Riaditeľ Transparency International Slovensko, Michal Piško ako hosť rozhlasovej relácie Braňo Závodský naživo v Rádiu Expres 10. júna 2023 odpovedá na otázky moderátora na tému verejnej kontroly financovania predvolebných kampaní. Telefonicky sa do diskusie pridala aj
Eva Chmelová riaditeľka odboru volieb a referend, z Ministerstva vnútra SR.
Branislav ZÁVODSKÝ: Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlásil parlamentné voľby na 30. septembra. Znamená to aj začiatok oficiálnej predvolebnej kampane strán. Tie však už majú za sebou aj tzv. predkampaň, na ktorú vo veľkom míňali peniaze už týždne a mesiace. Za aké peniaze si politici tieto kampane platia? Kde môžu tieto výdavky sledovať verejnosť a odborníci? Aké sú limity na oficiálne kampane a koľko peňazí strany obvykle dokážu minúť? Kto dáva na svoju reklamu najviac? Kto chce byť najviac na sociálnych sieťach? No a ako vyzerajú ich transparentné účty a ako to celé napokon môžeme skontrolovať my voliči? O tom všetkom sa budeme baviť dnes tu v štúdiu najmä s riaditeľom Transparency International Slovensko Michalom Piškom.
Michal PIŠKO: Ďakujem veľmi pekne.
Branislav ZÁVODSKÝ: Takisto ďakujem, že ste prišli. Len dodám, že sa spojíme počas nášho rozhovoru aj so šéfkou odboru volieb na ministerstve vnútra, ktorá je zároveň aj zapisovateľkou štátnej komisie pre voľby Evou Chmelovou. Ale poďme pekne poporiadku. Tak ešte predtým, ako sa dostaneme k tomu dnešnému dátumu a teda k úkonu, ktorý urobil predseda parlamentu, že vyhlásil voľby, tak sa spýtam na to, čo bolo doteraz, ako teda vyzerá, Michal, situácia v súvislosti s volebnou kampaňou? Aj keď sa oficiálne začína až dnešným dňom, my vidíme to, že celé Slovensko je oblepené tvárami politických lídrov, ich sloganmi už dlhé týždne. Čo je to teda vlastne za kampaň?
Michal PIŠKO: Ešte predtým možno malé upresnenie. Že nie je to úplne, že dnešný deň. Dnes vlastne predseda parlamentu vyhlásil termín volieb, ale ten termín oficiálnej kampane začína tým, keď to vyjde v zbierke zákonov, čo ešte pár dní môže trvať. V minulých voľbách, v posledných voľbách, to, myslím, boli 4 alebo 5 dní od toho dátumu, kedy boli vyhlásené voľby, kedy to vyšlo v Zbierke zákonov, čiže to je vlastne ten oficiálny míľnik.
Branislav ZÁVODSKÝ: Takže posúvam teda to trvanie tzv. predkampane ešte o ďalšie 4 dni od dneška plus-mínus teda. Rozumiem a vráťme sa k tej otázke.
Michal PIŠKO: Čo sa dialo doteraz, je oficiálne nazývané predkampaň, ktorá tiež má svoje pravidlá, hoci oveľa menej a prísne transparentné oproti tej oficiálnej kampani. Datuje sa vlastne 180 dní pred tým dátumom vyhlásenia, čiže pred tým dnešným dátumom. Čiže tých, to, čo sa dialo od dneska 180 dní dozadu, musia politické strany tiež evidovať. Musia to dokonca aj vykazovať, hoci nie na transparentných účtoch, ako sa to bude diať odteraz.
Počas tej kampane, ale v záverečných správach, ktoré odovzdávajú až ex post po voľbách. Čiže to, akým spôsobom oni použili tieto prostriedky, sa vlastne dozvieme v nejakej miere až z tých záverečných správ 30 dní po voľbách, čo je trošku nevýhoda, pretože, samozrejme, nemôžeme tieto informácie skontrolovať.
Branislav ZÁVODSKÝ, moderátor
Skontrolovať a zvážiť, presne tak. Čiže tam je aj, aj na nejaký bod toho, že dokedy musia vykázať tie peniaze, sa týka volebného obdobia, nie kalendárneho roku alebo niečoho podobného, hej?
Michal PIŠKO: Áno, záverečné správy sa týkajú vyslovene volebných kampaní a predkampaní. Oni ešte ukazujú, samozrejme, aj výročné správy.
Branislav ZÁVODSKÝ: Áno, riešia svoje financie. Ale toto je iná vec.
Michal PIŠKO: Toto je iná vec, toto sa vyslovene viaže ku kampani. Musia to zverejniť do 30 dní po voľbách a musí táto správa obsahovať aj teda informácie, základné informácie o tých 180 dní pred oficiálnym vyhlásením kampane, čiže dnešným dňom. Ale teda ešte jednou vetou možno aspoň poviem, že veľa by som si zas tiež od toho nesľuboval, pretože tie záverečné správy sú pomerne, to je naozaj často 1 A4, na ktorej je pár riadkov.
Branislav ZÁVODSKÝ: Celý rok financovania a fungovania politickej strany alebo hnutia.
Michal PIŠKO: A sú tie kategórie pomerne dosť široké, čiže nevidíte tam napr. presne, koľko dali na billboardy, koľko dali na online. Vidíte tam ako keby súhrnné údaje, koľko dali na politickú reklamu a pod. Čiže tie záverečné správy z dnešného hľadiska nie sú pre verejnú kontrolu zase až také užitočné. Vidíte tam tie celkové sumy, ale nevidíte tam nejakú presnejšiu štruktúru.
Branislav ZÁVODSKÝ: Ak vy zase na druhej strane hovoríte o diere v legislatíve v rámci tej tzv. predkampane, tak teda v čom je problém? Práve v tomto, o čom sa bavíme, že skutočnosti zistíme, ako sa tie strany správali, ako míňali a na čo peniaze, až po voľbách? Toto je tá najväčšia, najproblematickejšia časť toho?
Michal PIŠKO: Áno. Samozrejme, sa to dá rozmeniť na drobné, na ďalšie problémy, pretože do istej miery je to dobré, že aspoň tú predkampaň nejako zákon reguluje. V minulosti to bolo, samozrejme, horšie. Čiže aspoň nejaké informácie získame. Ale napr. v rámci tej predkampane, čiže tých 180 dní pred oficiálnym vyhlásením kampane, nevieme, odkiaľ tie strany vlastne tie peniaze získavajú. To je ďalší problém. Ak sa budeme možno baviť o tom, čo ste avizovali, že odkiaľ strany majú vlastne peniaze na tie kampane.
Tak v rámci tej oficiálnej kampane, čiže tých 3,5 mesiaca, čo nás teraz čaká do volieb, budeme vidieť pomerne presne, odkiaľ tie peniaze majú, pretože musia všetky príjmy na kampani ísť cez transparentný účet.
Branislav ZÁVODSKÝ: Tam vidíme aj príjem, aj výdaj teda.
Michal PIŠKO: Presne tak. Kdežto pri tej predkampani nevieme, odkiaľ strany majú účty, pardon.
Branislav ZÁVODSKÝ: Peniaze.
Michal PIŠKO: Peniaze a ani v tej záverečnej správe to nie je, pretože v tej sú len výdavky, v tej nie sú vôbec príjmy.
Branislav ZÁVODSKÝ: No a ak sa budeme rozprávať o tom, že v rámci oficiálnej volebnej kampane máme limit, už sme spomínali tie 3.000.000 EUR v rámci týchto 180 dní, existujú nejaké limity alebo?
Michal PIŠKO: Ten limit sa týka aj tej pred kampane. Záverečná správa je rozdelená na 2 časti. 1 sa týka oficiálnej kampane. Tam je vlastne to, čo vidíte na transparentných účtoch, malo by to sedieť, mali by ste si to vedieť ľahko skontrolovať. Druhá časť je to, čo nevidíte dneska a budete to vidieť 30 po voľbách v tej základnej štruktúre, a to sú tie výdavky na, na tú 180-dňovú periódu pred samotnou oficiálnou kampaňou. A súhrnne nemôžu tieto výdavky presiahnuť 3.000.000 EUR pre voľby do Národnej rady.
Branislav ZÁVODSKÝ: No tak ako, ako tá predkampaň vlastne vyzerala? Kto v nej bol? Môžme tak všeobecne, však potom sa môžeme pozrieť aj po stranách a zahrnúť do toho aj toto, ale keď sa na to dívate ako celok, tak kto tam bol taký najvýraznejší, kto míňal najviac, na čo míňali tie strany a hnutia peniaze?
Michal PIŠKO: Táto predkampaň je naozaj pomerne dlhá. Myslíme si, že aj sa bude podieľať vo veľkej miere na tom, že môže ísť naozaj o najdrahšiu kampaň aj celkovo, a to aj preto, že tie voľby boli naozaj vyhlásené, neoficiálne vyhlásené. Nemyslím to dnešné vyhlásenie, ale ten dátum bol oznámený už.
Branislav ZÁVODSKÝ: Áno, už skôr
Michal PIŠKO: Veľmi dávno. Čiže my vlastne od januára vieme, že nás čakajú v septembri voľby. Čiže naozaj trištvrte roka takmer všetky strany vlastne tomu prispôsobovali svoju činnosť. Okamžite pár dní po tom, ako sa rozhodlo o tom termíne volieb, tak začali strany nakupovať billboardy. Čiže kampaň bude, vrátane predkampane, veľmi dlhá. Zároveň tu máme, samozrejme, nejakú infláciu, tie ceny sa zdražujú oproti minulosti.
Branislav ZÁVODSKÝ: Týka sa to aj reklamných priestorov, všetkých týchto služieb, ktoré poskytujú povedzme reklamné PR agentúry?
Michal PIŠKO: Predpokladám, že áno, lebo tá inflácia naozaj. Všetky možné oblasti. Čiže, čiže z toho vychádzame, že z hľadiska tej dĺžky kampane a tých zdražených výdavkov bude, môže ísť naozaj o najdrahšiu kampaň. No a keď sa pozeráme na to, čo vieme dneska o tej predkampani, tak tie čísla sú naozaj veľmi orientačné, pretože ako už som spomínal, toto obdobie 180 pred dnešným dňom my nevieme, na základe čoho, nemáme dáta o tom, ako presne tie strany tie peniaze získavali a na čo ich používali.
Branislav ZÁVODSKÝ: Prečo tam už nie je ten transparentný účet presne s príjmy a s výdajmi tak, ako to budeme vidieť teda o 4 dni až do volieb?
Michal PIŠKO: Bola by to výhoda, samozrejme, aj keď isté problémy, určite by to bolo treba myslieť, pretože tie strany, ako vidíte, sa prelievajú, spájajú, rozdeľujú. Čiže asi aj toto, toto smeroval ten alebo toto zohľadňoval zákonodarca, keď hovoril o tých transparentných účtoch až počas tej oficiálnej volebnej kampane. Ale, samozrejme, dalo by sa, dali, mohli by aj tie jednotlivé subjekty mať transparentné účty aj predtým a potom by sa mohli spojiť. Určite sa to dá.
Vymyslieť, v tom problém asi nie je. Čiže to, čo dnes vieme, my napr. máme špeciálny portál voľby.transparency.sk, kde zhrnieme všetky údaje z transparentných účtov všetkých strán, zo všetkých online kampaní, lebo online a niektoré sociálne siete poskytujú tieto dáta v rôznej štruktúre, čiže my sa snažíme ich analyzovať. Čiže ak na ten portál zájdete, tak uvidíte pomerne veľa informácií už dnes, hoci sú zatiaľ veľmi limitované. A tam aktuálne máme takmer 1,9 milióna EUR výdavkov. Tieto čísla sú, samozrejme, v skutočnosti vyššie, pretože nie všetky, tie pochádzajú z transparentných účtov, pretože niektoré strany začali tie, zriadili tie transparentné účty už v rámci tej predkampane a začali tam už tie výdavky dávať. Ale nie všetky.
Keď sa pozriete napr. na transparentný účet OĽaNO alebo KDH alebo Republiky, čo sú všetko strany s ambíciami dostať sa do parlamentu, tak oni transparentné účty síce majú, ale vlastne nič takmer na nich nie je.
Branislav ZÁVODSKÝ: To som sa chcel aj opýtať, presne, ako vyzerajú dnes tie transparentné účty strán a či ich majú aj všetky?
Michal PIŠKO: Áno. Myslím, že všetky tie relevantné strany nejaké už, už transparentný účet majú, ale ako hovorím, nie všetky ho používajú. A keď teraz sa pozrieme na tie, ktoré ho používajú, späť k tej vašej predošlej otázke.
Že kto teda zatiaľ najviac podľa týchto údajov minul na, na tú predkampaň, tak aktuálne SaS presiahla pol milióna EUR z tých troch miliónov, z toho trojmiliónového limitu, o ktorom sme sa bavili, aby to bolo v nejakom, v nejakej perspektíve. Blíži sa k tomu Progresívne Slovensko. Potom takisto väčšiu, väčšiu kampaň má Sme rodina, ale, ale tam sa to stále hýbe zatiaľ na úrovni nejakých 300 000. Čiže zatiaľ naozaj sme oproti tým trom miliónom, aké tie limity majú strany, zatiaľ sme stále ešte na pomerne nízkych sumách. A to je teda preto, že tie transparentné účty mnohé strany nevyužívajú alebo na ne dávajú len niečo, lebo ešte tá povinnosť proste nebola.
Branislav ZÁVODSKÝ: Jasné. Rozumiem. Takže to potom vlastne uvidíme, ako to tam bude stúpať. Veď budem rád, keď zase sa budeme o tom rozprávať, keď budú tie, tie čísla aktuálne. Tie transparentné účty vyzerajú tak, ako majú byť alebo sú schopné strany a hnutia urobiť aj tam nejakú chybu, ktorú, ktorá by sa im dala vyčítať a ktorá komplikuje potom, potom to naše voličské overovanie ich správania sa finančného?
Michal PIŠKO: Asi nikoho veľmi neprekvapím, keď poviem, že z nášho pohľadu, z pohľadu Transparency International, nevyzerajú úplne tak, ako majú vyzerať. My to kritizujeme dlhodobo už pri niekoľkých, opakovane pri niekoľkých typoch volieb, vrátane tých posledných parlamentných, ale aj nedávnych komunálnych.
Veľký problém je v tom, že tých problémov je viac, ale ten 1, 1 z takých hlavných, ktorý vidíme už aj teraz, je, že viaceré strany posielajú veľké platby mediálnym agentúram cez ten transparentný účet v desiatkach 1.000 EUR. Odíde takáto veľká platba mediálnej agentúre a už vôbec nevieme, čo sa za ňou skrýva, čo konkrétne tá mediálna agentúra pre tú stranu robí, čo si vlastne strana za tie peniaze nakúpila.
Branislav ZÁVODSKÝ: Áno, áno.
Michal PIŠKO: Kontrolovať, či je to realistické aj v praxi.
Branislav ZÁVODSKÝ: Čiže tam môže byť problém, že môžu byť tie služby trebárs nadhodnotené alebo tie peniaze v skutočnosti nemusia ísť na tie služby, lebo my vlastne nevieme, na aké, toto je?
Michal PIŠKO: My to nevieme, my to nevieme, čo tá mediálna agentúra v skutočnosti za tie peniaze nakúpila. Dajú sa tie peniaze, dajú sa tie peniaze veľmi takto kamuflovať, skrývať tie výdavky alebo podhodnocovať. Môžu dostať viaceré veci ako nefinančné plnenie, nejaké, nejaká forma daru a pod. Čiže toto sú všetko problémy, ktoré tie veľké platby so sebou prinášajú a hlavne tá kontrola verejná. My sa napríklad snažíme kontrolovať billboardy aj v praxi, je to, samozrejme, veľmi ťažké, môžem povedať prečo.
Branislav ZÁVODSKÝ: Vyslovene, že fyzicky, či sedia čísla s výkazmi a?
Michal PIŠKO: Áno. Ale pokiaľ niekto pošle, dajme tomu, 100.000 EUR mediálnej agentúre a tá za to nakúpi billboardy, tak my vôbec nevieme, koľko billboardov, kde, za akých okolností sa nakúpilo.
A potom to naše kontrolovanie v praxi nemáme s čím konfrontovať, hej, možno až s tou záverečnou správou. Ale to som spomínal, že je tiež veľmi problematické, lebo tam nie sú samostatná kolónka, nie je tam samostatná kolónka na billboardy, ale nejaká súhrnná. Čiže vlastne kontrola je, je veľmi ťažká.
Branislav ZÁVODSKÝ: Inak, zaujímavá vec je, odkiaľ teda majú strany vôbec peniaze na to, aby sa mohli takto promovať, aby mohli robiť takúto veľkú reklamu. Samozrejme, jedným zdrojom sú štátne peniaze, ale to sa týka len strán, ktoré v posledných voľbách dosiahli minimálne hranicu troch percent. Tam už sú nejaké peniaze na príspevok strany. Ešte viac peňazí dostávajú strany, ktoré prekročia hranicu zvolenia do Národnej rady Slovenskej republiky. V prípade tých najsilnejších za tie 4 roky to sú ako ťažké milióny EUR, tak z tohto sa financujú?
Michal PIŠKO: Toto je práve ten dôvod, prečo majú tú štartovaciu čiaru alebo opozíciu naozaj tie strany rôznu. A je tam, asi sa nedá hovoriť ani o úplnej férovosti možno v tomto, pretože ak vznikne nejaká strana nová alebo povedzme v tých minulých voľbách už existovala, ale mala ešte, ešte nejaký veľmi slabý výsledok, tak sa nemôže spoľahnúť na tieto štátne príspevky.
A zároveň tam existuje limit na dary. Toto sa schválilo, myslím, niekedy v roku 2019. Ešte, ešte to, myslím, bola iniciatíva pána Danka, predsedu parlamentu za SNS vtedajšieho, že môžu strany za volebné obdobie získať dary maximálne 3,5 milióna EUR. Pritom ten limit na kampaň je 3.000.000 EUR + tá strana musí, samozrejme, 4 roky fungovať, musí robiť aj, sú aj iné voľby, na ktoré musí vynakladať peniaze.
Činnosť v regiónoch a pod. Čiže toto naozaj znevýhodňuje tie nové strany, že nemôžu získať dosť peňazí ani z darov a zároveň, zároveň nemajú ten štátny príspevok oproti stranám, ktoré často majú, naozaj, ak si spomenieme, tak myslím, že v prípade OĽaNO to bolo cez 20.000.000 EUR, ktoré mali získať.
Branislav ZÁVODSKÝ: Čo sú to tie, čo sú tie dary? To sa bavíme o tom, že ja ako člen strany prispejem finančne alebo, alebo priaznivec, sympatizant, tak donesiem v igelitke už nie teda snáď, no tak ja neviem, 5000 alebo, alebo 500 EUR, toto sú tie dary?
Michal PIŠKO: Dary sú tiež ako sa dajú rozdeliť na také 2, 2 podoby. 1 je v rámci oficiálnej kampane. Všetky príspevky, ktoré strana získa od svojich prispievateľov, sympatizantov, členov, kohokoľvek a ktoré sú použité na volebnú kampaň, musia ísť prevodom účtu na transparentný účet. Čiže od tej doby dajme tomu o pár dní, keď začne naozaj tá oficiálna kampaň, tak by ste mali vidieť vlastne úplne všetky príjmy, ktoré prichádzajú do tej volebnej kampane pre strany, odkiaľ sú. Samozrejme, väčšina tých príjmov ide priamo od strán a odkiaľ tie strany už majú tie príjmy, tak už musíte potom ďalej pátrať, skúšať to zisťovať, či je to práve zo štátneho príspevku alebo od nejakých darcov, veriteľov a pod. Čo sa týka tých 180 dní alebo celkovo obdobia mimo tejto oficiálnej kampane, tak tam to, samozrejme ,nevidíte, že odkiaľ, odkiaľ tie, tie príjmy majú a sú, sú, môžete, môžete sa spoliehať na nejaké iné sekundárne zdroje. Dajme tomu, teraz je taká povinnosť, že strany musia na svojich weboch zverejňovať darcov a veriteľov, aj keď teda až ex post. Niektoré strany to robia.
Branislav ZÁVODSKÝ: Ex post čo, po roku vo výročnej správe alebo?
Michal PIŠKO: Myslím, že v marci alebo v apríli sa to, sa to za ten spätný.
Branislav ZÁVODSKÝ: Spätne za predošlý rok, jasné.
Michal PIŠKO: Niektoré strany to robia priebežne. Napr. Hlas, som si všimol, že má na svojom webe aktuálnych darcov, takže vidíme, že napríklad.
Branislav ZÁVODSKÝ: To bude asi kvôli kritike a nezrovnalostiam toho, ktorý, na ktoré sa.
Michal PIŠKO: Áno, oni musia čeliť výrazne tej kritike.
Branislav ZÁVODSKÝ: Na ktoré reagovali.
Michal PIŠKO: Pretože oni sú 1 z tých strán, ktorá naozaj nemá ten štátny príspevok.
Pretože vznikla až po voľbách. A ten príspevok Smeru sa nedá deliť, aj keby mali dobré vzťahy, že si to chcú rozdeliť, tak to nie je ako legálne možné.
Branislav ZÁVODSKÝ: Jedine, že by Smer poslal dar strane Hlas, 3,5 milióna EUR.
Michal PIŠKO: Myslím, že to tiež zákon zakazuje, že tie strany nemôžu byť použité na dar strany, môžu to použiť iba na svoje, svoju činnosť.
Čiže nedá sa to vlastne legálne urobiť. Čiže Hlas, strany ako Hlas alebo Republika sa na ten štátny príspevok zatiaľ vôbec spoliehať nemôžu. Čiže preto to tie strany riešia teda jednak darmi. Tie dary väčšinou idú buď od ich členov alebo od rôznych podnikateľov, sympatizantov. To vidíme napr. v prípade Progresívneho Slovenska, ale aj Hlasu, že viacero podnikateľov dáva väčšie dary týmto stranám. Myslím, že Progresívne Slovensko má aktuálne, ak sa teraz nemýlim, okolo 700 000 takto už, takto už dary a pôžičky.
Branislav ZÁVODSKÝ: Ale môže teda do 3, do 3,5 milióna pokračovať ďalej.
Michal PIŠKO: Áno. To je to za to štvrťročné obdobie, štvorročné obdobie. Za štvorročné obdobie nemôže viac ako 3, 3,5 milióna EUR strana získať na daroch a pôžičkách. Čiže, čiže dary a potom sú to tie pôžičky, hej. To je tiež časté, hoci pôžičky sú väčšinou práve od podnikateľov, sympatizantov, pretože na Slovensku nemáme veľmi veľké skúsenosti s úvermi od bánk pre politické strany. Nechcú to veľmi banky robiť. Viacero strán sa o to pokúšalo. Je to taký legitímny spôsob, ako získať peniaze v kampaniach, ak sú povedzme prieskumy priaznivé, potom vrátiť zo štátneho príspevku.
Branislav ZÁVODSKÝ: Čiže akoby tá protihodnota by mal byť ten prieskum, ktorý dáva tej banke nejakú mieru istoty, že dostane strana štátny príspevok, ak bude vedieť splácať, hej?
Michal PIŠKO: Áno.
Branislav ZÁVODSKÝ: No tak potom predseda strany, aj také prípady sme tu mali trebárs, môže založiť svoj rodinný dom alebo iné nehnuteľnosti.
Michal PIŠKO: To je jedna z tých výnimiek, myslím, že to bol prípad pána Hlinu, ktorý si na sám, ako sám ako fyzická osoba požičal peniaze, ktoré potom použili na kampaň KDH. A druhý prípad bola, to je myslím jediný.
Branislav ZÁVODSKÝ: Neviem, či aj Siete sa to náhodou netýkalo, pána Procházku.
Michal PIŠKO: Jediný oficiálny, áno, jediná oficiálna pôžička banky, myslím, že ale českej banky, že slovenské neboli ochotné do toho ísť.
Branislav ZÁVODSKÝ: Tak vidíme, výnimka asi skôr teda v tomto prípade potvrdzuje pravidlo. No len tam je zas, tam zas dôležité to, čo ste aj predtým, Michal, hovorili, to sledovanie, že, že aj, aj tie predkampane na transparentnom účte, príjmy verzus výdavky, lebo ak teda strana získa pôžičku od sympatizanta podnikateľa, môže existovať a môžete to byť aj oprávnená obava, či sa strana nebude snažiť potom nejakým spôsobom to splatiť v iných výhodách, ak by sa povedzme dostala k výkonu moci nejakým spôsobom.
Michal PIŠKO: To je, samozrejme, 1, 1 problém, ktorý je úplne tiež legitímny, ale na to práve slúžia tie transparentné účty, aby sme tú informáciu získali a tie a tie dokumenty na weboch strán, kde zverejňujú svojich veriteľov. Pretože potom, keď tú informáciu máme, že tento podnikateľ naozaj stranu založil nejaké, nejaké, v nejakom výraznejšom objeme, tak môžeme sledovať naozaj, či tá protihodnota neprišla. Čiže v tomto ohľade je to vlastne veľmi dobré opatrenie a eliminuje alebo preventívne pôsobí proti tomu, aby dochádzalo nejako vo veľkej miere k tým protihodnotám.
Druhý problém ale je teda v tom, že či tie pôžičky sú reálne a či sú naozaj od tých podnikateľov, lebo máme z minulosti skúsenosti aj o tom, že prichádzali veľké pôžičky, tam išlo konkrétne o stranu Vlasť, niekoľko 100-tisícových pôžičiek. Od podnikateľov, ktorí mali firmy, ktoré nenasvedčovali podľa ich ekonomických výsledkov.
Branislav ZÁVODSKÝ: Že by si to mohli dovoliť.
Michal PIŠKO: Že by si to mohli dovoliť. Prichádzali takéto 100-tisícové dary strane Vlasť a s tým, že strana sa tvárila, že bezproblémovo ich splatí. Samozrejme, k tomu nedošlo, pretože Vlasť nezískala, nedostala sa do parlamentu.
Branislav ZÁVODSKÝ: Napriek tomu, že jej bývalý predseda Štefan Harabin vyhlasoval, že prezidentský, že je víťaz prezidentských volieb, tak nie.
Michal PIŠKO: Áno, nezískali ten príspevok a tým pádom nevedeli tie, tie peniaze vrátiť a išli do bankrotu. A tie, tí veritelia dostali naozaj nejaký úplný zlomok, nejaké promile z tých peňazí.
Branislav ZÁVODSKÝ: Ale zároveň sme nevedeli, že skutočne odkiaľ tie peniaze.
Michal PIŠKO: A je teda otázka, či naozaj podnikatelia bez nejakého reálneho biznisu, s nejakým väčším ziskom si mohli dovoliť bez problémov investovať 100 000.
Branislav ZÁVODSKÝ: To je inak, už je s nami aj Eva Chmelová z ministerstva vnútra, ešte 1 vec, aspoň v skratke. Však môžeme to potom dokončiť, že to je presne o tom dosledovaní tých, tých peňazí, lebo máme tu aj aktuálny príklad, ako, ako napr. 1 z opozičných lídrov, Robert Fico, kričí o zahraničnom, rôznom zahraničnom vplyve smerom, smerom na Slovensko. Pritom jeho strana má byť v podozrení, terčom podozrení, ktoré do médií vyjadril bývalý minister obrany Jaroslav Naď, že mala dostať údajne na voľby nejaké peniaze z Ruska. Ak by sa takéto niečo hypoteticky dialo, tak to by asi sme sa, sme, vedeli by sme to nejak dopátrať? Videli by sme to v niektorých z týchto mechanizmov, o ktorých, Michal, doteraz rozprávame alebo to je?
Michal PIŠKO: Z hľadiska verejnej kontroly som skeptický, pretože sa to dá spraviť práve tak, ako som pred chvíľkou spomínal pri tej Vlasti, prídu peniaze od nejakého podnikateľa a vy neviete, odkiaľ ten podnikateľ peniaze má. On vám to nejako vysvetľovať nemusí. A tie peniaze mohol dostať on. Čiže cez nejaké prostredníka to prejsť. Samozrejme, možností štátnej volebnej komisie sú už o čosi lepšie, lebo to je, to je vlastne orgán, ktorý je na kontrolu financovania strán zo zákona zriadený.
Hoci tiež, samozrejme, nie úplne optimálne, pretože tam majú zástupcovia, zástupcovia hlavne politické strany samotné. No a potom, samozrejme, existujú nejaké orgány finančnej polície a podobne, ktoré, ktoré majú ešte lepšie možnosti. Ale odhaliť takéto niečo by bol naozaj veľký úspech.
Branislav ZÁVODSKÝ: To teda hej a bol by to aj veľký úlovok. Michal, poprosím vás, dajme na seba na chvíľočku slúchadla, pretože ako som spomínal, spolu s nami je aj Eva Chmelová, riaditeľka odboru volieb a referend, ale teraz aby som to povedal tiež presne, už som urobil jednu chybu na začiatku pri Michalovi, referenda politických strán na ministerstve vnútra, takisto zapisovateľka štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Pani Chmelová, príjemný dobrý deň.
Eva CHMELOVÁ: Dobrý deň prajem.
Branislav ZÁVODSKÝ: Veľmi pekne ďakujem, že ste s nami. No tak dám pár takých tých základných otázok. Povedzte, čo sa mení dňom vyhlásenia volieb do Národnej rady Slovenskej republiky pre politické strany? Sú tam nejaké povedzme aj konkrétne dôvody, že predseda parlamentu vyhlásil ten deň práve teraz? Čo sa mení, čo sa deje?
Eva CHMELOVÁ: No, predseda Národnej rady vyhlásil voľby v súlade so zákonom. Či by ich vyhlásil dnes alebo v pondelok, je to jeho rozhodnutie.
Tým by som sa nezaoberala. Pokiaľ ide pre politické strany, tak pre politické strany sa mení to, že dnešným dňom začína oficiálna volebná kampaň, ktorá je regulovaná, upravená zákonom o volebnej kampani s tým, že sú povinné všetky predmety volebnej kampane označovať objednávateľom, dodávateľom, sú povinní financovať volebnú kampaň z transparentného účtu, ktorý, mimochodom, 14 politických strán už má zriadených a sú uvedené aj na webovej stránke ministerstva vnútra. Pričom musia si sledovať svoje výdavky, pretože majú na to určený limit 3 000 000. Do tohto sa im však započítavajú aj tie výdavky, ktoré vynaložili na svoju politickú reklamu 180 dní pred dňom vyhlásenia volieb a vlastne tento deň prichádza na 11. december.
Branislav ZÁVODSKÝ: Rozumiem. No aké sú tam teraz aktuálne lehoty, pani Chmelová? Dokedy musia strany podať kandidátky? Ako sú o tom zase na druhú stranu informovaní voliči? Platí aj to, že ak tá strana alebo hnutie existuje dnes pod nejakým názvom, tak už musí pracovať len s ním, už tam nemôže dochádzať k nejakým zmenám?
Eva CHMELOVÁ: Áno, presne tak. Tzn., že tak, ako sme si, druhého júla je posledný deň na predloženie kandidátnej listiny. Politické strany, samozrejme, ich môžu predkladať už na webovej stránke ministerstva vnútra. Poskytujeme pomoc politickým stranám vo forme rôznych formulárov, tlačív, takisto informácie pre voličov. Voliči budú informovaní podľa zákona aj svojimi obcami, ktoré sú povinní informovať voličov o práve voliť, takisto o práve byť volený. Pokiaľ ide o tie názvy politických strán, skutočne včera uplynula lehota na podanie návrhu na zmenu stanov, ktorá súvisí s názvom politickej strany. Ak by takýto návrh bol predložený ministerstvu vnútra, ministerstvo vnútra takéto rozhodnutie vydá. A môžem potvrdiť, že 1 návrh takýto nám bol včera v poobedných hodinách doručený. Bol zapísaný do, do registra, takže ministerstvo vnútra bude konať ešte o jednej, o jednom návrhu na zmenu názvu politickej strany.
Branislav ZÁVODSKÝ: Rozumiem. Môžem sa aj vás pýtať, že o akú stranu ide alebo to je?
Eva CHMELOVÁ: Ide o stranu OĽaNO. Ďalšie informácie v tejto veci poskytovať nebudem, pretože prebieha konanie.
Branislav ZÁVODSKÝ: Samozrejme, to rešpektujem, my budeme potom našich poslucháčov o výsledkoch aj toho konania, samozrejme, informovať. Pani Chmelová, na čo, na čo sa ešte voliči pripraviť? Lebo napr. voľba poštou funguje pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Na čo sa tu majú teda voliči pripravovať, aby nezmeškali niečo dôležité?
Eva CHMELOVÁ: No na, na, pre volebnú poštu sme dnes spustili tu sľubovaný informačný systém, aplikáciu, ráno, pred začiatkom našich úradných hodín. A už dnes môžem potvrdiť, že 500 voličov už požiadalo o voľbu poštou cez tento informačný systém s tým, že požiadať môžu do 9. augusta. 9. augusta je vlastne posledný deň na podanie žiadostí a 21. august je lehota pre ministerstvo vnútra, dokedy najneskôr musíme na všetky žiadosti odpovedať zaslaním volebných materiálov voličom do zahraničia.
Branislav ZÁVODSKÝ: Rozumiem. A oni potom dokedy musia zas naspäť najneskôr tú obálku poslať na vami vytýčenú adresu?
Eva CHMELOVÁ: Voliči majú lehotu na to do posledného pracovného dňa pred dňom konania volieb a to do dvanástej hodiny musí byť zásielka doručená do podateľne ministerstva vnútra.
Branislav ZÁVODSKÝ: Potom to bude sčítavané v rámci, v rámci normálneho, hej, sčítavania hlasov voličov, keď sa zavrú volebné miestnosti?
Eva CHMELOVÁ: Pre voľbu poštou sa budú zriaďovať osobitné okrsky, ktoré budú spočítavať výlučne hlasy voličov, ktorí hlasovali poštou. A počet okrskov, ktoré sa zriadi na tento účel, bude závisieť od toho, koľko žiadostí do 9. 8. ministerstvo vnútra obdrží. Tu treba brať na zreteľ, že tých žiadosti môže byť do 100 000 a podľa toho bude potrebné aj zriadiť počty okrskov, aby členovia volebnej komisie stihli počas tej volebnej noci hlasy spočítať.
Branislav ZÁVODSKÝ: Tam som vlastne aj smeroval tou otázkou, že budú to rátať počas volebnej noci, že tam nebude, že skôr alebo naopak, že neskôr nejaké.
Eva CHMELOVÁ: Nie, nie. Osobitosťou je iba to, že vlastne teraz prvýkrát budeme vedieť vo voľbách, prvýkrát historicky, že ako, ako hlasovalo naše kompletné zahraničie a odkiaľ voliči hlasovali, pretože vlastne budeme mať o tom, zoznam voličov hlasujúcich zo zahraničia bude vlastne vyhotovovať ministerstvo vnútra a takisto okrskové zápisnice budú výlučne iba o hlasoch voličov hlasujúcich zo zahraničia.
Branislav ZÁVODSKÝ: To je zaujímavá informácia. Keď už ste spomenuli aj tie komisie, povedzte, pani Chmelová, aké sú tie základné úlohy štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán a čo okrskové volebné komisie?
Eva CHMELOVÁ: Štátna komisia riadi celý proces volieb. To je vlastne najvyšším volebným orgánom, ktorá dohliada na priebeh prípravy volieb, takisto dohliada na hlasovanie, má, určitú metodickú pomoc poskytuje politickým stranám k financovaniu volebnej kampane. No a čo je najdôležitejšie, že štátna komisia odsúhlasuje definitívne výsledky volieb, členovia komisie svojím podpisom potvrdia platnosť výsledkov volieb.
Branislav ZÁVODSKÝ: My sme sa tu aj s riaditeľom Transparency International Slovensko Michalom Piškom rozprávali o tom financovaní a o kontrole toho financovania. Štátna komisia pre voľby môže spolupracovať a spolupracuje aj s orgánmi činnými v trestnom konaní, povedzme, ja neviem, s operatívnymi ich zložkami, aby dokázala zisťovať aj čo i len možné podozrenia na to, že by do kampane mohli vstupovať nejaké nekalé peniaze nebodaj kdesi zo zahraničia alebo z nejakých nekalých zdrojov.
Eva CHMELOVÁ: Takto. Toto ja by som poopravila. Štátna komisia má právo kontrolovať oprávnenie, to, čo jej ustanovuje zákon 181 z roku 2014 o volebnej kampani. Tzn., že sleduje pohyby na transparentnom účte, takisto prevádzkové účty politických strán, to, čo zistia audítori pri kontrole účtov politických strán. Pokiaľ ide o nekalé zdroje, ktoré predpokladám, že nekalý zdroj neskončí na účte politickej strany, pokiaľ ide o podozrivé finančné transakcie, na to tu máme zriadené iné inštitúcie, ktoré sú povinné toto kontrolovať. Jednak banky informujú finančnú políciu a pod. Štátna komisia nie je vyšetrovacím orgánom.
Branislav ZÁVODSKÝ: Posledná vec, pani Chmelová. Ako môžeme kontrolovať transparentnosť volieb a predvolebnej kampane my sami voliči?
Eva CHMELOVÁ: Voliči jednak majú prístup, samozrejme, k týmto transparentným účtom, môžu sledovať. Samozrejme, volebná kampaň je vecou verejnou, pokiaľ ide o politické strany. A pokiaľ ide o transparentnosť volieb, volič na jednej strane má právo byť prítomný vo volebnej miestnosti, má právo byť prítomný počas sčítania hlasov. Takisto volič, pre voliča bola pripravená, vlastne upravená určitá novela volebného zákona, ktorá hoc nie je úplne dokonalá, ale ministerstvo vnútra pripravilo na to podmienky, aby jednak všetci členovia okrskových volebných komisií mali, mali možnosť si urobiť fotokópie už platných, právoplatne uzatvorených zápisníc o výsledku volieb vo volebnom okrsku. A takisto, po podpísaní zápisnice o výsledku volieb do Národnej rady štátnou komisiou budú obce na svojich webových stránkach a tie, ktoré nemajú webové stránky, tak na svojich úradných tabuliach, uverejňovať tieto zápisnice písomné.
Kde každý volič vie si pozrieť na stránke Štatistického úradu, ako hlasoval jeho okrsok a či tie údaje, ktoré sú v informačnom systéme Štatistického úradu, sú totožné s údajmi, ktoré budú vyvesené na úradnej tabuli obce alebo na jej webovej stránke.
Branislav ZÁVODSKÝ: Jasné. Budem rád, pani Chmelová, keď znovu ešte budeme, samozrejme, rozprávať všetky tieto veci pred voľbami. Dnes veľmi pekne ďakujem, že ste si našli chvíľočku a boli ste s nami. Eva Chmelová, šéfka odboru volieb a referend na ministerstve vnútra, takisto zapisovateľka štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Podľa možnosti príjemný deň aj víkend, pani Chmelová.
Eva CHMELOVÁ: Pekný deň aj vám, všetko dobré. Dovidenia.
Branislav ZÁVODSKÝ: Ďakujeme veľmi pekne. Dovidenia. Dopočutia. Michal, nejaká reakcia smerom k tomuto?
Michal PIŠKO: Áno, ja myslím, že pani Chmelová to veľmi dobre zhrnula, aj čo sa týka tej štátnej komisie. Samozrejme, ona má na starosti kontrolu financovania politických strán, ale nie až tak povedzme sankcií, nie povedzme udeľovať sankcie za kampane alebo za porušenie pravidiel v kampani.
To len ešte, ešte spomeniem, lebo tých porušení je tam možných pomerne veľa. A tam, tam naozaj tu, tu ten sankčný mechanizmus je na pleciach ministerstva vnútra a okresných úradov.
Branislav ZÁVODSKÝ: Rozumiem. No, už sme, už sme rozprávali o tom, ako tie strany vyzerali v tých predkampaniach, čo chystajú. Hlas, Progresívne Slovensko ste spomínali alebo stranu Sloboda a Solidarita, s tým, že tie ich výdavky pred kampaňou, zdá sa, že sú zatiaľ najvyššie. Čo, čo ostatné strany, spomínaný Smer napr., čo Republika?
Michal PIŠKO: Opäť len ten kontext pripomeniem, že transparentné účty neboli povinné. Tým pádom to, čo na nich je, nemusí byť zďaleka reálne z hľadiska skutočných výdavkov. Čiže to, že SaS má najväčšie, najväčšie výdavky, neznamená, že má najväčšiu kampaň automaticky. Tzn., že oni tie výdavky pomerne poctivo od začiatku od, myslím, od jari dávajú na tento transparentný účet, majú ich tam už pomerne veľa tých transakcií a tým pádom aj ten súčet výdavkov je najvyšší.
Ale sú strany, ako som spomínal, ktoré na tých transparentných účtoch nemajú v podstate nič. A to neznamená, že tie ich kampane nemôžu byť aj väčšie ako v prípade SaS-ky. Vidíme matka OĽaNO, že malo jedno zatiaľ z tých dát, ktoré sme my zozbierali, tak malo jednu z najväčších v bilboardových kampaniach v marci a v apríli, dokonca asi najväčšiu, ale teda tie údaje na transparentom účte nie sú. Čiže nevieme, aké výdavky sú v ich prípade.
Branislav ZÁVODSKÝ: Ale zároveň OĽaNO z pohľadu parlamentných strán, preto som sa pýtal aj na, aj na Smer alebo, alebo Republiku, ktorá vznikla v parlamente rozpadnutím strany prívrženca neonacizmu Kotlebu, tým myslím ĽSNS, že ako, ako oni idú do toho. Ale teda naspäť k tomu OĽaNO, no z toho pohľadu jedna z najbohatších strán. Aj vy ste to spomínali, ak by to bolo štvorročné volebné obdobie, vyšlo by im to na okolo 20.000.000 EUR, neviem, teraz to môže byť 15 000 000 plus-mínus, no tak?
Michal PIŠKO: Áno. My sme sa snažili spočítať, kolega Ľuboš Kostelanský sa snažil spočítať zo všetkých dostupných údajov, výročných správ a informácií, ktoré majú o darcoch a veriteľoch a podobne na svojich stránkach, asi aký je ten finančný stav na účtoch strán na začiatku roka, vo februári. A tam nám vychádzalo, že naozaj OĽaNO by malo mať na tých účtoch najviac peňazí, keď ešte, ešte, ešte stále dobiehajú tie posledné splátky. Zo štátneho rozpočtu za tento posledný rok. V tom februári sme napočítali, že asi 15.000.000 EUR by malo OĽaNO mať k dispozícii, čo je ďaleko viac ako ten limit.
Branislav ZÁVODSKÝ: No Smer napr. 8 000 000. Ako sa to prejavuje na ich transparentnom účte a na ich financovaní predkampane a plánoch, ktoré vidieť?
Michal PIŠKO: Transparentný účet je zatiaľ pomerne strohý. Majú tam výdavky len na reklamné predmety, nič iné, hoci teda vidíme, že už majú aj iné výdavky, že robia kontaktnú kampaň, že robia, že majú bilbordy a pod. Tieto veci na transparentných účtoch zatiaľ, transparentom účte Smeru zatiaľ vôbec vidno nie sú. A, samozrejme, problém je aj v tom, že tie platby sú súhrnné platby a ak.
Branislav ZÁVODSKÝ: To, čo sme sa rozprávali a nedá sa vlastne rozlíšiť, na čo tie peniaze v skutočnosti idú.
Michal PIŠKO: Majú tam takú poznámku iba, že, že reklamné predmety, ale čo, čo to je, hoci sú to výdavky za, neviem, určite cez 100 000, tak, tak nevieme vlastne, na čo tie výdavky išli presne.
Branislav ZÁVODSKÝ: Škoda, škoda toho. No tak pomenovali ste aj rôzne diery v legislatíve, i keď máme posledných pár rokov nové volebné kódexy, ktoré upravujú aj toto, no tak ešte možno by sa na mohli poslanci v budúcom volebnom období pozrieť. Ako, ako sú na tom strany na sociálnych sieťach? Tam ste spomínali, že je, že je relatívne asi jednoduchšie vidieť tie reálne výdavky, ktoré, ktoré do toho dávajú.
Michal PIŠKO: Tomuto sme sa začali venovať ešte viac pri týchto voľbách, lebo vidíme, že naozaj ten online začína výrazne narastať, že to začína byť naozaj veľmi kľúčová časť tých kampaní. Sú dokonca strany, ktoré, ktoré majú online ako úplne kľúčovú súčasť presviedčania voličov. No a tie dáta, samozrejme, tiež analyzujú trošku problematicky, podobne ako pri tých bilbordoch, lebo v tomto prípade zase Facebook napr. alebo a iné sociálne siete neposkytujú úplne ideálne údaje. Čiže my napríklad nevieme jednoducho spočítať, že od začiatku roka po teraz koľko tie strany vynaložili na kampaň, lebo sú tam intervaly. Vidíte, že od, od – po pri každom statuse a keď spočítate tie najnižšie a tie najvyššie možné sumy tých intervalov, tak dostanete veľmi odlišné sumy. Môže to byť pár tisíc a môže to byť 150 000, čo sú naozaj obrovské rozdiely.
Branislav ZÁVODSKÝ: Dobre, tak aspoň všeobecne zhrňme tom, máme poslednú minútku.
Michal PIŠKO: Dá sa, dá sa to na úrovni týždenných výkazov kontrolovať, takže sme, tam sú presnejšie dáta, takže my sme ich začali pravidelne sťahovať a pozeráme to od začiatku mája, čiže za posledných 6, 6 týždňov máme pomerne presné údaje. A tam vidíme, že zaujímavú vec možno, že kým v máji bol najsilnejší z hľadiska tých platených statusov, platených posolstiev pre voličov najsilnejšie OĽaNO, tak teraz je silný nástup KDH a obidve tieto strany za tých posledných 6 týždňov súhrnne – platené statusy dali už cez 25.000 EUR
Branislav ZÁVODSKÝ: Zaujímavé sumy. No je, to je len dôkaz toho, Michal, že musíme pokračovať čo najrýchlejšie zasa v týchto témach, lebo budú pribúdať aj dáta. Posledná informácia pre nás a našich poslucháčov, kto minulé voľby 2020 bol líder v míňaní peňazí? Kto mal najdrahšiu kampaň?
Michal PIŠKO: Smer sa dostal úplne na hranu na tie 3.000.000 EUR. Dokonca tam bolo podozrenie, že ju prekročil, hoci oni to potom nejako účtovne vysvetľovali, že v skutočnosti o 2.000 EUR to bolo menej ako 3 000 000, takže.
Branislav ZÁVODSKÝ: 2 999 000.
Michal PIŠKO: Presne tak, oni sa dostali naozaj na tú hranu.
Branislav ZÁVODSKÝ: Rozumiem. No tak budem rád, keď budeme pokračovať v tej debate. Michal Piško, šéf Transparency International Slovensko. Veľmi pekne ďakujem, príjemný deň, aj príjemný víkend.
Michal PIŠKO: Veľmi rád. Pekný deň všetkým poslucháčom aj vám.
Pridajte sa k sledovaniu financovania volieb aj Vy. Ďakujeme!
Audioverziu rozhovoru si môžete vypočuť tu.