Malá korupcia je na Slovensku naďalej na ústupe. Za ostatné tri roky zaplatilo úplatky vo verejných službách len 12 % občanov Slovenska, čo je najnižšie namerané číslo v ére samostatnosti. V predchádzajúcom prieskume Transparency v roku 2015 to bolo 15 % a ešte v roku 1999 malo osobnú skúsenosť s korupciou až 40% ľudí. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu, ktorý pre Transparency koncom septembra 2018 uskutočnila agentúra FOCUS.
Oproti krajinám západnej Európy je však miera úplatkárstva na Slovensku stále šesťnásobná. V Nemecku majú skúsenosti s nelegálnymi platbami len dve percentá občanov.
Dlhodobo sú najbežnejšie nelegálne platby či protislužby v zdravotníctve, teda sektore, ktorého služby využíva bežne najviac občanov. Podľa prieskumu dávali ľudia najčastejšie „niečo pomimo“ všeobecným lekárom pre dospelých (28 % úplatkov v zdravotníctve), na internom (16 %) a na chirurgii (14 %). Za nimi nasledovali stomatológia, gynekológia, ortopédia a detskí lekári.
Malá korupcia je definovaná ako úplatok od pár desiatok do niekoľko tisíc eur pri bežne poskytovaných službách. Hoci jej ďalší pokles je potešiteľný, hlavnou výzvou pre Slovensko ostáva neriešenie tzv. veľkej korupcie, teda státisícových či miliónových úplatkov pri verejných zákazkách, účelových zmenách zákonov či selektívnom uplatňovaní moci. Trestanie vysokopostavených politikov či podnikateľov ostáva aj 29 rokov od novembra 1989 napriek početným podozreniam len sporadické.
Negatívnou správou z prieskumu je, že za posledné dva roky poklesol počet ľudí ochotných nahlásiť korupciu. Kým v máji 2016 by tak určite alebo zrejme spravilo 37 % opýtaných, na jeseň 2018 ich bola necelá tretina. Až 58 % občanov tvrdí, že by korupciu polícii určite alebo asi nenahlásili, aj keby o nej vedeli. Súvisí to aj so všeobecne nízkou dôverou v políciu. Podľa Eurobarometra z jari 2018 je slovenská polícia najmenej dôveryhodnou v EÚ. Verí jej len 38 % obyvateľov Slovenska.
Nahlasovanie korupcie zamestnancami je všeobecne považované za jeden z najúčinnejších nástrojov odhaľovania nielen malej, ale aj veľkej korupcie. Hoci zákon na ochranu nahlasovateľov korupcie bol prijatý už v roku 2014, polovica občanov si myslí, že takýto zákon u nás neexistuje. Len 29 % je presvedčených o opaku. Vedomosť o zákone stúpla od roku 2016 len minimálne – pred dvoma rokmi o ňom vedelo 26 % respondentov.
Vláda začiatkom novembra schválila novelu zákona o ochrane nahlasovateľov korupcie, ktorá ak bude v parlamente schválená, bude platiť od marca 2019. Dôležitá však bude osveta a najmä postoj politikov a úradníkov pri politicky citlivých kauzách v praxi. Ochrane nahlasovateľov môže pomôcť aj pripravované schválenie smernice EÚ, ktorá má ambíciu rozšíriť platnosť princípov podpory tzv. whistleblowerov na všetky krajiny Únie.
Gabriel Šípoš, riaditeľ Transparency International Slovensko
Prieskum verejnej mienky Transparency International je súčasťou projektu Podpora angažovanosti občanov a otvorenosti miestnych samospráv. Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu.
Pobočky Transparency tiež presadzujú zavedenie EÚ smernice o ochrane whistleblowerov. Zároveň znalosť zákona a ochotu oznámiť korupciu na pracoviskách zvyšujeme prostredníctvom školení zamestnancov verejnej správy.
