Obec Lukačovce mala prísť nekalým konaním exstarostky a jej nástupcu o vyše 400-tisíc eur. Dvanásť rokov trvajúcu kauzu ovplyvnila aj novela trestných kódexov z dielne súčasnej vládnej koalície. V obecnej pokladni a na účte zostalo po tomto období päťdesiat centov.
Nemenej závažné podozdenia sa týkajú aj obce Ďurďoš, v ktorej bývalého starostu Špecializovaný trestný súd v máji tohto roka odsúdil za prijatie úplatku vo výške vyše 92-tisíc eur. Nelegálnu protislužbu starosta žiadal v súvislosti s plánovanou individuálnou bytovou výstavbou v obci. Exstarosta sa následne mandátu vzdal, obec mu vyplatila odstupné, na ktoré si musela požičať a v doplňujúcich voľbách kandidoval opäť. Prehral o osem hlasov.
Čo tieto nesúvisiace prípady z humenského a vranovského okresu spája?
Odohrali sa v obciach, v ktorých chýba riadne lokálne spravodajstvo, teda v tzv. mediálnych púšťach. Jednou z hlavných úloh lokálnych médií je pritom informovať verejnosť tak, aby k obdobným prípadom, v ideálnom scenári, vôbec nedochádzalo. Keďže uvedené kauzy boli naozaj závažného charakteru, dostali sa až do národného spravodajstva, pri stovkách a tisíckach podozrení z nehospodárnosti, rodinkárstva, či iných pochybeniach samosprávnych zástupcov však o kauzách prakticky nemá kto informovať.
Zďaleka pritom nejde iba o okresy z východného Slovenska. Medzi lokalitami bez nezávislého printového alebo online spravodajstva patria aj okresy na strednom Slovensku ako Turčianske Teplice, či Banská Štiavnica, ale aj Žarnovica, Bánovce nad Bebravou, či dokonca bezprostredné okolie hlavného mesta – Pezinok a Senec. Treba však priznať, že lokálne médiá vznikajú a zanikajú dosť dynamicky. Preto si naša správa o mediálnych púšťach, čerpajúca dáta spred viac ako dvoch rokov môže vyžadovať istú aktualizáciu.
V takých prípadoch vystupujú do popredia angažovaní jednotlivci. Kľúčovým pre nich je však prístup k relevantným údajom.
Novela, ktorá mala všetko zmeniť
Aj o tento nástroj pritom takmer boli občania Slovenska výrazne ochudobnení.
Koncom roka 2024 totiž prijala vládna koalícia nenápadnú revolúciu v prístupe k informáciám od verejných subjektov. Zákon s pár vetami na prvý pohľad iba predĺžil jednu lehotu a doplnil vetičku, ktorú poslanci prezentovali ako bič na špekulantov.
Predĺženie lehoty sa týkalo posunu sprístupňovania informácií z 8 pracovných dní na 12. Boj proti špekulantom mala zabezpečovať možnosť verejných subjektov, aby spoplatnili „mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií”.
Kým predĺženie lehoty bolo uplatnené do praxe, spoplatňovanie prístupu k verejným dátam najprv pozastavil a následne aj definitívne stopol Ústavný súd. Vágna formulácia totiž hrozila svojvoľným zneužívaním a priamo odporovala ústavnému právu občanov na možnosť kontroly vecí verejných.
Najhorší scenár sa teda síce nekonal, no k rýchlokvasnému predĺženiu lehoty došlo. Zamerali sme sa preto na to, aká je reálna aplikácia infozákona v samosprávnom prostredí, po novele zákona. Predmetom nášho záujmu boli najmä oblasti v mediálnych púšťach, kde občianska aktivita je jednou z mála možností účinnej verejnej kontroly.
Súrna zmena, ktorú mestské weby nezaznamenali
Za účelom overenia aplikácie infozákona sme prostredníctvom našej externej spolupracovníčky zaslali spomedzi stovky najväčších miest okresným mestám v lokalitách s najhorším nezávislým mediálnym pokrytím žiadosť.
Išlo teda o okresy bez nezávislého periodika (Bánovce nad Bebravou, Banská Štiavnica, Bardejov, Bytča, Pezinok, Senec) alebo s ich minimom (Detva, Dolný Kubín, Humenné, Kežmarok, Kysucké Nové Mesto, Malacky, Partizánske, Púchov, Revúca, Rožňava, Ružomberok, Sabinov, Spišská Nová Ves, Stará Ľubovňa, Tvrdošín, Vranov nad Topľou, Zlaté Moravce, Žiar nad Hronom).
Pýtali sme sa, do akej výšky môže primátor vykonávať zmeny v rozpočte, na základe akého právneho základu a ako často túto právomoc v roku 2025 využil.
Výsledky zároveň môžeme porovnať so závermi z našej analýzy radničných novín, kde sme pri najväčších samosprávach prostredníctvom infozákona zisťovali tiež podrobnosti o fungovaní ich periodika. Táto žiadosť bola zasielaná pod hlavičkou TIS.
Za pozitívum nášho „mystery shopping-u” môžeme označiť, že z 24 opýtaných samospráv našu žiadosť odignorovala iba jedna (Kežmarok – pre porovnanie na otázku pri analýze radničných novín sme odpoveď dostali v zákonnej lehote).
Zaujímavejším elementom však bol priemerný čas odpovede.
Z priemernej hodnoty sa môže javiť, že ani v tomto smere sa dopad novely veľmi neprejavil. Samosprávy totiž reagovali priemerne za 7,3 pracovného dňa, teda by stihli aj pôvodnú, osemdňovú, zákonnú lehotu.
Priemer však skresľujú rýchle odpovede. Z deviatich miest sme odpoveď dostali do štyroch dní. Naopak, deväť miest nám odpovedalo až po deviatich a viac dňoch. V prípade Detvy, Partizánskeho a Púchova bola odozva dokonca nad nový zákonný limit 12 dní, pričom iba Detva si lehotu na sprístupnenie informácie predĺžila. Púchovu a Partizánskemu pritom trvalo nad rámec základného 12-dňového času aj vybavenie žiadosti o radničnom periodiku.
Z uvedeného je zrejmé, že zmena lehôt sa aplikačnej praxe v samosprávach citeľne dotkla. Ak občan potrebuje informáciu rýchlo (napr. s ohľadom na blížiace sa rokovanie zastupiteľstva), môže ísť o problém.
Hoci teda mestá zmenu režimu aktívne využívajú, svojich občanoch o tom neraz zabúdajú informovať. Až trinásť miest, teda vyše polovica z našej vzorky, na svojom webovom sídle nezmenila údaje o lehote na vybavenie infožiadostí. Občan tak dostáva mylnú informáciu, že údaje mu budú poskytnuté do ôsmich dní.
Menší problém je to pri samosprávach, kde starú lehotu aj naďalej dodržiavajú, inak to však v našom prípade bolo v Bánovciach nad Bebravou, Banskej Štiavnici, Detve, Dolnom Kubíne, či Pezinku.
V Bytči, Kysuckom Novom Meste, Sabinove, či Tvrdošíne, údaje o zákonnej lehote nie sú uvedené vôbec.
Ukazuje sa teda, že narýchlo šitá novela, ktorú predkladatelia odôvodňovali najmä potrebami samospráv, tak reálnu oporu v praxi nemá.
Pre porovnanie môžeme uviesť aj to, ako situácia vyzerá medzi samosprávnymi krajmi.
Pri nedávno publikovanom rebríčku transparentnosti VÚC sme niektoré dáta zbierali aj formou infožiadosti. Na každý kraj sme preto poslali dve. Iba Bratislavský samosprávny kraj nám na jednu zo žiadostí neodpovedal vôbec. Zmenu v zákone zatiaľ čiastočne alebo vôbec nereflektovala polovica krajov.
Samotná existencia, či rýchlosť odpovede ale, samozrejme, nie je všetko. Podstatný je obsah.
Príkladom je odpoveď z Bardejova, ktorý je oblasťou z úplnej mediálnej púšte. Odpoveď z mesta pre našu spolupracovníčku síce bola rýchla, avšak obsahovala iba prílohu – dokumenty, z ktorých by bolo extrahovanie požadovanej informácie bolo pre bežného občana veľmi náročné, resp. časť údajov nedostala vôbec.
Podobne problematický je príklad z Tvrdošína, kde prišla odpoveď: „na základe Vašej žiadosti v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám Vám poskytujem informáciu, že primátor mesta nevykonáva zmeny rozpočtu bez schválenia zastupiteľstva”. Či takúto právomoc má a z akého dokumentu mu vyplýva už mesto odignorovalo. Z Tvrdošína sme pritom informácie museli dolovať aj v prípade údajov o miestnom periodiku. Bez predĺženia lehoty nám samospráva odpovedala po lehote, až na naše urgencie.
Analýza na týchto reálnych príkladoch ukazuje, aké je bez miestnej profesionálnej žurnalistiky náročné potenciálne kauzy pre občiansku žurnalistiku identifikovať a následne verifikovať.
Verejné zákazky mimo dohľadu
Potreba hodnoverných údajov je nevyhnutná najmä pri kontrole verejných výdavkov. Túto kontrolu značne sťažila vládna novela z roku 2024, ktorá spod režimu verejného obstarávania vylúčila zákazky do 50-tisíc eur.
Práve tu sa ukazuje dôležitosť aplikácie zákona o slobode informácií. V malých a mikroobciach to totiž znamená, že o tom, ako samospráva nakupuje, sa občan bez aktívneho dopytovania nedozvie takmer nič.
Vráťme sa k príkladom, ktoré sme zmienili na začiatku.
Ďurďoš aktuálne nerobí obstarávania vôbec. Aj zverejnených zmlúv je minimum, pričom v centrálnom registri, kde majú byť zverejňované povinne, nie je tento rok žiadna, avšak o tom, ako obec vyberala za posledné dva dodávateľov sa nedozvieme nič. Keďže je možné, že obec zákazky, na ktoré sa vzťahuje zákon o verejnom obstarávaní aktuálne nemá, informácie občan nenájde ani v profile obce na webe Úradu pre verejné obstarávanie.
O čosi lepšie so zmluvami, no obdobne chudobne s údajmi o obstarávaniach sú na tom aj Lukačovce. Na webe obce sú pre obstarávanie vytvorené iba kolónky v špecializovanej podstránke, pričom tieto už reflektujú novú zákonnú úpravu, deliacu zákazky iba na podlimitné a nadlimitné.
Ako vyplýva, z profilu obce na webe ÚVO, samospráva realizovala v roku 2026 dve veľké obstarávania – budovanie vodovodu a rekonštrukciu obecného úradu, resp. kultúrneho domu (táto zákazka sa súťaží už od roku 2024).
Na obecnej stránke by ste však odklik na ÚVO, či akékoľvek informácie o plánovaných investíciách hľadali márne. O menších projektoch a zákazkách ani nehovoriac.
Bez údajov aj v okresných mestách
Nastolená prax sa však zďaleka netýka iba periférnych obcí. Zmenu režimu vo verejnom obstarávaní a výrazné zníženie transparentnosti registrujeme aj v sídlach okresov, či dokonca na župných úradoch.
Spomedzi VÚC zverejňujú informácie o zákazkách pod limitom zákona o verejnom obstarávaní iba dva kraje z ôsmich – banskobystrický a prešovský.
Pri pohľade na našu vzorku okresov z mediálnych púští je situácia obdobná. Spomedzi 24 miest údaje o obstarávaní tovarov a služieb pod zákonným limitom zverejňujú iba tri mestá. Iba v Rožňave, Partizánskom a Detve sa obyvatelia dozvedia aj informácie o tom, ako radnica vyberala dodávateľov v prípadoch, kedy to zákon nevyžaduje.
V stredne veľkých samosprávach pritom podľa našich odhadov ide o viac ako polovicu všetkých obstarávaní. Zároveň platí, že pri vyhodnocovaní dát na národnej úrovni postup bez štandardného verejného obstarávania síce procesy skrátil, ale aj predražil.
Vráťme sa však do regiónov bez nezávislého mediálneho pokrytia, a teda systémovej verejnej kontroly.
Ak by sme mali hľadať príkalad dobrej praxe, tak sa nachádza v Partizánskom. Na osobitnej podstránke eGOV mesto zverejňuje jednotlivé zákazky, aj s ich predpokladanou hodnotou, údajom o kategorizácii zákazky a sprievodnou dokumentáciou. Občan sa týmto spôsobom jednoducho a prehľadne dozvie, čo sa v meste obstaráva a kto sa do procesu zapojil.
Nadštandard badať aj v Detve a Rožňave, kde zákazky pod zákonným limitom samospráva realizuje zväčša v režime podlimitných zákaziek. Údaje síce nie sú na samotnom webe mesta, ale v profile na stránke ÚVO, takže ten, koho podklady naozaj zaujímajú, ich tam nájde. Samozrejme, nemusí ísť o všetky zákazky pod zákonným limitom, ale v týchto prípadoch sme našli viac ako jednu.
Jednu zákazku pod limitom sme našli aj v profile Senca, Púchova, Ružomberka, či Spišskej Novej Vsi. Vo väčšine prípadov išlo o obstarávania, ktoré mestá realizovali v režime podlimitnej zákazky.
Na iných príkladoch vidieť, ako novela z roku 2024 transparentnosť zastavila. Príkladom je Pezinok, kde samospráva prehľadne informovala o priebehu obstarávaní. Pri zákazkách s nízkou hodnotou skončila táto prax v polovici roka 2024, od vlaňajška upadla transparentnosť v meste celkovo.
Archív obstarávaní v Pezinku
Aktuálne verejné obstarávania v Pezinku
Platí teda, že pokiaľ samospráva o svojich procesoch neinformuje iniciatívne, jedinou možnosťou kontroly je žiadosť na základe infozákona. Súčasný trend oslabovania oboch nástrojov transparentnosti je preto veľmi znepokojujúci. Zvlášť na regionálnej úrovni, kde okrem aktívneho občana nezávislá kontrola prakticky neexistuje.
Táto aktivita bola realizovaná v rámci projektu PROTEUS (Ochrana hodnôt a základných práv EÚ prostredníctvom účasti verejnosti a podpory občianskej spoločnosti v strednej Európe), ktorý realizuje Transatlantická nadácia a je spolufinancovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a stanoviská sú však výlučne názormi autora/autorov a nemusia nevyhnutne odrážať názory Európskej únie ani Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru. Európska únia ani orgán poskytujúci grant za ne nenesú zodpovednosť.
