajú na šírenie informácií len o časti reality bez polemických, alternatívnych či sporných aspektov, považujeme za zneužitie verejných prostriedkov.
Len, prosím, nediskutujme na Facebooku
Vzhľadom na to, že verejná diskusia a kontrola sa dnes nedeje len na stránkach printových novín, zamerali sme svoju pozornosť pri tejto analýze aj na facebookove stránky. Avšak aj tie často slúžia opäť len na PR aktuálnej garnitúre, alebo len na základné oznamy o tom, kedy bude zavretá pošta, či predajňa potravín.
Starostka Vinosadov Ivana Juráčková, ktorá v parlamentných voľbách kandidovala za SNS, dokonca otvorene priznáva, že diskutovať nechce. „Dostala som otázku od obyvateľa, prečo sú vypnuté komentáre pod príspevkami. Úlohou obce je primárne informovať – je to ako nástenka: Toto sme urobili, toto plánujeme, upozornenia o uzávierkach ciest, kladení optiky..,“ píše starostka. Juráčková oficiálnu FB stránku obce využíva aj na osobné útoky voči protikandidátke, ktorá iniciovala petíciu za jej odvolanie. „Neznížim sa na jej úroveň, pretože by to bolo ako piť jed a myslieť si, že sa otrávi ten, kto ohovára.“ 
Admin facebookovej stránky obce Mošovce, ktoré sa nachádzajú neďaleko Turčianskych Teplíc, zase neváha vyjadrovať svoje osobné názory a politické preferencie, z ktorých vyplýva, že drukuje súčasnej vláde. Útočí napríklad na bývalého šéfa Zásahového tímu pre medveďa hnedého Mariána Hletka, voči ktorému šíril nenávisť aj poslanec SNS Rudolf Huliak.
Obec na svojej stránke informuje aj o tom, že v parlamentných voľbách mu jej obyvatelia dali 66 krúžkov. „Treba voliť normálnosť so zdravým sedliackym rozumom, ktorá sa vysporiada s vplyvom ekoaktivistických mimovládok. Bez nej systémová zmena nepríde,“ odporúčala obecná stránka pred voľbami, kedy tiež zorganizovali besedu s „odborníkmi na problematiku národných parkov a vidieka,“ vtedajším poslancom za Kotlebovcov Filipom Kuffom a členom predsedníctva Slovenskej poľovníckej komory pán Rudolfom Huliakom, dnes poslancom SNS.
Úplne bez informácií
Posledným problém, na ktorý sme pri našej analýze informačných zdrojov v mediálnych púšťach narazili, je však aj úplný nedostatok informácií. Kým väčšina obcí v blízkosti Bratislavy v okrese Senec, kde je najviac bratislavských „satelitov“, má radničné noviny aj vlastnú facebookovu stránku, okolie Banskej Štiavnice, Bánoviec nad Bebravou, Žarnovice, Bytče a Turčianskych Teplíc je púšťou aj ohľadne informačných kanálov radníc.
Takže kým v okrese Pezinok má väčšina obcí aj facebookový profil, aj obecné noviny, v okresoch ako Bánovce nad Bebravou, Bytča, či Turčianske Teplice sme našli len jedny funkčné noviny.
Natrafili sme aj na také obce, ktoré nemajú ani facebookovú, ani webovú stránku ako napríklad Brieštie v okrese Turčianske Teplice, Uhrovské Podhradie v Bánoveckom okrese, kde sú obyvatelia zrejme odkázaní len na nástenky na úrade a ústne podanie. Toto sú skutočné púšte, kde už o lokálnej demokracii môžeme hovoriť len ťažko.
Aj v mediálnych púšťach však vznikajú občianske facebookove skupiny, ktoré sa snažia buď vyvážiť nedostatok informácií, alebo prinášať iný pohľad na veci. Napríklad v Súľove – Hradnej neďaleko Bytče si obyvatelia založili skupinu AKO ĎALEJ v Súľove-Hradnej ?, kde žije tisícka obyvateľov, vďaka ktorej sa obyvatelia dozvedajú aj o tom, čím sa zaoberalo miestne zastupiteľstvo.
Podobne ako oficiálne profily obcí však tieto skupiny bežne slúžia hlavne na zverejňovanie oznamov a verejná diskusia, či kontrola sa vyskytuje len ojedinele, najčastejšie v obciach v blízkosti Bratislavy.
Situácia o to viac nastoľuje potrebu kvalitnej lokálnej žurnalistiky, ktorá je v iných európskych krajinách podporovaná aj cez grantové schémy, ale aj potrebu regulovania obsahu radničných novín, ktorý chápeme ako verejnoprávny a tak by mal spĺňať pravidlá vyváženosti. Redakcia by mala byť pri tvorbe novín samostatná a nemala by podliehať primátorovi. Uvedomujeme si, že nie každá obec má peniaze, aby si zaplatila profesionálneho novinára, ako to urobili napríklad Košice v skratke, líder nášho rebríčka obecných novín. Ak však obec platí napríklad šéfredaktora, či redaktora, ktorý v skutočnosti fungujú len ako editori a korektori, nevidíme žiaden dôvod, aby ich nenechali aj pripravovať samotné články. Pretože aj žurnalistika je profesia.
Martina Hilbertová, mp
Táto analýza bola vypracovaná v rámci projektu „Ako posilniť regionálne kontrolné mechanizmy?“ pod záštitou programu PROTEUS, financovaného Transatlantic Foundation a Európskou úniou.